Speed Date / ŠTEFAN NOSKO, KATARÍNA BELIČKOVÁ, dizajnéri, Mejd
Odkiaľ ste?
Š: Závadka nad Hronom.
K: Kováčová pri Zvolene.
Kde ste študovali?
Š: Tvarovanie priemyselných výrobkov na strednej, neskôr produkt v Ateliéri Art dizajnu na VŠVU.
K: Obaja sme študovali na VŠVU v Bratislave u prof. Františka Buriana v Ateliéri Produktového dizajnu (teraz je to Art dizajn).
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Š: Koreň, neskôr Burian a teraz život:)
K: Bolo ich veľa.
Čo boli/sú vaši rodičia?
Š: Predavačka a elektrikár a vo voľnom čase dekoratívna šička a domáci kutil.
K: Otec elektrikár, mama mala drogériu.
Čo vás nebaví?
Š: Predstierať, že ma niečo baví.
K: Utierať riad.
Čo ste naposledy robili a fakt vás to bavilo?
Š: Bolo toho viac, ale nebaví ma dlhší čas robiť jednotvárnu mechanickú robotu (a nemyslím tým robiť za pásom).
K: Paddleboarding.
Čo počúvate?
Š: Najviac rock, ale aj elektroniku.
K: Momentálne Solange.
Obľúbený film, animák?
Š: Tých je veľa, ale veľmi rád mám film Big Fish od Tima Burtona. Animák… asi Up!
K: Nemám najobľúbenejší, mám rada životopisné.
Koho uznávate ako autoritu vo svojom odbore a mimo neho a prečo?
Š: Oki Sato z Nenda, Marcel Wanders, a ak mám vybrať niekoho z užšieho okolia, tak to môže byť aj Jiří Pelcl, alebo na Slovensku Maroš Schmidt.
K: Ľudí, čo sa snažia si budovať poctivo svoje sny.
Akú vec ste naposledy kúpili?
Š: Netuším, asi knihu od Teda Chianga, tú, čo teraz čítaju všetci. (Poznámka redakcie: sci-fi žáner, Ted Chiang: Príbehy vášho života)
K: Nový diár 2018. Už 6 rokov mám ten istý.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo naposledy?
Š: Občas nejakú knihu alebo časák, skôr si však prečítam odborné veci na nete.
K: Áno.
Chodíte voliť?
Š: Áno, ale možno prestanem.
K: Áno.
Kto robí najlepšie párty?
Š: Dobré párty som zažil vo Francúzsku, ale ani Ateliér Art dizajn sa nemá za čo hanbiť 🙂
K: Neviem, nechodím veľmi na párty.
Obľúbená kupola?
Š: Asi tá z Ostrihomskej katedrály (tú si najviac pamätám z detstva) a samozrejme Panteón v Ríme.
K: Nemám obľúbenú kupolu.
Šaty na párty. Od koho?
Š: To až tak nerozdeľujem.
K: Od Lenky Sršňovej.
Hrdina/ka z minulosti?
Š: Arnold Schwarzenegger, Jackie Chan, Krotitelia duchov.
K: Nemám.
Máte nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Š: Veľa kreslím a málo rozmýšľam, to začnem, až keď sa mi už nechce kresliť. Ale všeobecne rád zaskicujem tony papiera.
Čo máte na ploche?
Š: Fotku Saturna zo sondy Cassini.
K: Vlnu na oceáne.
Najlepšia výstava, dielo?
Š: Antony Gormley v 2009 v Saint Étienne, ale super bol aj Kintera v Rudolfine. Chcel by som vidieť Olafura Eliassona.
K: Design Week v Miláne, Londýne, Holandsku ale aj u nás 🙂
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektujete? A prečo?
Š: Z domácej scény rešpektujem hlavne iniciatívu Slovenského múzea dizajnu, zbierkotvornú a edukatívnu činnosť zainteresovaných ľudí. Celkovo fandím ľuďom, ktorí robia veci inak, vedia si zabezpečiť produkciu a predaj, ale zároveň si udržujú štýl.
K: Ľudí, ktorým sa podarilo založiť vlastné značky a robia svoje produkty a darí sa im.
Morálka alebo peniaze?
Š: Morálka, ale čím som starší, tým viac viem, že iba rojko sa byť nedá.
K: Morálka.
Výnimočná kniha?
Š: Sto rokov samoty.
K: Nemám výnimočnú. Z každej si zoberiem, čo potrebujem a čo ma zaujme.
Optimisti, pesimisti, nihilisti?
Š: Snažím sa byť čo najviac optimista, ale v niektorých veciach som dosť skeptik.
K: Optimistka.
Máš nejaké hobby?
Š: Film, hudba, hory.
K: Bolo by ich veľa, ak by bol čas, peniaze a možnosti :), ale mám rada surfing.
Individuálne alebo v kolektíve?
Š: Bez pomoci druhých sa veci robia ťažko, treba sa naučiť riešiť veci aj v kolektíve. To u nás, na Slovensku, stále chýba. Ľudia si málo pripúšťajú iných k svojim ideám, projektom, a to aj v profi firmách.
K: V kolektíve.
Slovensko – zem zasľúbená?
Š: Verím, že áno. Aj keď si chcem prejsť niekoľko krajín, aspoň na pár mesiacov, prípadne rok.
K: Mám to tu rada, ale žila by som radšej v teple pri oceáne.