Skryté mestá / GALETO ALEBO POSLEDNÉ LISABONSKÉ TAJOMSTVÁ

Keď sa v architektúre zhmotní zeitgeist, alebo malá revolúcia v Lisabone. Ikonický podnik GALETO už takmer šesť desaťročí vytvára priestor pre hlučné rodinné stretnutia, romantické momenty, ale aj introvertov.

Vlastné narodeniny som sama v bare oslavovala zatiaľ len raz, v novembri 2021. V tom čase som bola v Lisabone a moje plány osláviť môj deň s kamarátmi sa na poslednú chvíľu zrušili. V to ráno som sklamaná sedela na byte a popoludní som sa rozhodla odviezť sa k oceánu. Prechádzala som sa po pláži a nič viac mi v tej chvíli nebolo treba. Po ceste domov som však dostala náladu na sólo drink – a tiež rande so svojim mestom. Namiesto večere s blízkymi sa plánom B stal bar s menom GALETO. Na zastávke Saldanha som vystúpila zo žltej linky metra a po Avenida da República kráčala k podniku. Sadla som si k dlhému baru v zadnej časti a objednala si pohár portugalského červeného. Už si nepamätám, či bolo z juhu, od pobrežia alebo zo severu, bolo každopádne výborné. Sedela som tam sama obklopená inými ľuďmi – solitérmi ako ja, staršími i mladšími párikmi, rodinami – a takmer žiadnymi turistami. Letmo som pozorovala okolie, pila víno a popritom si niečo písala do diára. Podnik sa po chvíli úplne zaplnil. O tom, že mám narodeniny, som vedela iba ja – a túto “tajnú” oslavu som si dosť užila.

Galeto som po prvýkrát navštívila už pár rokov predtým, v lete 2015. Vtedy ma tam zobral môj známy Nikolai Nekh, portugalský umelec, s ktorým sme v tom čase pripravovali spoločnú výstavu. Chcem ti ukázať jedno miesto. Myslím, že sa ti tam bude páčiť, povedal mi jedného dňa a o týždeň neskôr sme sa spolu ocitli v Galete. Vidíš tie ošúchané steny? povedal Nikolai. Zadívala som sa na zlatistý reliéf tvorený množstvom guličiek, ktorý už mal pekne poctivú patinu. Kedysi sa tam po nociach zvykli opierať prostitútky, kým neodišli s niektorým zo zákazníkov, vysedávajúcich na bare.

Galeto nie je len bar a reštaurácia – je to ešte oveľa viac. Skladá sa z niekoľko za sebou zaradených častí, ktorých život utícha alebo buble podľa jednolivých fáz dňa. Podnik sa nachádza v parteri obytného domu, na fasáde ktorého už 57 rokov visí modro-červený neón GALETO. Pred ním je esplanada, terasa. Keď vojdete dnu, najskôr sa ocitnete v pastelarii a gelaterii, teda pekárni a zmrzlinárni. V zadnej časti priestoru sa rozprestiera veľká reštaurácia, ktorá zároveň slúži ako bar.

Keby Edward Hopper žil v Lisabone, som si istá, že by do Galeta chodil za námetmi pre svoje obrazy. Viem si celkom dobre predstaviť lisabonskú verziu obrazu Nighthawks. Tento podnik totiž svojim interiérom a atmosférou trochu pripomína americký dinerTo je tiež dôvod, prečo som si pre svoju sólo oslavu vybrala práve toto miesto. Narozdiel od iných lisabonských podnikov (Portugalci sú zväčša veľmi sociálni a milujú veľké spoločné večere a posedenia), som sa tu sama so sebou na mojej narodeninovej “párty” ani chvíľu necítila nepatrične.

