Speed Date / SIMONA JANIŠOVÁ, keramikárka
Foto: Jakub Gulyás.
Odkiaľ si?
Mama pochádza z Bratislavy, otec z Bytče, ja som vyrastala v Prievidzi. Vďaka tomu mám pocit, že patrím trochu do každého z týchto miest.
Kde si študovala?
Keramiku na bratislavskej Šupke a VŠVU.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Londýn a Shenzhen. V Londýne som bola na pracovnej stáži po skončení školy v štúdiu umelca Barnabyho Barforda a v Shenzhene na artist-in-residence programe.
Čo boli/ sú tvoji rodičia?
Moji rodičia sa zoznámili, keď študovali na strednej poľnohospodárskej škole technickej v Piešťanoch. Otec potom študoval záhradnú architektúru a v tomto povolaní sa aj uplatnil. Teda tiež vlastne svojim sposobom pracoval s hlinou, len v iných rozmeroch. S mamou spolupracovali v spoločnej firme, ktorú si založili začiatkom 90.rokov. Po nej som zdedila zmysel pre citlivosť a detail.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Laminátové podlahy imitujúce drevo, keramické dlažby napodobňujúce cementové obklady.
Naopak čo veľmi?
Nečakané riešenia ktoré prekvapivo spolu fungujú. Baví ma, keď sa materiály recyklujú a keď dizajn a architektúra dokáže inovovať a zároveň rešpektovať okolie. Niečo ako robí londýnsky Assemble Collective, španieli Apparatu a z domácej scény sa o to pokúša Soňa Králiková z Mimo architektov. Rekonštrukcia jej vlastného rodinného domu je super, teším sa na finálny výsledok.
Čo počúvaš?
Kadečo. Playlist mi ovplyvňujú aj moji najbližší ľudia. Práve teraz hrajú v pozadí Talking Heads, včera som niekoľko krát stlačila replay na Aggressive Alpine Skiing od Mausland band. A potom audio knihy.
Obľúbený film, animák, seriál?
Nekonečný príbeh a tiež Legenda od Ridleyho Scotta.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Kurt Gebauer – viedol sochársky ateliér na pražskej umprumke v čase, keď som tam bola na študijnej stáži.
Akú vec si naposledy kúpila?
Trekové paličky od firmy Zajo.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Chvála tieňov od Tanizaki Džuničira.
Chodíš voliť?
Vždy.
Kto robí najlepšie párty?
Hudson Mohawke. Na Slovensku bol štyrikrát, ani raz som nechýbala.
Obľúbená kupola?
Chrám sv. Apoštolov v Solúne.
Šaty na párty. Od koho?
Väčšinou som našla v babkinej skrini. Teraz aj na puojde.
Hrdina/ka z minulosti?
Beatrix Kiddo.
Najlepší/ najkrajší dom?
Náš dom po starých rodičoch v Bytči.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Hmmm…určite áno 🙂
Čo máš na ploche?
Ilustráciu od Barbory Idesovej. A na tej analógovej je to premenlivé.
Najlepšia výstava, dielo?
Ako prvá mi napadla retrospektívna výstava Tracey Emin v londýnskej Hayward Gallery. Ďalej keramika Pabla Picassa, ktorú som videla v Hong Kongu a Ugo Rondinone v Shanghaii.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Z domácej keramickej scény si môj rešpekt získali napríklad Imrich Vanek a Miloš Balgavý. Vanekove diela mnou vedia pohnúť po obsahovej stránke. Balgavého obdivujem pre precízne remeslo a nadčasový dizajn. Zo zahraničnej súčasnej scény ma poslednú dobu zaujala pominuteľná tvorba Phoebe Cummings.
Morálka alebo peniaze?
Žiaľ morálka.
Výnimočná kniha?
Kniha džunglí od Rudyarda Kiplinga. Trilógia Spomienky na Zem od Liu Cixina.
Optimistka, pesimistka, nihilistka?
Optimistka.
Máš nejaké hobby?
Canicross, skijoring.
Individuálne alebo v kolektíve?
Individuálne, prípadne v malom kolektíve.
Slovensko zem zasľúbená?
4 ročné obdobia, kopce nad 1000 metrov a možnosť odtiaľto veľmi ľahko vyraziť do zahraničia – takže pre mňa určite.