[:sk]Konfrontácie / BAZÉN_MÝTUS[:en]Confrontations / POOL_MYTH[:]

[:sk]Jednotlivé texty série pozostávajú zo vzájomnej konfrontácie slov – Mesto, Mýtus, Modernita, Bazén. Vzájomnou konfrontáciou dvojíc slov nejde o potvrdenie jednoznačných vzťahov, harmonického celku, ale hľadanie možných nezhôd. Konfrontáciou sa zužuje široká škála ich jednotlivých významov.[:en]The individual texts of the series consist of a juxtaposition of words - City, Myth, Modernity, Pool. The mutual confrontation of pairs of words is not about confirming unambiguous relations, a harmonious whole, but about searching for possible disagreements. The confrontation narrows the wide range of their individual meanings.[:]

[:sk]

Projekt nového letného kúpaliska v Podhradskom kameňolome, zdroj: Bratislava/ Pressburg. Bratislava: Štátna kníhtlačiareň, 1943.

Príkladom mytickej formy, modernistickej ruiny je bazén – verejné kúpalisko v Podhradskom kameňolome, projekt štyridsiatych rokov, ktorý nebol cez všetky turbulentné zmeny toho obdobia a ideologických výmien štátnych aparátov, kvôli technickým ťažkostiam nikdy dokončený. Stal sa ruinou, ideálnym materiálom pre neskoršie reinterpretácie situácie, väzby mestských mýtov, medzerou pre reflexiu doby. Niekoľkokrát ideologicky apropriovaný, niekoľkokrát vyprázdnený a znovu naplnený.

Pozemok, na ktorom bazén stojí sa nachádza na Žižkovej ulici v susedstve dnešného Mikulášskeho a Židovského cintorína z jednej strany, z druhej sa dostal do kontaktu s novým developmentom Zuckermandlu, Strmej cesty, ktorá spája Podhradie s Hradným kopcom a električkovým tunelom. Z geologického hľadiska sa nachádza na úpätí juhozápadného svahu Malých Karpát, v mieste kde sa ponárajú do Podunajskej nížiny, v tesnej blízkosti Dunaju.

Na začiatku štyridsiatych rokov sa magistrát mesta Bratislavy, na základe deficitu tohto druhu infraštruktúry, rozhodol vybudovať v Podhradí verejné kúpalisko, ktoré malo byť modernou, ekologickou a ekonomickou stavbou.

Vzhľadom na svoju polohu vychádzalo kúpalisko technologicky z možnosti čerpať vodu priamo z Dunaja, ktorá mala byť následne čerpaná na hradnú skalu. Z nej by stekala po stenách kameňolomu, počas čoho by sa ohrievala slnečnými lúčmi. V priebehu stavby sa narazilo na zaniknuté suterény predchádazjúcej zástavby, respektíve nejaké tunely a zrejme aj z tohto dôvodu sa koncom štyridsiatych rokov pozmenil projekt, a pôvodná 5 metrová hĺbka bazénu sa upravila na 2,5 metra.

Tento incident a ani následné riešenie problému neboli v tej dobe nijako podrobne zdokumentované a popísané. Či sa tunely na ktoré sa narazilo zasypali, alebo sa stabilizácia základov vyriešila iným spôsobom. Neskôr po preprojektovaní, prišlo rozodnutie stavbu zastaviť. Ďalšia výstavba pokračovala až v roku 1952, kedy vypracoval Stavokombinát nové projekty pre kúpalisko, ktorého kapacita sa mala navýšiť na 2500 návštevníkov denne a doplnil o ďalšie prevádzky občianskej vybavenosti.

Stavba sa znova pozastavila, až do roku 1968, kedy bolo spustené aj skúšobné napustenie vodou. Voda sa čerpala z Dunaja, ale z tohto pôvodného zámeru zišlo. Jedným z dôvodov bolo, že overovacie skúšky čerpania v priebehu šesťdesiatych rokov úkázali, že výdatnosť vrtu je schopná pokryť spotrebu len počas jarných mesiacov. Súčasne sa pri skúšobnom napustení zistil neprimeraný únik vody. Celý objem bazéna vtedy vytiekol v priebehu troch dní. Na jednej strane bol zrejme nekvalitne zhotovený samotný bazén, na druhej strane, štruktúra Malých Karpát v tej oblasti je všeobecne veľmi tektonicky porušená, rozpukaná, navyše nerovnomerne.