GALETO sa v 60. rokoch nezjavilo z ničoho nič. V čase svojho vzniku naplnilo potreby doby – prišlo v období, kedy sa spoločnosť, dovtedy prevažne fungujúca v komunitách, začala atomizovať a individualizovať pod vplyvom života vo veľkomeste a ďalšími okolnosťami. Tento podnik, ktorý sa na mapu Lisabonu dostal v roku 1966, tiež súvisí s urbanistickým rozvojom mesta. Saldanha – štvrť, v ktorej sa nachádza – predstavuje iný Lisabon, ako ten, ktorý vidíte v historickom centre. Keď dlhší čas pobudnete v úzkych a nelogicky prepletených uličkách a potom sa jedného dňa metrom vyveziete trochu vyššie, vzdušný charakter ulíc a nečakaná urbanistická veľkorysosť pôsobí takmer ohurujúco. Akoby ste sa zrazu mohli poriadne nadýchnuť. Táto časť mesta nesie tiež názov Avenidas Novas, alebo “nové cesty” a vznikala od konca 19. do prvej polovice 20. storočia. Cieľom bolo prepojiť rozrastajúce sa centrum mesta so severne položenými, kedysi rurálnejšími časťami, ktoré sa dostali na mestskú perifériu. S novým spoločenským nastavením a vibrujúcim mestským životom prirodzene vyvstala potreba nových miest a služieb.

Príbeh vzniku Galeta má zaujímavú trajektóriu: Taliansko – Brazília – Portugalsko. Talianska komunita pôsobiaca v Brazílii na tamojšej gastronomickej scéne spopularizovala Galletto – malé kurča grilované na uhlí. Partia šiestich portugalských emigrantov žijúcich v Brazílii sa rozhodla populárny koncept preniesť do vlastnej krajiny. Po ceste sa z pôvodného názvu vytratili písmená “L” a “T”, a nový podnik s jednoduchým a dobre znejúcim menom GALETO sa čoskoro stal hot spotom moderného Lisabonu 70. rokov minulého storočia. Neponúkalo sa tu však len grilované kurča, ale aj (v tom období na portugalskej gastro scéne priam revolučné) burgre a sendviče.

Prirodzene, segment fast foodu za uplynulé desaťročia prešiel veľkými zmenami a v tomto smere už podnik nedokáže konkurovať aktuálnym a neustále sa meniacim trendom. Jedlo v Galete v kontexte súčasnej ponuky nepredstavuje nič výnimočné, popularita podniku našťastie nestojí výlučne na gastronomickom zážitku. Povedala by som, že pre mnohých návštevníkov a návštevníčky (medzi ktorých rátam i seba) je až v druhom pláne. V popredí totiž doteraz stojí jedinečná atmosféra a architektonické riešenie tohto miesta. Ak ste Portugalsko niekedy navštívili, isto poznáte charakter typických reštaurácií, ktoré miestni nazývaju tasca – kachličkami obložené steny, jednoduchý interiér so stolmi pokrytými papierovými obrusmi a neónovým osvetlením. Galeto v období svojho vzniku prinieslo niečo výnimočné nielen v rámci gastronómie, ale aj samotného interiéru.

Za architektonickou koncepciou podniku stoja Victor Palla a Joaquim Bento d’Almeida, ktorí sa spájajú s miestnym modernistickým hnutím. Dvojica za 25 rokov svojej spolupráce (1947–1973) navrhla viac než 700 stavieb. Do ich portfólia patrili továrne, školy, hotely, obytné domy, reštaurácie a obchodné centrá. A boli to práve Palla a Bento d’Almeida, ktorí priniesli do Portugalska moderný severoamerický reštauračný model – snack bar. Okrem Galeta realizovali ďalšie výrazné podniky tohto typu, ako napríklad snack bary Noite e Dia a Pique-Nique, alebo Cunha, ikonickú reštauráciu v Porte.

Po otvorení podniku sa v 70. a 80. rokoch Galeto stalo miestom, kde sa stretávala bohéma: herci a herečky, ľudia od literatúry, hudby alebo výtvarného umenia. Obľúbili si ho aj tí, ktorí si po večeri strávenom v kine alebo divadle chceli zájsť na večeru alebo len tak niečo zakusnúť a podebatovať pri drinku v čase, keď už iné reštaurácie a bary boli zatvorené. A napriek tomu, že miestna bohéma sa časom z Galeta vytratila, rôznorodí a neskorí hostia chodiť nikdy neprestali.

