Výstava / SI.LI – OSLAVA
10-ročné výročie si.li
Ahoj si.li,
už je to 10 rokov čo si pristála ako nová značka s autorskými keramickými a porcelánovými produktami na slovenskej scéne. Máš svojich rodičov – teda rodičky – obidve keramičky, obidve absolventky VŠVU v Bratislave a obidve autorky s výrazným výtvarným rukopisom a prístupom k tvorbe. Simonu Janišovú a Lindu Vikovú. Skratky z ich krstných mien máš v názve. To určite vieš, rovnako aj to, že pracujú spoločne, ale aj každá sama, a že okrem teba milá značka si.li, ich prepája aj spoločný ateliér na Šoltésovej ulici s keramikárskou pecou a malým „showroomom“. Aha a okrem nich tam žije na stolnom ostrove aj Lindina myš a často prebýva Simonin pes.
Si.li neviem či vieš, ale keď si vznikala situácia a doba bola iná. Na slovenskej scéne takmer úplne chýbali autorské keramické a porcelánové produkty v limitovaných edíciách. Ponuka bola biedna a v prípade, že si chcel niečo iné, súčasné a pôvodné, nebolo kde vyberať. Linda a Simona to v istej chvíli pochopili a rozhodli sa, že budú okrem svojej voľnej a viac konceptuálnej tvorby rozvíjať citlivosť publika k ich obľúbenému materiálu aj prostredníctvom spoločných kolekcií pod jednou značkou. Tvoj stolový riad, taniere, šálky, misky, lyžičky, džbány, črepníky, dekoratívne predmety či vianočné ozdoby sú vďaka tomu dnes na poličkách, skrinkách a vo vitrínach mnohých, nielen bratislavských domácností. Sú každodenne používané, obchytkávané, obdivované a po rokoch už možno niektoré aj otlčené, či rozbité. Tvojou výhodou je, že si k tebe tvoji noví majitelia vytvárajú osobný vzťah a malú závislosť. Nie si len ďalšia obyčajná šálka, tanier z reťazca… si jedinečná, nie je ťa veľa, máš svoju identitu a si ešte aj krásna. Si aj li. Limitovaná, literárne poetická, občas lineárna, občas zámerne tvarovo pokrčená. A máš trochu ázijsky „vibe“ skrížený s tradičnou slovenskou keramikou. Teda nie prvoplánovo. Tvoje autorky radi abstrahujú, minimalizujú a modifikujú predlohy. Napríklad keď vytvárali pre SNG kolekciu inšpirovanú slovenským sochárom Kompánkom a jeho totemickým tvaroslovím. Alebo v lyrickej farebnosti tvojich jednoduchých črepníkov, či v „airbrushovej“ glazúre na deformovanom džbáne. A mám aj rada keď si len bielo glazovaná na vnútorných plochách a zvonku zemito teplá. Nejako to čistí hlavu a dáva veciam na stole poriadok. Vidíš, si rôzna, iná, výrazná.
Si.li za desať rokov sa veľa veci zmení, náš svet aj vesmír sa pohne, aj ty sa stále meníš, jemne transformuješ. Čo ťa čaká neviem, ale prajem všetko dobré a hlavne dobré nové kolekcie a nové domácnosti kde budeš robiť radosť a rozvíjať bytovú kultúru. A málo rozbitých črepov a dobré výpaly.
PS: Živijó. A určite nebuď silly a neprestávaj.
Ľubica
Foto na pozvánke: Martin Tomečko.