Rozhovor / Ó, ŠATY – MÓDA V ČASE KRÍZ, LUKÁŠ KRNÁČ
Výstava Ó, šaty! nebola v Slovenskej národnej galérii len príležitosťou ukázať krásne šaty a predstaviť ich autorov. Bola aj šancou zasadiť tieto odevy do bublajúceho kotla hľadania, kríz i nádejí súčasnej módy. Móda dnes podľa nás žije predovšetkým ekologickými, udržateľnými výzvami – a tento étos sme sa snažili preniesť do vizuálno-funkčného riešenia výstavy. To je však len jedna strana mince, resp. pohľad nás, tvorcov výstavy. Ako to vidia odevní dizajnérky a dizajnéri? Z viacerými z nich sme sa rozprávali – o úlohách a postoji odevného dizajnu v zlomových dobách, o ich šatách pre galavečer CNTBU, ale aj o ich obľúbených výstavách
Lukáš Krnáč
Nedajte sa pomýliť. Lukáš Krnáč za sebou zavrel dvere Ateliéru Design odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne len celkom nedávno, ale vody slovenskej a českej módy razantne brázdi už niekoľko rokov. Rád svoje odevy komponuje ako estetické i spoločenské provokácie, persifláže, disharmónie, hypertrofie. Zavedený odevný genofond podrobuje dôkladnej a nekompromisnej hybridizácii – redizajnuje ho bez rozpakov za asistencie najrôznejších odevných „charakterov” – subkultúrnych, dystopických, fejkových, urbánnych – ukotvených zväčša v hashtagovej generácii Z. Svoj koncept stavia na autentických a spontánnych vnemoch a postrehoch – aktuálne spoločensky závažných i neskrývane instantných a rozmarných. Jeho odevy to zreteľne komunikujú v umne a flexibilne zostavovanej autorskej morfológii. Je bytostným koloristom a hedonistom, konvenujú mu sýte, plné farby a juvenilné autorské potlače, smelé experimenty s textúrou/štruktúrou zdanlivo nekompatibilných materiálov, heretické kríženia „vysokej“ módy a jej street konverzií. Má zmysel pre karikatúrnu, ba až absurdnú skratku, ktorá spolu s copywriterskou zručnosťou robí jeho tvorbu extrémne poznateľnou. Maxi etiketa s číselným kódom (milovaná najmä vo verzii meat i vege mikín a nielen v komunite influencerov) je toho zatiaľ najzreteľnejším príkladom.
Večerné šaty na vážnu a dôstojnú príležitosť, akou bolo udeľovanie Cien Nadácie Tatrabanky za umenie, si Lukáš Krnáč „strihol“ celkom po svojom. Navrhol ich ako oversize a unisex mikinu, v ktorej nositeľka žiarila a iskrila ako nefalšovaná cosmic girl. Vymedzil sa tak z konzervatívneho formátu slávnostnej toalety a predstavil svoju verziu androgýnnej, progresívnej a nespútanej osobnosti. Šaty (UP-O 39) do Zbierky úžitkového umenia a dizajnu SNG v roku 2019 darovala Nadácia Tatra banky. Foto: Martin Deko (SNG).
Ženu nekonvenčnú, ale stotožnenú s úlohou estetizovaného objektu, prostredníctvom imaginatívneho neónového svetla a prenikavých tónov fialovej a ružovej „nakreslila“ slovenská fotografka Ľuba Lauffová (1949 – 2004). Prepojenie fotografie a módy jej bolo blízke, mala v sebe zakódovanú bezprostrednú radosť a potešenie z premien a možností, ktoré žene odievanie a zdobenie poskytuje. Produktom jej svetelných experimentov bol začiatkom 80. rokov 20. storočia aj cyklus portrétov – alúzií na popkultúrnu divu. Ľuba Lauffová: Pop-Madona I., 1984. SNG (UP-DK 1375/a).