Bazén nebol nakoniec nikdy určený na kúpanie, respektíve odovzdaný verejnosti. Mesto chvíľu hľadalo pre bazén nové využitie, spracovalo sa niekoľko rôznych návrhov, ale vo všetkých bola vždy zachovaná rekreačno-oddychová funkcia. Investori, ktorí mali o toto územie záujem, sa podľa slov starostu Starého mesta, vždy po čase vytratili.[1]

Napriek tomu, že okrem skúšobného napustenia bazén nikdy nefungoval, mnoho ľudí tvrdí, že sa v ňom kúpali. Predstavuje zvláštnu formu iracionálnej kolektívnej pamäte. Nikdy nebol odovzdaný verejnosti ako verejné kúpalisko, ale splnil svoju funkciu (v meste). Na základe súvislostncýh dier v racionálnych argumentoch vznikol priestor pre vkladanie významov, nových interpretácií. Snahou mýtov je dôsledná interpretácia, súvislý kauzálny sled. Vysvetlenie každého detailu.

Viliam Klimáček vo svojej knihe Naďa má čas vyjavil skutočnú podstatu tohto miesta a to aké aktivity sa tu zakrývajú. Bazén so sériou špirálovitých, v niekoľkých vrstvách nad sebou umiestnených, tunelov vytesaných v hradnej skale pod bazénom a veľkým električkovým tunelom sú “časovým tunelom”. Matériou stroja času bola voda.

Tu sa akoby legitimizuje výber miesta pre bazén, ktorý je z racionálneho geologického hľadiska spochybniteľný nevhodnosťou podložia. Následne je spochybnená schopnosť vrtu vlastne kapacitne zásobovať bazén v letných mesiacoch. Technické nedostatky sa stávajú zámerom. Konečný neúspech je možno len momentom sebareflexie, alebo neschopnosťou mať v rukách príliš veĺkú moc.

Bazén v stave ruiny sa stal formou pre vpisovanie významov. Zároveň ako forma/ruina sa stal nositeľom kontinuity. Doznievajúce a stavebne vzrušené obdobie budovania moderného Slovenského štátu reprezentuje formou ambiciózneho projektu v duchu modernistických ideálov. Projekt sa kvôli rôznym prekážkam v tom čase nepodarilo dokončiť. Nanovo sa s jeho výstavbou malo pokračovať v päťdesiatych rokoch už za nového režimu. Tu sa objavuje ako reziduum nacistických ambícií. Komunizmus prišiel s novým projektom zvyšujúcim kapacitu pôvodného bazéna a novým dodávateľom. Výstavba bola pozastavená do šesťdesiatehoôsmeho roku, kedy sa malo odohrať skúšobné napustenie. Zlyhalo.

Aktuálny stav, zdroj: mpba.sk.

„Bratislavský tunel – potencionálna hrozba časového terorizmu.

Československá republika, marec 1936
Archivár Silvester laurík nachádza v Banskej Štiavnici neznámy odpis technickej schémy, písanej hlaholikou. Tzv. Solúnsky plán má na rube rukopisné poznámky od Kempelena (Wolfgang Kempelen, 1734-1804, tajomník Uhorskej dvornej komory v Pressburgu, direktor soľných baní v Sedmohradsku). Laurík zaujatý kempelenovou vetou „tu rušajú, obiehajú I predbiehajú seba korpuskule času“ plán odkrešľuje. Ide o systém kanálov, prepletajúcich sa vo viacerých rovinách nad sebou, v celkovej dĺžke troch kilometrov. Plán potrubnej siete pripomína tvary bizarných zvierat – vtákov a pavúkov, doplnených znakmi hlaholiky. Kanály sú napojené na vodnú nádrž s primitívnym parným motorom.
…
Február 1938
Pokus o atentát na Ing. Svoreňa. Na pražských uliciach ho takmer zrazí čierna Tatra, ktorá z miesta činu uniká. Indície vedú k záhadnému mužovi peruánskej národnosti, ktorý si hovorí Chaco. Polícia ho nikdy nevypátra. Svoreň sa skrýva u Lauríkovej mamy. Laurík je prepustený do domácej liečby s diagnózou „duševná labilita a mimoriadna vzrušivosť nervov“.

