UnArchived
Skopje, totálny plán
Skopje, hlavné mesto Macedónska, bolo počas socializmu súčasťou krajín bývalej Juhoslávie. Autorom nového územného plánu mesta, ktorý položil základy moderného mesta je renomovaný japonský architekt Kenzo Tange. Progresívnu brutalistickú architektúru Skopje postavenú počas komunistického obdobia následne nahradil folklórny štýl nového národného programu.
Východiskom pre prestavbu mesta bolo zemetrasenie v roku 1963, ktoré zničilo mesto (zomrelo 2000 ľudí a 65% objektov padlo). Projekt rekonštrukcie podporila aj iniciovala OSN a čiastočne ho realizovali aj miestni architekti. Ako víťaz architektonickej súťaže na územie cca 2 km2 vyšiel projekt Kenza Tangeho. Medzi ďalších architektov z Tangeho kancelárie patrili Sadao Watanabe a Yoshio Taniguchi. Ukončený bol v roku 1980. Tangeho projekt sa postavil len čiastočne, ale aj tak vzniklo niekoľko ikonických stavieb. Medzi realizáciami je aj stavba od macedónskeho architekta Janka Konstantinova, vyškoleného Alvarom Aaltom. Stavba bola realizovaná ako štátny záujem a verejnosť ju neprijala dobre. Aj preto bola po roku 1989 verejne odsúdená a štátny aparát sa rozhodol pri novom definovaní Skopje vrátiť do obdobia Alexandra Veľkého.
Tím Kenza Tangeho pred modelom východnej časti centra mesta, zdroj: tumblr: tststs.
„Vznikol teda projekčný tím zložený z japonských a juhoslovanských architektov a inžinierov. Tím architektov z Tangeho kancelárie viedol Arata Isozaki. Tangeho návrh bol založený na dvoch metaforických konceptoch, mestskej bráne a mestskom múre. Tie odkazovali na dva hlavné prvky mesta s odlišnými charaktermi. Blízkosť obytných zón k obchodnej štvrti mala prinavrátiť mestu vitalitu. Plán pre Skopje preukázal pozoruhodnú kontinuitu Tangeho prístupu k navrhovaniu mesta. Koncepcia mestskej brány bola založená na lineárnej osi, ktorá sústreďovala všetky mestské funkcie súvisiace s komunikáciou a obchodnou prevádzkou. Uprostred tohto úseku sa nachádzala gigantická štruktúra brány pripomínajúca prichádzajúcu dopravu z regionálnych diaľníc. Os sa končila na Námestí republiky, hlavnom občianskom priestore Skopje na rieke Vardar, obklopenom štátnymi a mestskými zariadeniami.
Mestská brána, doslova vstupná brána do mesta, by bola umiestnená v priestore, kde by sa vybudovala nová železničná stanica a vstupná štruktúra pre vstupy do mesta z diaľnice, podobne ako kompozitné dopravné centrum v Le Corbusierovej Ville Contemporaine, mestská brána sa vyznačovala súbehom všetkých dopravných systémov – železničnej, automobilovej, autobusovej a pešej dopravy – a slúžila ako prechodný bod medzi regionálnou dopravou a miestnou dopravou. Železničný terminál bol navrhnutý ako podzemná stavba. Na rôznych úrovniach nad ním sa nachádzali parkovacie podlažia pre automobily, tranzitné terminály a pešie zóny. Na dopravné centrum nadväzovala centrálna obchodná štvrť známa ako City Gate Center, ktorá tvorila hlavnú os mesta. Pozdĺž osi sa nachádzali zhluky budov zahŕňajúce niekoľko kancelárskych veží, knižnicu, banky, výstavné siene, kiná, hotely, obchody a reštaurácie – všetky prepojené so železničným a autobusovým terminálom nadzemnými diaľnicami.
Model mesta podľa Kenza Tangeho, zdroj: tumblr: tststs.
Lineárna os Skopje sa od dopravného terminálu odvíjala aj od centrálnej obchodnej štvrte a občianskeho námestia, ktoré tvorili chrbticu mesta. Podobne ako Tangeho predchádzajúce mestské projekty, aj plán pre Skopje poskytol mestskej infraštruktúre monumentálnu mierku a prepracované detaily, pričom organizoval rôzne druhy dopravy v trojrozmernom systéme. Podľa prototypu vyvinutého v Kofu sa architektúra v Mestskej bráne aj v Mestskom múre vyznačovala opakujúcim sa vzorom kombinujúcim valcovité veže, v ktorých sa nachádzali obchvaty a služby, a horizontálne obývateľné priestory na bývanie alebo podnikanie. To, čo odlišovalo projekty v Skopje od Tangeho predchádzajúcich schém, však spočívalo v symbolickom význame mestských štruktúr, ktoré architekt začal skúmať vo svojom projekte Tokijského zálivu, ale plne ho rozvinul až v projekte v Skopje. Celé mesto bolo zviazané symbolickými pojmami brána a múr, ktoré slúžili ako programové prvky aj metafory mestskej formy. Tieto metafory vlastne predstavovali odrazový mostík pre celý projekt. Tange pripomína: V Skopje sme tento [symbolický] prístup hojne využívali. Napríklad pri použití názvu Mestská brána sme si nielen naznačili, že by sme v tejto oblasti mali použiť niečo, čo fyzicky pripomína bránu, ale zároveň sme ľuďom vštepovali do mysle, že ide o bránu, cez ktorú sa vstupuje do mesta Skopje. Ak bude návrh nepravdivý voči názvu, občania ho odmietnu.