Avantgardný interiér Galeta pojme až 125 ľudí. Napriek tejto veľkorysosti má intímnu atmosféru, a to vďaka nízkemu stropu, osvetleniu a použitým materiálom. Steny sú po celej dĺžke obložené už spomínaným mosadzným guličkovým reliéfom, ktorý plasticky vystupuje z tmavého pozadia. Takto riešené plochy stien sa striedajú s obložením z tmavého lakovaného dreva, ktoré je vyskladané do geometrického reliéfu tvoreného blokmi rôznych veľkostí. Na pulte v pravidelných rozostupoch trónia nerezové misy doplna naložené ovocím. Na samom vrchu je vždy položený sebavedomý ananás, portugalsky abacaxi (“abakaši”).

Toto všetko vytvára príjemné, ale jasne definované a predovšetkým nadčasové pozadie pre ústredný motív podniku: bar, ktorý sa ako had kľukatí celým interiérom. Jeho dispozícia podnecuje zaujímavé sociálne momenty: človek môže sedieť sám a nadviazať očný kontakt s ľuďmi sediacimi oproti. Spolu s tlmeným osvetlením to nemusí, ale určite môže vytvoriť vhodnú atmosféru pre flirt. Ako jeden z mála podnikov je GALETO miestom, ktoré s ľahkosťou prijme rôznu klientelu. Často tu stretnete celé rodiny, ktoré sa ako vrabce na šnúre usadia na fixovaných barových stoličkách potiahnutých kožou a prekrikujú sa jeden cez druhého. Galeto je tiež skvelé miesto pre rande alebo neskorý business drink, a tiež spot vychýrený možnosťou dať si jedlo v neskorých večerných či skorých ranných hodinách. Galeto je správnou voľbou ak máte náladu na niečo slávnostnejšie, ale nie umelé a neuvoľnené, ako to pri fancy podnikoch občas býva. Často tu však uvidíte i solitérov, ktorí sem zájdu po práci, len tak, na večeru a prečítať si noviny. Alebo ženy, ktoré tu osamote oslavujú narodeniny.

GALETO má ešte jeden dôležitý aspekt – napriek turizmu, ktorý za posledné desaťročie pohltil centrum Lisabonu a postupne zasiahol aj ďalšie stvrte, ostáva toto miesto nekompromisne svojské. Treba podotknúť, že dôležitým faktorom je tu kontinuita – súčasný majiteľ podniku, Francisco Oliveira, je synom jedného zo zakladateľov. Tradícia dedenia zabehnutých reštaurácií a kaviarní z generácie na generáciu výrazne prispieva k budovaniu ich hodnoty a autentickej atmosfére. Okrem Galeta je silne prítomná aj na množstve iných, úplne obyčajných miest. I keď si Portugalsko prešlo veľmi krutým autoritárskym režimom, je tu jednoducho cítiť, že súkromné vlastníctvo, rodinné podnikanie a hodnoty s ním spojené tu – na rozdiel od našej krajiny – nikdy prerušené neboli.

 

P.S.
LOJAS COM HISTORIA je skvelý projekt iniciovaný Mestskou radou Lisabonu, ktorý už niekoľko rokov mapuje a upozorňuje na historické obchody, reštaurácie, kaviarne a ďalšie hodnotné miesta v rýchlo sa meniacom Lisabone. Okrem webu môžete i priamo v meste naraziť na obchody a podniky označené touto prestížnou “známkou”.
Použité zdroje:
lojascomhistoria.pt
restosdecoleccao.blogspot.com
observador.pt
culinarybackstreets.com
fundacaoserrahenriques.org
timeout.pt
30 / 6 / 2023
by Katarína Poliačiková
Zdieľaj na Facebook