Marec 1939
Vzniká vojnový Slovenský štát. Svoreň vychádza z ilegality a ponúka svoje služba Slovenskej armáde. Je hospitalizovaný na psychiatrii. …
Máj 1939
Laurík dosiahne Svoreňovo prepustenie. Prijatie u prezidenta Tisu, ktorému prednesú teóriu Stroja času. Laurík so Svoreňom hospitalizovaní na psychiatrii.

Jún 1940
„Časostroj“ ako konverzačná téma v prominentných vinárňach Bratislavy. Tido J. Gašpar sa zasadí o prepustenie Lauríka a Svoreňa z hospitalizácie.

August 1940
Armáda na prísne tajnom mieste buduje väčší model Stroja času. Začiatok tajnej Akcie Tunel.

Máj 1941
Model tunela dokončený. Prvý dobrovoľník, kotrý si sadá do kovovej rúrky priemeru jeden a pol metra, je na tuberkulózu zomierajúci rotmajster Andrej varhoľa. Akcia Tunel úspešná, varhoľa mizne.

September 1942
Šaňo Mach sa zasadzuje za stavbu veľkého Stroja času. Začína sa stavba tunela pod Hradným vrchom. Stavba bazéna na Hradnom vrchu, zároveň razenie chodieb do skaly.

Jún 1943
Tunel je dostavaný. Transport dvestotridsiatich robotníkov zo stavby je „omylom“ zasiahnutý bombou z nemeckej Šťuky. Robotníci, ktorí transport prežili, sú pobití údajnými banditami z radov partizánov, od čoho sa pratizánske veliteľstvo aj ilegálny výbor komunistickej strany dištancujú. Zároveň sa falšujú bratislavské kroniky, aby nebolo možné zistiť presný dátum stavby. Z archívov sa stráca porjektová dokumentácia.
…
Apríl 1944
Šaňo Mach v nočnom telefonáte ponúka Hitlerovi novú zbraň na zvrátenie vojny. Ponúka mu tunel, ktorým možno prepraviť ľubovoľný počet vojakov a tankov kdekoľvek do času niekoľko rokov skoršieho. „Pomôžem vám vyhrať Stalingrad,“ hovorí Šaňo mach. Vodca zúri, pretože Šaňo Mach telefonuje opitý.

Máj 1944
Šaňo Mach v domáceom väzení, Svoreň internovaný v koncentračnom tábore, Laurík hospitalizovaný na psychiatrii. Bazén pod Hradným vrchom zatvorený kvôli údajnému priesaku vody do tunela. Svoreň zomiera v Osvienčime.)
…
December 1944
Stráca sa všetka dokumentácia ohľadom Stroja času. Každý, kto mal bezprostredne dočinenia s výstavbou, zomiera na záhadnú chorobu, podobnú nemoci z ožiarenia.
…
Jún 1963
V rámci dopĺňania fondov je lauríkov plán zakúpený z antikvariátu pre potreby Univerzitnej knižnice v Bratislave.
…
August 1968
Laurík v liste, adresovanom Alexandrovi Dubčekovi, ponúka „časovú zbraň“, ktorá skoncuje s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy.

Marec 2000
Pri lúpeži v Univerzitnej knižnici v Bratislave sú odcudzené vzácne perzské miniatúry a ďalšie rukopisy, náhodne uložené v rovnakom trezore. Medzi nimi je aj schéma Stroja času s kempelenovými poznámkami a Lauríkovým komentárom. V podozrení, ktoré sa nikdy nepotvrdilo, je turecká mafia.“[2]

1 KALINOVÁ, A. Tajomstvo jedného bazéna. 2006. In: Tv SME. 2015.
2 KLIMÁČEK, V. Naďa má čas. Levice: Koloman Kertész Bagala, L.C.A. Publishers Group, 2002, s. 90 – 94.

[:en]

Project of the new summer swimming pool in the quarry under the Castle Hill, source: Bratislava/ Pressburg. Bratislava: the State Printing House, 1943.

An example of a mythical form, a modernist ruin, is the swimming pool – a public swimming pool in the quarry under the Castle Hill, a project of the 1940s, which was never completed despite all the turbulent changes of that period and the ideological changes of the state apparatuses, due to technical difficulties. It became a ruin, an ideal material for later reinterpretations of the situation, a weave of urban myths, a niche for reflection on the times. Several times ideologically appropriated, several times emptied and refilled.

