[:sk]Mestom / STROMY NA PLÁNOCH MESTA[:en]Through the City / TREES ON THE CITY PLANS[:]
[:sk]
Obrázok vygenerovaný grafickým modelom Midjourney. Prompt zadal Michal Sládek.
Cez chodník je natiahnutá bielo-červená páska, je potrebné prejsť na druhú stranu. Za páskou je na chodníku vidieť konáre a na ceste auto s pracovnou plošinou vysunutou do koruny stromu. Človek na plošine človek vykonáva orez, počuť ako sa motorová píla prediera drevom. Sledujem akt starostlivosti o stromy v meste.
Čo tým stromom je? Sú v poriadku? Ako sa volajú? Stromy sú mlčanliví obyvatelia mesta od jeho vzniku. Len máloktoré sa v ňom objavili náhodou, väčšina stromov v meste rastie na vopred určených miestach. Často prežili plány aj ich plánovačov a svojou prítomnosťou pôsobia ako nemenné pozadie mestského života. Ako chodec sa pohybujem na úrovni kmeňov, v ktorej stromy pokorne prenechávajú priestor ostatným tvorom a predmetom mestského života. Cez chodník nevidieť ich spletité korene a do koruny treba zdvihnúť hlavu.
Strom je však v meste mimoriadny. Ukrýva symbolický význam a v kontexte mesta nesie vždy aj politickú vrstvu – rozhodnutie o jeho umiestnení. Premýšľam o tom, kto a ako ho na tejto ulici asi plánoval vysadiť.
Volanie po stromoch
Strom sa v meste teší novému záujmu. Milión stromov pre New York! Milión stromov cez Zastromuj Prahu, alebo milión stromov pre Freetown, Sierra Leone. Už za dva roky! Medzi nimi aj skromných 10 000 stromov pre Bratislavu. Strom pre svoje mimoriadne schopnosti poskytuje ideálne riešenie zložitých problémov mesta. Tieni pred prehrievaním, poskytuje potravu mestskej faune, zadržiava vodu a viaže oxid uhličitý. Teda CO2, plyn, ktorý sa stal mernou jednotkou dopadu na klímu. Vďaka satelitným snímkom a smart vyhodnocovaniu veľkých dát sa dá kompenzačná výsadba stromov presne spočítať a zacieliť. (Sadenie stromov je populárny spôsob carbon offsetting-u, v rámci ktorého je možné si za vyprodukované množstvo CO2 kúpiť odpustok vo forme nových stromov.) Opatrenie jednoduchšie, než zmena návykov ľudí – proti sadeniu stromov predsa nemôže nikto namietať. Mestá (či skôr ich reprezentantky a reprezentanti) po celom svete sa pridávajú a vyhlasujú veľké mestské iniciatívy. Zároveň reagujú aj na nový záujem verejnosti o stromy v meste, sprístupňovaním informácií alebo označovanie menovkami (portál v Starom meste Bratislavy [1]).
Záujem o stromy je súčasťou zvýšeného záujmu o biosféru okolo nás. Na základe biologických a biochemických objavov sa čoraz viac pozornosti obracia na živé aspekty flóry, doteraz vnímanej staticky. Na komunikáciu medzi rastlinami, na prenos informácií podhubím, na bohatosť interakcií rastlín a živočíchov, a to aj v mestskom prostredí. Po právach zvierat sa začína diskutovať etika rastlín, húb a vôbec živých organizmov [2]. Pod tlakom klimatickej krízy sa tieto poznatky pomerne rýchlo pretavujú do nových prístupov, akými sú mestské včelárstvo, alebo vytváranie nekosených zelených plôch.
Ako zobraziť strom?
