Recenzia / INÝ POHĽAD NA ŠPERK, ALEBO SOCIÁLNA HODNOTA OSOBNÉHO OBJEKTU
Rosa Sijben a David Bernstein, Something to hold on to, sochárska performancia, SculptureCentre NYC, 2019.
Mnohoznačnosť súčasného autorského šperku môže u „nezasvätených“ vyvolávať pocit, že šperk môže byť všetkým. Ide o pocit zneistenia, keďže mnohé diela na rozhraní voľného umenia a autorského šperku v sebe často nesú esenciu istej „šperkovosti“, a naopak, diela voľného umenia majú znaky šperku. Ako možno hovoriť o dielach autorského šperku a akými kritériami ich hodnotiť?
V súčasnosti finišuje výskumný projekt s názvom Pohľad z druhej strany – sociálna hodnota osobného objektu, ktorý sa zameriava na tému sociálnych presahov a sociálnej hodnoty autorského šperku. Daná téma rezonuje, keďže sa v tvorbe mladšej a strednej generácie autorov, šperkárov, čoraz viac objavujú intervencie do verejného priestoru, využívanie alternatívnych, performatívnych výstavných prístupov a organické presahy do iných umeleckých médií. Výskumný projekt nastavuje spôsob myslenia, akým je možné nazerať na súčasnú tvorbu autorského šperku aj z pohľadu jeho sociálnej interakcie. Myslí sa tým, ako šperk pracuje s vlastnou performativitou, časovosťou, s princípom hry a inými sociálne podnecujúcimi stratégiami, ktoré aktivizujú k akcii.
Katarína D.F. Siposová, Prostredie, šperkárska inštalácia, Galéria HIT, Bratislava, 2017, foto: Ján Skaličan.
Výskumný projekt bol iniciovaný aj s cieľom vytvoriť voľne dostupný register odborných a populárnych príspevkov venujúcich sa danej téme, ktorý je momentálne dostupný na sperkstret.
V príspevkoch oslovených autorov rezonuje názor, že o šperku ako o umeleckom objekte nemôžeme rozmýšľať ako o pasívnom klasteri materiálu. Proces čítania šperku generuje hodnotu objektu, objekt privoláva pohľad, nabáda k ľudskému dotyku a vyvoláva napätie medzi sebou a svetom, vzbudzujúc záujem a aktivitu. Šperk je interpretovaný ako proces, v ktorom je význam objektu vnímaný ako spoločenská komunikácia zahájená až jeho nosením na tele alebo so sebou. Nejde o jednosmerné čítanie šperku ako ustáleného znaku, ktoré je závislé iba od zámeru autora, či nositeľa, ale o čítanie podmienené aj samotným divákom, jeho osobnosťou, kultúrnym a výtvarným pozadím. Je naznačená sémantická nejednoznačnosť šperku ako znaku, ktorý je často vystavený nepredvídateľným okolnostiam. Zároveň sa narúša predstava o ňom ako o absolútnom objekte (objekte, ktorý komunikuje „jasnú“ správu) a otvára sa uvažovanie o šperku ako o objekte, ktorý koná.
Túto interpretáciu šperku dopĺňa aj citát americkej šperkárky Jennifer Lee Hallsey, podľa ktorej majú šperkyschopnosť presiahnuť svoju fyzickú formu, stávajú sa nástrojom, jazykom, ktorý podnecuje k stretnutiam a diskusii. V tomto kontexte forma nadobúda iný význam a stáva sa vzťahom medzi jednotlivcami okolo objektu. „[…] Keď hovoríme o funkcii šperkov, nemali by sme ich posudzovať len ako predmet, ale ako podnet pre vytváranie vzťahov, ktoré vznikajú prostredníctvom týchto stretnutí.“
Katarína D.F. Siposová, Biela, šperkársky event, Bratislava, 2018, video: Juraj Starovecký.
Výskumný projekt sformuloval stimulujúce otázky, ktoré reflektujú sociálnu hodnotu autorského šperku a rozširujú uvažovanie o médiu. Jeden zo 7 oslovených prispievateľov je indický filozof a teoretik umenia Pravu Mazumdar , ktorý sa pýta, či sa šperk môže stať gestom, ktoré obchádza tradičnú reprezentáciu média. „Môže byť drahý kameň v solitére nahradený jeho pohľadom a šperkársky objekt vnímaný ako akt videnia nazeraný z pohľadu viditeľnosti iných vecí, okolností, stanovísk?“
V textoch sa vynárajú aj ďalšie podnetné otázky. V čom spočíva sila prác, ktoré sú postavené na priamej interakcii s divákom, často pracujú so sociálnymi presahmi média vo verejnom priestore? Môže byť telo vnímané ako aktívna sila generujúca samostatnú formu artefaktu? Dá sa hovoriť o performativite osobného šperku?
Ukázalo sa, že sociálna hodnota autorského šperku je komplexný statement o komplexnom procese a jeho výskum prináša nové úvahy, formulácie limitov, hraníc, tenzií, ktoré v médiu vznikajú a ktoré je potrebné definovať. Hľadanie odpovedí na sociálne hodnoty a presahy v rámci výskumného projektu otvorilo nové možnosti interpretácie autorského šperku ako osobného objektu, ako procesu a šperkárskej akcie a otvorilo otázku novej sociálnej reprezentácie a prezentácie autorského šperku v súčasnej umeleckej praxi. Nové pomenovania významov, foriem a presahov autorského šperku boli formulované pre teoretický výskum daného média a odbornú verejnosť ako aj pre samotných tvorcov, ktorí reflektujú súčasné dianie a uvažovanie v rámci daného média.
Liesbet Bussche, Urban Jewellery, Antwerpy, 2019, foto: archív autorky.
Viac o projekte tu: sperkstret