The land on which the pool stands is located on Žižkova Street, adjacent to today’s Nicolaus’s and Jewish cemeteries on one side, and on the other side it came into contact with the new development of Zuckermandel, the Steep Road, a street connecting the area under the Castle Hill with Castle Hill and the tram tunnel. Geologically, it is located at the foot of the south-western slope of the Little Carpathians, at the point where they dip into the Danubian lowland, in close proximity to the Danube.

At the beginning of the 1940s, the Bratislava City Council, on the basis of the deficit of this kind of infrastructure, decided to build a public swimming pool under the Castle Hill, which was to be a modern, ecological and economical building.

Due to its location, the swimming pool was technologically based on the possibility of drawing water directly from the Danube, which was then to be pumped to the castle rock. From there it would flow down the quarry walls, during which it would be heated by the sun’s rays. In the course of construction, the basements of the previous buildings or some tunnels were found to have disappeared, which is probably why the project was modified in the late 1940s and the original 5 m depth of the pool was adjusted to 2.5 m.

Neither this incident nor the subsequent solution to the problem was documented and described in any detail at the time. Whether the tunnels that were encountered were backfilled or the stabilization of the foundations was solved in another way. Later, after the redesign, the decision was taken to stop construction. Further construction did not resume until 1952, when the Stavokombinát [Construction Department] drew up new designs for the swimming pool, whose capacity was to be increased to 2,500 visitors a day, and added other amenities.

Construction was again suspended until 1968, when a trial filling with water was started. Water was drawn from the Danube, but this original plan was abandoned. One of the reasons was that the pumping verification tests during the 1960s showed that the borehole’s yield was only able to cover consumption during the spring months. At the same time, excessive water leakage was detected during test pumping. At that time, the entire volume of the pool drained within three days. On the one hand, the pool itself was obviously poorly constructed; on the other hand, the structure of the Little Carpathians in that area is generally very tectonically disturbed, cracked and, moreover, uneven.

In the end, the pool was never intended for bathing or handed over to the public. The town searched for a new use for the pool for some time, several different proposals were drawn up, but the recreational function was always preserved in all of them. According to the mayor of the Old Town, the investors who were interested in the area always disappeared after a while[1].

Despite the fact that the pool has never functioned, apart from a test fill, many people claim to have swum in it. It represents a special form of irrational collective memory. It was never handed over to the public as a public swimming pool, but it fulfilled its function (in the city). On the basis of the contextual holes in the rational arguments, there was room for the insertion of meanings, new interpretations. Myths strive for a consistent interpretation, a coherent causal sequence. Explanation of every detail.

Viliam Klimáček, in his book Naďa má čas [Naďa has time], has revealed the true nature of this place and what activities are concealed here. The swimming pool with a series of spiral tunnels, placed in several layers on top of each other, carved in the castle rock below the pool and the large tram tunnel are a “time tunnel”. The matter of the time machine was water.

Here, as if to legitimize the choice of the site for the pool, which from a rational geological point of view is challenged by the unsuitability of the bedrock. Consequently, the ability of the borehole to actually supply the pool in the summer months is called into question. The technical deficiencies become the intention. The ultimate failure is perhaps just a moment of self-reflection, or an inability to wield too much power.

The pool in a state of ruin became a form for inscribing meanings. At the same time, as a form/ruin, it has become a carrier of continuity. It represents the maturing and structurally excited period of the building of the modern Slovak state in the form of an ambitious project in the spirit of modernist ideals. Due to various obstacles, the project could not be completed at that time. Its construction was to be resumed in the 1950s under the new regime. Here it appears as a residue of Nazi ambitions. Communism came up with a new project increasing the capacity of the original pool and a new contractor. Construction was put on hold until the sixties, when a trial filling was to take place. It failed.

Current situation, source: mpba.sk.

1 KALINOVÁ, A. Tajomstvo jedného bazéna. 2006. In: Tv SME. 2015.
2 KLIMÁČEK, V. Naďa má čas. Levice: Koloman Kertész Bagala, L.C.A. Publishers Group, 2002, pp. 90 – 94.

[:]