Pomaly kráčam okolo ďalších stromov v aleji. Predstavujem si výkres, na ktorom boli naplánované. Ako vyzerali? Ako kružnice s bodkou uprostred? Zobraziť strom vo výkrese má svoje úskalia. Prvý problém je technický: ako zladiť komplexitu vzrastlého stromu, ktorý môže mať aj dvestotisíc jednotlivých listov, s abstraktným zobrazením výkresovej dokumentácie. V časoch ručného kreslenia výkresov mal tento problém aj utilitárnu rovinu, vykreslovať zložitosť tvaru bolo v praxi časovo náročné. Preto v mnohých výkresoch je strom znázornený len ako kruh, prípadne doplnený o rôzne šrafúry. Detailnejšie vykresľovanie plnej koruny v pôdoryse prináša ďalšie problémy. V striktne ortografickom zobrazení koruna zakrýva vrstvy pod ňou, a nepodáva dostatočnú informáciu o výške stromu. Ďalšou výzvou je napätie medzi výkresom stavby, ktorý sa má presne naplniť a rastlou podstatou stromu, ktorý si narastie do tvaru, ktorý nevieme presne určiť. A má byť vlastne súčasťou architektonického riešenia presne určený druh stromu, tak ako skladba steny? Alebo to už je doména inej profesie?
V neposlednom rade do výkresov prestupuje aj politická rovina. Podobne ako pri mapovaní, rozhodnutie čo a ako zobraziť na výkrese je politickým aktom. Má moc zvýrazniť, alebo zneviditeľniť niektoré aspekty, alebo niektorých aktérov v priestore. Výkres navrhovaného stavu sa dá chápať aj ako mapovanie imaginárneho priestoru, v ktorom autor či autorka znázorňuje to, čo považuje za dôležité. Pre komunikáciu so stavebníkmi to býva dohodnutý jazyk projektovej dokumentácie, ale výkres môže vyzerať aj inak. Peter Cook vo svojich kresbách Veg-House abstraktne zvýrazňuje úplne iné stránky vegetácie. A bez legendy je jasné, čo sú živé a organické časti priestoru.
Peter Cook, Veghouse stage 5, reprodukcia z výstavy na Triennale of architecture Oslo, foto Michal Sládek.
Stromy a plány Bratislavy
Ako sa s témou stromov pracuje pri navrhovaní nových priestorov v Bratislave? Výkresy návrhov k aktuálnym súťažiam sú dobrým podkladom terajšieho rozmýšľania o budúcnosti. Ako súťažné tímy pristupovali k navrhovaniu nových drevín, a ako sa vysporiadali s ich zobrazovaním? Aké úmyselné aj mimovoľné posolstvá je z nich možné vyčítať? Aké typy zobrazenia sú teraz používané? Okrem pôdorysov a rezov sú výpovedné aj vizualizácie.
Ak nie je zvolené abstraktné zobrazenie, často sa strom objavuje v idealizovanej podobe. V dospelom veku, s dokonalým tvarom koruny a vždy s listami. Svoj vplyv má aj súčasný spôsob práce s počítačom, architekti a architektky môžu siahnuť po hotovom, dokonalom preddefinovanom strome, ktorý sa dá v modeli opakovať. Je jednoduchšie použiť jeden model na všetky stromy, než simulovať ich rozmanitosť. Napríklad ako v návrhu Urban Park (U/U Studio, 2021). Stromy tak majú rovnakú výšku, tvar aj farbu. Hoci sú perfetkne vykreslené, pôsobia strojene a tým ovplyvňujú celkové vyznenie výkresu.. Stromy nie sú zobrazené v ich cykle nielen na úrovni roka, kde sa strieda kvet, list, plod a holý konár, ale ani životného cyklu. Stromy v mladosti aj starobe potrebujú rozdielnu ochranu a podporu, a v jednotlivých štádiách svojho života aj vyzerajú odlišne.
Projekt Urban Park Tbiliská Bratislava, U/U studio, zdroj www.uustudio.cz
Strom má v meste svoju konkrétnu hodnotu, ktorú vieme presne vyčísliť a kapitalizovať ako spoločenskú hodnotu drevín[3]. Je to cena, za ktorú možno vykúpiť jeho výrub, alebo o koľko by sme ako spoločnosť prišli, keby sa stromu niečo stalo. V čase zvýšeného záujmu si všimol ekonomickú hodnotu stromov aj trh s nehnuteľnosťami. Idealizovane zobrazené prisľúbené stromy dokážu pritiahnuť klientov. Niektoré vizualizácie projektov sa teda nesnažia zobraziť budúcu realitu, spadajú na úroveň reklamy, kde sa akceptuje estetika zveličenia a klišé. Slnečné lúče presvitajú cez štavnato zelené koruny krásnych stromov, pod ktorými sa hrajú a oddychujú zdraví a krásni ľudia. Táto estetika však preniká aj do verejných projektov, ako napríklad vizualizácia v súťaži na Jurigovo námestie od 2M ateliér architektúry. V tomto kontexte také zobrazenie pôsobí až nedôveryhodne.