Banánová mikina nasledovala hneď po premiérovej Šunkovej mikine, ktorá sa priečila vegetariánskemu jemnocitu. A sekcia ovocie/zelenina sa ukázala byť mimoriadne jedlou. Lukáš Krnáč tento arci úspešný dizajn vytiahol zo svojej bakalárskej práce Seven, venovanej smrteľným hriechom v konceptuálnej autorskej rekonštrukcii. Foto: Lukáš Krnáč.
Akú skúsenosť vám priniesol návrh šiat pre moderátorku CNTBU?
Bolo to pre mňa celkom prekvapujúce. Moja tvorba sa nikdy neuberala smerom šiat a už vôbec nie spoločenských šiat v tom duchu, aké som mal možnosť vnímať ročníky predo mnou. Samozrejme, bral som to ako veľkú výzvu a bol som veľmi vďačný za túto príležitosť. Som veľmi rád, že pri návrhoch a realizácii boli z CNTBU veľmi otvorení a odvážni a myslím, že keď počas generálky vyšla Adela na stage, tak sme si bolí istí, že sa oplatilo ísť touto cestou. A následne sme potom zo šiat vychádzali pri dizajne platobnej karty, ktorú som pre Tatra banku realizoval.
Kábatik z holografickej koženky uvedený v rámci módnej prehliadky na Prague Fashion Week 2019. Holografická textília a hypertrofovaný štítok boli atribútmi aj pre odev Lukáša Krnáča na galavečere CNTBU 2018. Materiál s výrazným irizujúcim efektom do autorovej DNA zapadol natoľko, že sa objavil ako jeden z nosných vizuálnych momentov jeho nasledujúcej kolekcie. Foto: Tomáš Gál.
Čo pre vás znamenala participácia na výstavnom projekte Ó, šaty!?
Myslím, že je to výborná príležitosť priblížiť verejnosti tvorbu slovenských dizajnérov a do budúcna by bolo zaujímavé v podobných projektoch pokračovať.
Obsesie, komplexy, závislosti, strachy, nevraživosti… Týchto aj ďalších démonov si vo vnútri nosí väčšina z nás. Lukáš Krnáč vo svojej kolekcii Black Soul (2019) nezaváhal a temnotu našej duše vo svojom koncepte zhmotnil ako dibuka, ktorý človeka úporne a neúnavne okupuje a sprevádza. Figúry démonov navrhla odevná dizajnérka a výtvarníčka Natália Drevenáková a (seba)iróniou sršiace „tetovačky” ako napr. Devil Wears Krnáč sú prácou dizajnérky Venduly Kolárovej. Foto: Lucie Schubertová.
O udržateľnosti, recyklovanej a pomalej móde sa na Slovensku uvažuje už viac ako 15 rokov. Čo sa podľa vás odvtedy v tomto smere v slovenskom odevnom dizajne, ale aj odevnej produkcii udialo?
Myslím, že veľká zmena nastala hlavne u spotrebiteľov, ktorí sa postupne učia o udržateľnosti a hodnote. Nielen v oblasti módy, ale aj v stravovaní, životnom štýle a podobne. A keď už sú položené tieto základy a spotrebiteľ je ochotný investovať do oblečenia, potom môže tvorca viac experimentovať, dovoliť si investovať do materiálu, výroby a tak ďalej. Treba si uvedomiť, že sa nedá tvoriť do prázdna bez toho, aby bol za to ochotný niekto zaplatiť. A bez toho, aby výrobca zarobil, nemôže rozširovať sortiment a zvyšovať kvalitu. Takže určitá skupina ľudí sa za posledné roky naučila investovať do kvality a podporovať lokálny dizajn, čo je dobrým základom a štartom a teraz v tejto osvete a vzdelávaní treba ďalej pokračovať. Vďaka tomu sa budú môcť lokálny dizajn a produkcia ďalej rozvíjať a napredovať, a tým zákazníkovi poskytovať lepší tovar.
