Recenzia / FUCKING AWESOME
Nie sú to iba štýl, drobné rituály či praktiky, ktoré vytvárajú identitu danej subkultúry. Je to najmä história, či už krátka, prchavá alebo v tvare sínusoidy, v ktorej sa v akomsi kolobehu navracia pozornosť ku kolektívnemu folklóru vlastnej komunity. Motivuje ju neustále trenie medzi hľadaním určitej autenticity minulého a progresívneho, veľkolepého či pokrokového. To je aj príklad skateboardingu ako subkultúry. Začnime ale príbehom úplne od začiatku a bez zbytočného teoretizovania.
Na konci 90. rokov a začiatku nového milénia vstupuje na scénu skateboradingu zvláštna persóna – Jason Dill. Keď mal 16 rokov presťahoval sa do New Yorku, kde videl prvýkrát film Kids. Vytiahnutý z hlbokého undergroundu so všetkými neresťami začínal jazdiť za Supreme, ktorý odštartoval v tom čase kariéru mnohým dovtedy neznámym skateboardistom. Dill vstúpil na scénu agresívnym spôsobom, raz ako absolútny punkáč, raz ako hippiesák, no vždy iný ako celé jeho okolie.
Zdroj: Thrasher magazine.
Traduje sa príbeh, ako si jedno ráno išiel kúpiť kávu. Pred obchodom videl chlapca s čiernou mikinou s nápisom Thrasher magazine (pozn. red.: slávny skateboardový časopis, pôsobiaci od 90. rokov). Chlapec na otázku či pozná časopis, ktorého logo má na sebe, odpovedal nie. Dill iba poznamenal, že bol na jeho obálke, dvakrát.
Jason Dill bol neraz vyhlásený za najvplyvnejšieho skateboardistu všetkých čias. Stal sa taktiež súčasťou môjho dospievania a som kedykoľvek schopný vymenovať niekoľko videí, kde ukázal nesmiernu originalitu skateboardingu. Jednoducho, Dill je pevnou súčasťou kolektívnej pamäti tejto komunity.
Zdroj: faworldentertainment.com.
Od čias crackových seáns a šialených excesov sa Dill postupne vzdialil a dnes, v „dôchodkovom“ veku skateboardera, pôsobí ako umelec, maliar a umelecký riaditeľ značky Fucking Awesome. Samotný Dill vysvetľuje tento názov jednoducho – musel byť stupídny, aby ma nútil robiť to múdro. Stoji tak za všetkými výstupmi firmy, od videí až po dizajn oblečenia. Svojou veľkosťou a trhovou hodnotou už dávno nie je súčasťou undergroundu, možno len na povrchu vizuálnej identity. Skateboardová komunita nie je ľahká cieľová skupina, Dill ju však dobre pozná a využíva svoj historický kapitál. Značka je momentálne globálne distribuovaná a napojená na siete po celom svete. V súčasností strategicky vstupuje intenzívne na Japonský trh, ktorého mladá krv vytvára radikálne novú a sľubnú generáciu skateborderov.
Zdroj: juicemagazine.com.
Akokoľvek sofistikovane budeme hovoriť o tejto persóne, za týmto všetkým stojí jednoduchý postup. Dill, napriek tomu, že nie je schopný ovládať ani skener, recykluje svoju pamäť – vyberá vizuálne elementy, ktoré majú schopnosť referovať k dobe, keď predstavoval internet slobodný priestor, ktorý sa mohol voľne rozrastať ako sieť bez stredu. Aj preto má v portfóliu prítomné spolupráce s veľkými hráčmi módneho priemyslu. Je to jediný abstinujúci skateboardista, ktorý si môže dovoliť dať na seba mokasíny a Adidasovú súpravu. Vizuálnu identitu tvorí tak thrashová zmes nespojiteľného, dôverne známeho, ale súčasné nového. Uvidíme, ako sa značke podarí udržať si status autentického.