Projekt do súťaže Jurigovo námestie – 1. miesto: 2M ateliér architektúry, zdroj: www.mib.sk
Sú však projekty, kde vo výkresoch vidíme úprimný záujem zobraziť zamýšľanú rôznorodú zeleň. Projekt do súťaže na revitalizáciu Námestia Republiky (Amulet + sustektecl + Veronika Brabcová, 2021) je rozhodne takým, kde je podrobnosť návrhu zelene prekvapujúca. Každý jedinec je označený číslom a k výkresom je doložená legenda drevín. Prelínajú sa existujúce a navrhované porasty. Vizualizácie sa neboja zobraziť stromy, pravdepodobne je to koláž, rôznych nepravidelných tvarov. Nasvedčuje to tomu, že v kreatívnom tíme boli zrejme prítomné rôzne profesie obohacujúce návrh.
Projekt do súťaže na revitalizáciu Námestia Republiky – 2.miesto: Amulet + sustektecl + Veronika Brabcová, zdroj: www.mib.sk
Rameno pracovnej plošiny klesá dolu ku kope orezaných konárov. Dúfam, že strom je v poriadku a bude tu rásť ešte dlho. Pokračujem v cest mestom. Všímam si množstvo stromov okolo mňa a uvažujem nad množstvom starostlivosti, ktoré im je potrebné venovať a na všetko, čo nám prinášajú. Ich reprezentácia na architektonických návrhoch je rôzna, avšak vždy sa môže len priblížiť komplexnosti života stromov. Obrázky generované umelou inteligenciou (Obr.1) prinesú technickú možnosť do vizualizácií vysadiť stromy – jednotlivcov v rôznych životných a cyklických obdobiach. O to viac bude potrebné premýšľať nad abstraktnou časťou výkresov. Ako by sme mohli zobraziť vplyv stromov na okolie, ich vzťahy s inými životnými bytosťami a predovšetkým ako zachytiť ich potreby. Ako nezabudnúť na korene, na vodu, na peľ a plody, na hmyz a vtáky a celý ekosystém? Reprezentácia ich potrieb by ich pomohla zviditeľniť ako dôležitých obyvateľov mesta, ktorí by mali mať pri jeho ďalšom plánovaní svoj hlas.
Michal Sládek
Spolupráca Viktória Mravčáková a Kristina Roman
Text vznikol vďaka podpore štipendijného programu Nadácie mesta Bratislava.
1 staremesto.sk/sk/content/vyruby-drevin
2 PUIG DE LA BELLACASA, María. 2017. Matters of care: speculative ethics in more than human worlds. Minnesota: University of Minnesota Press.
3 shd.sk
Bibliografia:
LAVIN, Sylvia. 2020. Trees move in [online]. Dostupné z: drawingmatter.org
PASCUAL, Daniel Fernández and SCHWABE, Alon. 2017. The Offsetted [online]. Dostupné z:e-flux.com
PUIG DE LA BELLACASA, María. 2017. Matters of care: speculative ethics in more than human worlds. Minnesota: University of Minnesota Press.
MATTERN, Shannon. 2021. Tree Thinking [online]. Dostupné z: placesjournal.org
Links:
himalisinghsoin.com
drawingmatter.org/writer/lavin-sylvia
manual.mib.sk/zelen-v-meste
cup.columbia.edu/book/plant-thinking
eurozine.com/cultural-citizenship/
journals.openedition.org
link.springer.com/article
shd.sk
staremesto.sk/sk/content/vyruby-drevin
[:en]
Image generated by the Midjourney graphical model. Prompt by Michal Sládek.
Red and white tape is stretched across the sidewalk, you need to cross to the other side. Beyond the tape, branches can be seen on the sidewalk and a car with a work platform extended into the tree canopy can be seen on the road. The man on the platform is doing the trimming, a chainsaw can be heard cutting through the wood. I watch the act of caring for the trees in the city.