Nosiť kožušiny zo zabitých zvierat je zlé. Preto nezodpovedných a krutých majiteľov a majiteľky perziánových a iných kožuchov ochranári už roky častujú hektolitrami farby. Ale všimol si niekto, že aj plyšové hračky majú svoje práva? Lukáš Krnáč áno. A demonštruje to, ako inak, odevom. Nechýba ani sarkastický apel v podobe „modrou krvou“ zaliateho medvedíka. Foto: Welinna.
Čo pre dizajnéra znamená módna prehliadka? Akú má dnes pozíciu vo svete módy? Je v súčasnosti rýchly a na permanentnú zmenu nastavený prehliadkový cyklus opodstatnený?
Od začiatku, ako robím prehliadky, sa nesnažím zapadnúť do vzorca, ako by mala byť prehliadka postavená, ako by mala byť rozdelená na sezóny a podobne. Snažím sa ale urobiť show atraktívnu, zaujímavú, výraznú, aby pritiahla pozornosť a divák si ju užil. Je to platforma, ako naladiť zákazníka na to, čo dizajnér vymyslel a ponúka. Lebo priznajme si, nefungujeme ako v zahraničí, kam prídu na prehliadku nákupcovia, ktorí si z predvedených modelov vyberú a objednajú stovky alebo tisícky kusov a následne sa to zadá do výroby, aby to za pár mesiacov bolo dostupné a pripravené. U nás oveľa viac funguje systém, že človek niečo vidí na prehliadke, to v ňom vzbudí túžbu vlastniť a kúpiť si to. Vzhľadom k tomuto modelu fungovania sa vždy snažím do kolekcie zakomponovať veci z každej sezóny, nakombinovať ich ako vizuálne, tak v rámci cenovej dostupnosti. Mať zároveň niektoré produkty pripravené a dostupné bezprostredne po show a následne podľa reakcií na nej vidím, o čo by mohol byť záujem a snažím sa vyskladať popri kúskoch z kolekcie aj ďalšie produkty odkazujúce na kolekciu, ktoré postupne púšťam von počas celej sezóny.
Kolekciu Village Glam zažili na Slovensku diváci na festivale Bratislava Design Week 2019. Lukášov diplomový projekt Dedina bol spomienkou na detviansku mladosť a poctou jeho osobnej múze – starej mame. Ako sám hovorí: „Lebo nikto nevie dať dokopy taký eklektický, ale zároveň fungujúci styling, ako moja starká.” Módna prehliadka na BADW, podobne ako vo viacerých iných Lukášových projektoch, bazírovala na modeloch z ulice, a práve tento otvorený a demokratický model predvádzania Lukáš preferuje. Foto: Tomáš Gál.
Ako zmenila alebo nezmenila koronakríza váš pracovný kalendár?
Zásadne sa preškrtal a obmedzil v rámci spoluprác, projektov a cestovania. Určite to zmenilo aj zákazníkov, ktorým táto situácia skomplikovala vlastné fungovanie, vlastnú prácu a preto všetci aktuálne viac uvažujeme, do čoho investovať, čo nakupovať vzhľadom na to, že nikto nevie, ako dlho bude tento stav pokračovať.
Igelitový závoj, náhrdelník z použitých plastových fliaš a rúško – apokalyptická nevesta a lá Lukáš Krnáč je z predcovidových čias, premiéru mala na Prague Fashion Week Jeseň/Zima 2018. V príbehu devastácie dažďových pralesov v kolekcii Wanna See My Jungle defilovali odevy prepájajúce prírodné materiály s plastom v burcujúcich a vizuálne emblematických spojeniach. Foto: MBPFW offical.
Témou tohtoročného holandského týždňa dizajnu, ktorý prebehol v covidovom online nastavení koncom októbra, bola nová intimita. Teda preskupovanie a reformátovanie intimity, mimoriadne dôležitej ľudskej hodnoty v časoch, kedy sú možnosti fyzického kontaktu maximálne limitované. Ako túto hlbokú, a zrejme nielen dočasnú zmenu môže reflektovať odevný dizajn?
