Rozhovor / ŠIMON GALANSKÝ
Rozhovor s minuloročným víťazom BADW Awards Šimonom Galanským, ktorého autorskú kolekciu nábytku DENNODENNE tento rok nájdete aj v kurátorskom výbere festivalu BADW v decembro v Galérii mesta Bratislavy.
Fohy shelf, foto: Ľuboš Kotlár.
ĽH: Ahoj Šimon! Aký si mal rok? Čo sa zmenilo?
ŠG: Veľa sa toho zmenilo – a ešte sa toho veľa zmení. Som v štádiu, keď si hľadám miesto, kam patrím. Len pred rokom som skončil štúdium na VŠVU, čím skončila jedna etapa môjho života. Teraz sa snažím udržať si tú podstatu, v ktorej som žil doteraz, a pretaviť ju do profesionálneho života – teda nielen žiť dizajnom, ale aj živiť sa dizajnom.
Ku ktorému svojmu kúsku máš najhlbší vzťah a prečo?
Myslím, že to je kreslo Sinuo, ktoré vzniklo ako bakalárska práca. Bude to tým, že sa okolo nej toho veľa udialo. Začalo to na jednom krátkom workshope, ktorý viedol skvelý francúzsky dizajnér Eric Jourdan zo Saint-Étienne. Workshop síce trval len pár dní, ale mám pocit, že sme si za ten krátky čas vybudovali špecifický vztah.
Neskôr, počas realizácie som prežíval dosť náročné chvíle. Výroba kresla bola tak trochu sochárčina – keďže kreslo je ohýbané v dvoch smeroch, bežná ohýbačka takéto náročné tvary nedokáže ohnúť. Všetko sa ohýbalo plameňom do kopyta. Nakoniec sa to podarilo vďaka úžasným remeselníkom, na ktorých som nejakou náhodou natrafil.
Vznikol tak solitérny, ručne vyrábaný kus nábytku. Neskôr kreslo vyhralo cenu profesora Halabalu a bolo na viacerých výstavách doma aj v zahraničí. Porotu tiež zaujalo, že je vyrobené len z jedného materiálu. Mal som aj niekoľko záujemcov zo zahraničia a o kresle vyšiel aj článok na portáli designboom.com, čo bolo pre mňa asi najväčším prekvapením.
Bol to pre mňa vlastne taký dlhodobý projekt, pri ktorom sa nezrodilo len kreslo, ale aj veľa nových vzťahov a tiež osobných zmien.
Čo ťa na tvojej práci najviac baví? A čo naopak vôbec?
Svoju prácu delím na dizajn ako službu a dizajn ako tvorbu. Ak ma prestáva baviť komerčný projekt, vždy si to vykompenzujem vo svojej tvorbe. Samozrejme, najviac ma baví rôznorodosť projektov. Zatiaľ som mal šťastie a snáď každý projekt bol trochu iný. Či už navrhujem mixér alebo nábytok pre galérie, výstavný dizajn, knižné ocenenie alebo robím hudbu – na forme nezáleží. Baví ma ten pohyb a zmena.
O kolekcii DENNODENNE píšeš: „Verím, že vecami, ktorými sa obklopujeme, utvárame svoju identitu.“ Čím sa najradšej obklopuješ ty sám?
To je pre mňa ťažká otázka. Zväčša len vecami, ktoré používam. A potom ešte vecami, ktoré majú pre mňa nejaký hlbší zmysel. Vecami, ktoré nejako súvisia s minulosťou.
Ako vznikali jednotlivé kusy nábytku v kolekcii? Ako vyzerá tvoj tvorivý proces?
Všetko začína, samozrejme, myšlienkou. Môže to byť idea alebo fascinácia nejakým tvarom, detailom alebo aj vyslovene chybou – niečím, čo zle pochopím/uvidím, a tú chybu si privlastním a zistím, že som to vlastne vymyslel, ale ani som o tom nevedel, nepremýšľal. Možno sa snažím zapojiť aj podvedomie.
Niekedy sa teda vlastne snažím to nevymyslieť, aspoň v prvotnom štádiu. Neurčovať konkrétnu funkciu alebo zameranie. Keď si niečo neviem predstaviť, prenášam to na papier kresbou. Je to proces a aj ten ma často dovedie úplne niekam inam. Snažím sa zapájať predstavivosť. Niektoré produkty sa mi dokonca prisnili.
Niektoré prvky mi pripomínajú jazyk alebo otvorené ústa. Vnímaš túto symboliku? Inšpiroval si sa niečím pri voľbe konkrétneho tvaroslovia?
Som rád, že to spomínate. Určite to tak môže byť. Ak to tam vidíte, tak to tak bude. V tejto kolekcii je veľa náznakov, abstrakcie, ale aj organiky – a tak v tom každý môže vidieť, čo chce. Napríklad prvotná myšlienka, z ktorej vznikla séria políc Fohy, vzišla z predstavy zrkadla, ktoré sa na mňa pozerá a vyplazuje mi jazyk.
Ako vnímaš úlohu dizajnu v súčasnosti?
Zubárovi asi nebudeme hovoriť, ako nám má vŕtať zub. Podobne to vidím s dizajnom. Môžete to skúsiť, ale výsledok asi nebude najlepší. Úlohou dizajnéra je vytvárať hodnoty. Je to človek, ktorý má istý level citlivosti, premýšľa nad vecami trochu s nadhľadom a vníma súvislosti, ale aj celok. Myslím, že je veľmi dôležité zveriť dizajnérske úlohy odborníkom. Lebo naše prostredie nás formuje a vplýva na nás, formuje naše pocity a nálady.
Tento rok si pre BADW navrhol dizajn vianočnej gule. Ako si k tomuto zadaniu pristúpil?
Keď som sa pozrel na väčšinu vianočných gúľ, videl som v podstate stále to isté – tie isté námety a prevedenia, trblietky a vločky. Chcel som niečo úplne iné, niečo aktuálnejšie. Priznám sa, že prvá kresba bola Javelin bazuka (protitanková ručná zbraň, pozn. redakcie), ale to som, samozrejme, vypustil, pretože je to príliš prvoplánové a dosť nevianočné – ale zato veľmi aktuálne!
Keď hovorím ale o tom, že ma hrozne nebavia klasické námety, ktoré sú už dávno opotrebované – ako, napríklad, snehové vločky – a k tomu pridám ,,aktuálnosť”, tak mi z toho vyšiel roztápajúci sa snehuliak. To je veľmi aktuálna téma. Spracoval som tento motív v abstraktnej, zjednodušenej podobe, ktorá je zároveň rozanimovaná.
Tohtoročnou témou je krehkosť. Ako ju reflektuješ? Čo je pre teba krehké?
Sloboda je krehká. Vo svojich autorských kúskoch sa nechcem limitovať. Chcem si robiť, čo chcem.
Čo ťa poháňa?
Keď majú o moje veci ľudia záujem. Nemôžem to robiť (len) pre seba.
Kreslo Sinuo.