Aj mestský múr si získal slávu, a hoci sa v istom momente objavil názor, že múr je možno prekážkou, ktorú by sme mali opustiť, obyvatelia mesta boli proti jeho zrušeniu. Rozumejú mestskému múru, a ten sa stal stredobodom ich predstavy o tom, čo symbolizuje mesto. Teraz hovoria, že múru by sa rozhodne nemali vzdať. Na základe skúseností sa naučili, že je potrebné, aby sa počas operácie štruktúrovania objavili rôzne symbolické procesy.
Tange tvrdil, že prostredníctvom metafor mesta s tradičnými zložkami jeho plán sprostredkúva význam presahujúci úroveň fyzickej formy a umožňuje komunikáciu s obyvateľmi a návštevníkmi s cieľom obnoviť vitalitu a humanizmus mesta. Tangeho symbolický návrat ku klasickému slovníku mestských foriem obnovil niektoré charakteristiky plánu Louisa Kahna pre centrum Filadelfie z roku 1961. Kahn nazval svoj projekt architektúra viaduktov. Plán vznikol na základe jeho štúdií dopravných modelov a predchádzajúcich projektov pre Filadelfiu a predpokladal, že celé mesto bude obklopené viacúrovňovou diaľničnou slučkou (viadukt). Koncepcia viaduktu odrážala abstraktné zvládnutie rímskych foriem, ako napísal Kahn: „Túto architektúru pohybu možno prirovnať k rímskej architektúre viaduktov, ktorá mala mierku a konzistenciu odlišnú od architektov iných úžitkových stavieb. Viadukty v jeho pláne pre Filadelfiu, prenášajúce rýchlu automobilovú dopravu, definovali hranicu moderného mesta a zároveň umožňovali neobmedzené spojenie medzi oblasťami na oboch stranách hranice. Niekoľko gigantických parkovacích veží stojacich vedľa viaduktov slúžilo ako brány do mesta. Kahn veril, že mesto bude prekvitať, keď budú viadukty slúžiť automobilovej doprave a chrániť centrum mesta pred inváziou prichádzajúcich dopravných prúdov. Podobne ako Kahn, aj Tange použil metafory klasickej formy na reinterpretáciu modernej infraštruktúry, čím týmto veľkorozmerným stavbám dodal čitateľnosť a kultúrny význam. Prechody v Tangeho prístupe k historickému kontextu a lokalite možno badať medzi jeho dvoma monumentálnymi plánmi: plánom pre Tokio z roku 1960 a plánom pre Skopje z roku 1965. V projekte Tokia dominovala silná ašpirácia na budúcnosť. Tange kritizoval existujúcu organizáciu mesta ako uzavretú štruktúru, ktorá patrila stredovekému mestu, zastaralému a nefunkčnému pre mesto veľkosti Tokia. V Skopje sa architekt zameral na výstavbu mestskej brány a mestského múru a snažil sa obnoviť význam tradičného mesta. Mestská scéna v Skopje po silnom zemetrasení nemohla byť menej chaotická ako mestská scéna v Tokiu v roku 1960. Namiesto prestavby mesta sa však Tange snažil zachovať zostávajúce štruktúry v Skopje a na orámovanie historických oblastí použil Mestský múr. Citlivo zaobchádzal aj s geografickými charakteristikami mesta.
Tangeho rozhodnutie ovplyvnili aj politické faktory v Skopje. Architekt neskôr napísal: „Juhoslávia je socialistická krajina, v ktorej pôda nie je v súkromnom vlastníctve, mestská vláda mala dostatočnú moc, aby umožnila zaviesť náš celkový plán.“ Veril, že verejné vlastníctvo pôdy je pri realizácii jeho veľkého plánu na jeho strane. Tangeho poznámka do istej miery odrážala Le Corbusierov obdiv k autorite Sovietskeho zväzu v medzivojnovom období, ktorému venoval svoju Ville radieuse. V Japonsku rozptýlené súkromné vlastníctvo pôdy sťažovalo realizáciu rozsiahlych mestských prestavieb v rámci existujúcich politických parametrov. Tangeho a metabolistické mestské projekty tak zostali teoretickými špekuláciami. Podobne ako Le Corbusier sa obrátil na sovietske Rusko.“[1]
Budova hlavnej pošty, zdroj: tumblr: tststs.