Neviem. Neuvažujem takto. Nad touto situáciou uvažujem dvoma spôsobmi. Jeden je ten marketingový a druhý ten obsahový. Ľudia sú viac doma, nechodia toľko do spoločnosti, takže svoju ponuku treba prispôsobiť tomu, čo ľudia teraz potrebujú, čo najviac využívajú doma, čo im je komfortné a pohodlné doma na vychádzkach, aké je ročné obdobie. Teraz nemá zmysel stavať na tom, že bude plesová sezóna alebo spoločenské udalosti. Druhým bodom pre mňa je, že toto obdobie nie je pozitívne, neprináša ľuďom radosť, úsmev a väčšina informácií, dezinformácií a nezmyslov, ktoré sa k nám dostávajú, stavia na niečom negatívnom. Preto si myslím, že je nutné ľuďom poskytnúť niečo radostné, úsmevné, čo má v sebe ľahkosť. Ale to je zároveň vec, ktorou sa pri svojej tvorbe riadim všeobecne. Neviem ovplyvniť to, že človek nemá dostatok fyzického kontaktu a ako to môže vyriešiť, ale viem mu možno na chvíľu niečím urobiť príjemnú náladu.
V radostných sekvenciách tanečných party sa ešte nedávno mihotali a vlnili dievčence i mládenci Lukášových outfitoch. Sloboda a voľnosť dotyku a pohybu je pre nás dnes mámivou a nedosiahnuteľnou kvalitou. Čo bude nasledovať? Foto: Tereza Marková.
Vaša ostatná kolekcia bola predstavená formou neo-burlesque performance. Provokácia, rebélia a persifláž ale patria k vášmu autorskému názoru permanentne. Čím je tento, nazvime to „podvratný“ kód, u vás motivovaný?
Mám rád satiru, nonsens, karikatúru, čierny humor, farby, fauvizmus, pop art, pop kultúru, reklamu, tanec, drag… mám rád, keď sa ľudia smejú a majú dobrú náladu. Nemám rám depresiu, nemám rád vylievanie si svojich frustrácií a komplexov a nemám rád prezentovať to ľuďom, zaťažovať ich tým. Tak isto ma nebaví pozerať sa na niekoho frustrácie a komplexy, pokiaľ sú prezentované formou, ktorá ma zaťažuje, unavuje a oberá o energiu. To ale neznamená, že by som bol ignorant, alebo že by ma nezaujímali vážne témy, ktoré sa okolo nás dejú alebo ako sa ľudia cítia. Takže to, čo robím v rámci svojej tvorby, je asi kombináciou toho, čo mám rád, čo si myslím a čo chcem ľudom posunúť. To je dobrá energia a príjemný vizuálny zážitok. Posledná burlesque show bola postavená na tanečníčkach, ich performance a charaktere, ktorý stvárňovali. Tu som neriešil nejaké hlboké obsahy, ale šiel som po vizuále a vtipe, ktorý tam dostať. Ale v niektorých kolekciách predtým som riešil vážne otázky s tým, že som sa snažil dať im ľahkosť a vtip. A vždy sa ku mne dostala spätná väzba, že to ľudia pochopili, ale zároveň ich to pobavilo. A v tomto vidím zmysel.
Najnovšia edícia mikín vychádza z burlesque kostýmov uvedených na tanečnej performancii pod názvom Lukáš Krnáč presents Miss Cool Cat na Prague Fashion Week v septembri 2020. Mikiny, ale aj šaty, tričká, kabelky či ponožky Lukáša Krnáča v Bratislave nájdete v drobne store – obchode, ktorý má v portfóliu v súčasnosti najsilnejšiu zostavu mladého slovenského odevného dizajnu. Ich headline hovorí pravdu – Love Wear Local. Foto: Lukáš Krnáč.