What are those trees? Are they okay? What are they called? The trees have been silent residents of the city since its inception. Few have appeared in it by accident; most of the trees in the city grow in predetermined places. They have often outlived the plans and their planners, and by their presence they act as an unchanging backdrop to urban life. As a pedestrian, I move at the level of the trunks, in which the trees meekly give way to the other creatures and objects of urban life. Their intricate roots cannot be seen through the sidewalk, and one has to raise one’s head to the canopy.
The tree, however, is extraordinary in the city. It harbours symbolic significance and always carries a political layer in the context of the city – the decision to place it. I wonder who might have planned to plant it on this street and how.
Calling for trees
Trees are enjoying a new interest in the city. A million trees for New York! A million trees for Prague, or a million trees for Freetown, Sierra Leone. In just two years! Among them, a modest 10,000 trees for Bratislava. A tree for its extraordinary abilities provides an ideal solution to a city’s complex problems. It shades against overheating, provides food for urban fauna, retains water and binds carbon dioxide. Thus CO2, a gas that has become the unit of measurement of climate impact. Thanks to satellite imagery and smart evaluation of big data, compensatory tree planting can be accurately calculated and targeted. (Tree planting is a popular method of carbon offsetting, whereby the amount of CO2 produced can be bought as an indulgence in the form of new trees.) A measure easier than changing people’s habits – after all, no one can object to tree planting. Cities (or rather their representatives) around the world are joining in and announcing major urban initiatives. At the same time, they are also responding to the new public interest in trees in the city, by making information available or naming them (the portal in the Old Town of Bratislava [1]).
Interest in trees is part of an increased interest in the biosphere around us. Based on biological and biochemical discoveries, more and more attention is being turned to the living aspects of flora, hitherto perceived in a static way. On the communication between plants, on the transmission of information through the understorey, on the richness of plant-animal interactions, even in urban environments. After animal rights, the ethics of plants, fungi and living organisms in general are beginning to be discussed [2]. Under the pressure of the climate crisis, this knowledge is being translated quite quickly into new approaches such as urban beekeeping or the creation of unmown green spaces.
How to draw a tree?
I slowly walk past other trees in the alley. I imagine the drawing on which they were planned. What did they look like? Like circles with a dot in the middle? Showing a tree in a drawing has its pitfalls. The first problem is technical: how to reconcile the complexity of a mature tree, which can have two hundred thousand individual leaves, with the abstract representation of a drawing. In the days of hand-drawn drawings, this problem also had a utilitarian dimension; rendering the complexity of the shape was time-consuming in practice. Therefore, in many drawings the tree is shown only as a circle, possibly supplemented by various hatching. The more detailed rendering of the full canopy in plan view introduces further problems. In a strictly orthographic representation, the crown obscures the layers beneath it, and does not give sufficient information about the height of the tree. Another challenge is the tension between the drawing of the structure, which has to be filled in accurately, and the growing nature of the tree, which grows into a shape that we cannot pinpoint. And is the exact species of tree actually supposed to be part of the architectural design, as is the composition of the wall? Or is that the domain of another profession?
Last but not least, the political level permeates the drawings. As with mapping, the decision of what and how to depict in a drawing is a political act. It has the power to highlight or render invisible some aspects or some actors in the space. The drawing of a proposed state can also be understood as a mapping of an imaginary space in which the author or author depicts what he or she considers important. For communication with builders this tends to be the agreed language of the design documentation, but the drawing may look different. Peter Cook’s Veg-House drawings abstractly highlight very different aspects of vegetation. And without a legend, it is clear what the living and organic parts of the space are.
Peter Cook, Veghouse stage 5, reproduction from the exhibition at the Triennale of architecture Oslo, photo Michal Sládek.
Trees and plans of Bratislava
How does the theme of trees work with the design of new spaces in Bratislava? The design drawings for the current competitions are a good basis for current thinking about the future. How did the competition teams approach the design of new trees, and how did they deal with their imagery? What intentional and unintentional messages can be gleaned from them? What types of imagery are now being used? In addition to floor plans and sections, visualizations are also telling.
