Speed Date / NIKOLA ČEMANOVÁ, výtvarníčka
Foto: Michał Patycki.
Odkiaľ si?
Z Pezinka.
Kde si študovala?
Na Gerrit Rietveld Academy v Amsterdame som vyštudovala odevný design. Po piatich rokoch som ešte skúsila ateliér šperku na VŠVU v Bratislave, ale štúdium sa mi už nezmestilo do rozbehnutého života, takže som po semestri odišla. Študujem naďalej, ale už mimo inštitúciu. Keramiku som nikdy neštudovala v akademickom kontexte.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka ?
Chyby, ktoré som spravila. A aj moja triedna pani učiteľka na základnej škole Katarína Galášová, ktorá ma naučila čo je to metafora.
Čo boli/sú tvoji rodičia?
Otec je polygraf, pracoval so sieťotlačou a inými grafickými technikami. Dielňu mal doma, voňala ako acetón a rada som sa mu tam ako dieťa motala pod nohy. Mama bola plno úväzková mama. Obaja sú aktívni športovci a záhradní alchymisti.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Vadí mi nadprodukcia, tlak na neustále napredovanie, inováciu a pokrok (ktorý nás podľa mojej mienky dostal do kaše, v ktorej sme a preto si myslím, že nás len ťažko dostane z nej). A ešte nemám rada keď sú veci viac v hlave ako v rukách.
Naopak čo veľmi?
Harmonická kombinácia remeselnej kvality, funkcie, krásy a ekonomickej dostupnosti.
Mám rada návraty k zabudnutému (ale stále aktuálnemu), obnovy, obyčajné veci, analógové technológie, oblúky, špinavé ruky, keramické tvárnice, stopy času a použitia…
Čo počúvaš?
Folk, blues aj country. Erik Darling by mohol byť priesečníkom toho, čo mám rada. Púšťam si rádio Devín. S hudbou to mám trochu ako s vínom – čím staršia, tým lepšia. A nie príliš nahlas.
Obľúbený film, animák, seriál?
Gadjo dilo od Tonyho Gattlifa a Hanákove Obrazy starého sveta.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Mám úctu k mnohým múdrym a šikovným ľuďom, ale s autoritami mám problém.
Akú vec si naposledy kúpila?
Dva balíky kanárskych sviečok. Modré a zelené.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Občas. Naposledy to bola asi útla kniha The Dragonfly Will Be the Messiah od Masanobu Fukuoka.
Chodíš voliť?
Hej.
Kto robí najlepšie párty?
Spomínam na Deschool v Amsterdame.
Dnes už moc nežúrujem.
Obľúbená kupola?
Ja nemám obľúbenú kupolu.
Šaty na párty. Od koho?
Zo secondhandu.
Hrdina/ka z minulosti?
Hrdinka! Beatrice Wood.
Najlepší/najkrajší dom?
V lese nad Limbachom máme chalúpku bez sietí, v ktorej skromne bývame v letných mesiacoch, keď netreba kúriť. Myslím, že ona je odpoveďou na otázku nalepší/najkrajší dom. Mám to miesto zo všetkých miest najradšej. V kuchyni mám v rámiku fotku cuzdieho domu. Stojí pri cetse R2 kúsok za Rimavskou Sobotou v smere na Košice, naľavo pri obci Figa. Raz sme tam zastavili, pretože sa nám páčil. Je to starý dom, pred ktorým bolo malé, zorané pole. Ten dom je skôr symbolom, ale tiež ho radím do kategórie najlepší/najkrajší dom.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Mám rituály, ktorými začínam deň v dielni. Mám pomalý štart, potrebujem veľa kávy, a celkom špecifické podmienky: pokoj, muziku a samotu. Mám rada intuíciu a odhad, nerada meriam, pravítko používam ako špachtľu.
Čo máš na ploche?
Pantone 12-0910 tcx.
Najlepšia výstava, dielo?
Výstavy Erny Masarovičovej v GMB a Kingdom of Hex v Meetfactory ma zasiahli naposledy.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Rešpektujem odvahu byť iba a len tvorcom/ umelcom a nemať side joby, ktoré platia účty. A je to preto, lebo si myslím, že je to tak dobre a tiež by som to tak chcela mať (aj napriek tomu, že môj job, ktorý platí účty ľúbim), ale ešte sa bojím.
Morálka alebo peniaze?
Ideálne morálne peniaze.
Výnimočná kniha?
Tri gaštanové kone od Margity Figuli, Impresie od Vladimíra Kompánka, The Book od Alana Wattsa, Andersenove rozprávky, Tao Te Ching, The art of loving od Ericha Fromma a detská kniha Ja a môj brat od Viktora Kubala. Výnimočných kníh je mnoho.
Optimistka, pesimistka, nihilistka?
Podľa počasia…
Máš nejaké hobby?
Kone, psy, jazerá, kvety, lesy a život.
Individuálne alebo v kolektíve?
Individuálne.
Slovensko zem zasľúbená?
Je to tak.