Speed Date / IVAN GALDÍK, grafický dizajnér

Odkiaľ si?
Narodil som sa v Rožňave, vyrastal v Rimavskej Sobote, teraz žijem a pracujem v Bratislave.

Kde si študoval?
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na University of Lapland, Rovaniemi, Fínsko.

Kto bol najlepší učiteľ?
Pravdepodobne to bol Peter Nosáľ, ktorý viedol prípravný kurz grafického dizajnu na VŠVU v prvom ročníku. Až tam som pochopil, čo som to naozaj prišiel študovať, a že ma to naozaj baví 😀

Čo boli/ sú  tvoji rodičia?
Otec pracuje ako obchodný zástupca pre distribučnú firmu a mama toho vyskúšala viac. Momentálne pracuje za počítačom v jednej strojárskej firme, vybavuje objednávky, faktúry a všetko možné. Neviem presne, ako sa táto pozícia oficiálne volá.

Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
To, že musím veľa sedieť za počítačom.

Naopak čo veľmi?
Asi to, že stále reaguje na konkrétne potreby ľudí, alebo okolia. Stanovuje to isté mantinely, v ktorých sa dizajnér/architekt pohybuje, pričom sa snaží ich čo najlepšie vyplniť.

Čo počúvaš?
Je toho strašne veľa, no badám, že sa na mňa už veľa rokov lepia šikovné speváčky a muzikantky so zaujímavým hlasom ako napr. Angel Olsen, Susanne Sundfor, Anna von Hausswolff, Emily Wells alebo Anna Calvi. Mám rád aj rôzne druhy elektronickej hudby, synthwave, ambient, úplne najviac zo všetkého zbožňujem techno.

Obľúbený film, animák, seriál
Tu sa priznám, že takýto status u mňa nemá žiaden film alebo seriál. Je vôbec možné si pri toľkých dobrých tituloch vybrať jeden?

Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Vo svojom obore napr. Martina Pecinu – vždy som chcel robiť knižky ako on. Mimo neho napr. Zuzanu Čaputovú. A Beyoncé.

Akú vec si naposledy kúpil?
Obložený enciánový chlebík a malinový mousse.

Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Áno, kupujem, naposledy to bola kniha Moderní architektura, kritické dejiny od Kennetha Framptona.

Chodíš voliť?
Samozrejme.

Kto robí najlepšie párty?
Neviem, ale bolo by super, ak by sa mi ozval/a.

Obľúbená kupola?
Keď ja si neviem vybrať.

Šaty na párty. Od koho?
Niekoho pravdepodobne už mŕtveho, keďže na párty nosím často retro veci zo sekáča.

Hrdina z minulosti?
K vyváraniu si hrdinov som nikdy neinklinoval.

Najlepší / najkrajší dom?
Ako prvý mi napadol tento: vlastní vila Jindřicha Kumpošta.

Ale berúc do úvahy emocionálne puto a spomienky, tak by to bola naša rodinná chata pri Zelenej vode, ktorú postavil môj starý otec. Žiaľ, na google maps ju nie jemožné vidieť (je za stromami), ale dám sem odkaz na polohu móla pred ňou, na ktorom sme v detstve trávili veľa času, napr. sledovaním brata ako chytá ryby.

Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Mám tendenciu všetko ilustrovať a pchať všade kresby.

Čo máš na ploche?
Fotku interiéru, v ktorom by som sa cítil veľmi dobre a potom random pdfka a screenshoty.

Najlepšia výstava, dielo?
Dosť silný dojem na mňa urobila výstava Hollywoodskych, ručne maľovaných filmových plagátov v Petrohrade v roku 2017, myslím. Ešte teraz si niekedy na niektorý z týchto absurdných motívov spomeniem. Z tých slovenských bola určite jedna z najlepších výstava o umení a propagande Sen a skutočnosť v SNG.

Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Rešpektujem každého dizajnéra/ku, ktorí si dokážu zarábať sami na seba prácou, ktorá ich baví, zachovať vysokú kvalitu výstupov a ideálne nezblázniť sa.

Morálka alebo peniaze?
Tieto dve veci sa nevylučujú, aj keď je pravda, že v niektorých situáciách stoja oproti sebe. Vtedy vyberám morálku.

Výnimočná kniha?
Tu budem možno prvoplánový, no neviem sa tomu ubrániť – Sapiens od Yuvala Noaha Harariho. Kniha zmenila moje vnímanie sveta okolo mňa, tak isto, ako aj ďalšie jeho knihy. Z kníh, ktoré som čítal naposledy určite Ztracený svatý od Ondřeja Horáka a Alexandry Kusej. Zaujímavé prepojenie sondy do našej minulosti, výtvarného umenia a veľmi pekného knižného prevedenia a ilustrácií.

Optimista, pesimista, nihilista?
Hm, myslím, že som optimista, v niektorých situáciách s prvkami nihilizmu.

Máš nejaké hobby?
Rád vyhľadávam kvalitnú modernistickú architektúru medzivojnového obdobia a prechádzam sa obytnými zónami, pričom si v duchu vyberám vilku, v ktorej by som chcel bývať.
Okrem toho rád kreslím, čítam a hrám hry.

Individuálne alebo v kolektíve?
Individuálne.

Slovensko zem zasľúbená?
Ani nie.