If an abstract representation is not chosen, the tree often appears in an idealized form. In adulthood, with a perfect crown shape and always with leaves. Contemporary computer work also has its influence; architects can reach for a ready-made, perfect predefined tree that can be repeated in the model. It is easier to use one model for all trees than to simulate their diversity. For example, as in the Urban Park proposal (U/U Studio, 2021). This way the trees have the same height, shape and colour. Although they are rendered perfectly, they look mechanical and thus affect the overall appearance of the drawing… Trees are not only shown in their cycle at the level of the year, where they alternate between flower, leaf, fruit and bare branch, but also in their life cycle. Trees in youth and old age need different protection and support, and look and feel different at different stages of their lives.
Project Urban Park Tbiliská Bratislava, U/U studio, source www.uustudio.cz
A tree has a specific value in the city, which can be accurately quantified and capitalized as the social value of trees[3]. It is the price at which its felling can be redeemed, or how much we would lose as a society if something were to happen to the tree. At a time of heightened interest, the real estate market has also taken notice of the economic value of trees. Idealized images of promised trees can attract clients. Thus, some project visualizations do not attempt to depict future realities, they fall to the level of advertising where the aesthetics of exaggeration and cliché are accepted. The sun’s rays shine through the slender green crowns of beautiful trees, under which healthy and beautiful people play and rest. However, this aesthetic also permeates public projects, such as the visualisation in the competition for Jurigovo námestie by 2M architecture studio. In this context, such a depiction looks almost untrustworthy.
Project for the competition Jurigovo námestie – 1st place: 2M ateliér architektúry, source: www.mib.sk
However, there are projects where we see a sincere interest in the drawings to show the intended diverse greenery. The project for the competition for the revitalization of Námestie Republiky (Amulet + sustektecl + Veronika Brabcová, 2021) is definitely one where the detail of the green design is surprising. Each specimen is identified by number and the drawings are accompanied by a tree legend. Existing and proposed stands are interspersed. The visualisations are not afraid to show trees, presumably a collage, of various irregular shapes. This suggests that various professions were probably present in the creative team enriching the design.
Project for the competition for the revitalization of Námestie Republiky – 2nd place: Amulet + sustektecl + Veronika Brabcová, source: www.mib.sk
The arm of the work platform drops down to a pile of trimmed branches. I hope the tree is okay and will grow here for a long time. I continue my journey through the town. I notice the many trees around me and reflect on the amount of care that needs to be given to them and on all that they bring to us. Their representation on architectural designs varies, but always can only come close to the complexity of the life of trees. The images generated by artificial intelligence (Fig.1) will bring the technical possibility to plant trees – individuals in different life and cyclical periods – into the visualizations. This will make it all the more necessary to think about the abstract part of the drawings. How could we depict the impact of trees on their surroundings, their relationships with other living beings and above all how to capture their needs. How not to forget the roots, the water, the pollen and fruits, the insects and birds and the whole ecosystem? Representing their needs would help to make them visible as important inhabitants of the city who should have a voice in its future planning.
Michal Sládek
Collaboration Viktória Mravčáková and Kristina Roman
The text was written thanks to the support of the scholarship programme of the Bratislava City Foundation.
1 staremesto.sk/sk/content/vyruby-drevin
2 PUIG DE LA BELLACASA, María. 2017. Matters of care: speculative ethics in more than human worlds. Minnesota: University of Minnesota Press.
3 shd.sk
Bibliography:
LAVIN, Sylvia. 2020. Trees move in [online]. Available at: drawingmatter.org
PASCUAL, Daniel Fernández and SCHWABE, Alon. 2017. The Offsetted [online]. Available at: e-flux.com
PUIG DE LA BELLACASA, María. 2017. Matters of care: speculative ethics in more than human worlds. Minnesota: University of Minnesota Press.
MATTERN, Shannon. 2021. Tree Thinking [online]. Available at: placesjournal.org
Links:
himalisinghsoin.com
drawingmatter.org/writer/lavin-sylvia
manual.mib.sk/zelen-v-meste
cup.columbia.edu/book/plant-thinking
eurozine.com/cultural-citizenship/
journals.openedition.org
link.springer.com/article
shd.sk
staremesto.sk/sk/content/vyruby-drevin
[:]