Rozhovor / Ó, ŠATY – MÓDA V ČASE KRÍZ, PAVOL DENDIS
Výstava Ó, šaty! nebola v Slovenskej národnej galérii len príležitosťou ukázať krásne šaty a predstaviť ich autorov. Bola aj šancou zasadiť tieto odevy do bublajúceho kotla hľadania, kríz i nádejí súčasnej módy. Móda dnes podľa nás žije predovšetkým ekologickými, udržateľnými výzvami – a tento étos sme sa snažili preniesť do vizuálno-funkčného riešenia výstavy. To je však len jedna strana mince, resp. pohľad nás, tvorcov výstavy. Ako to vidia odevní dizajnérky a dizajnéri? Z viacerými z nich sme sa rozprávali – o úlohách a postoji odevného dizajnu v zlomových dobách, o ich šatách pre galavečer CNTBU, ale aj o ich obľúbených výstavách módy či aktualitách z ich práce.
Pavol Dendis
Dnes je Pavol Dendis, podobne ako jeho početní minulí i súčasní kolegovia Coco Chanel, Cristóbal Balenciega, japonskí minimalisti 80. rokov či Ann Demeulemeester, zanieteným advokátom čiernej. K mnohým argumentom monochromatickej cesty pripája osobnú koncesiu ̶ sústredenie na jeden farebný akord mu dovoľuje pridať na udržateľnosti a pracovať bezodpadovo. Patrí totiž ku generácii, ktorá vníma étos zodpovednej odevnej tvorby ako organickú súčasť svojho pracovného príbehu. Streetwearový, koloristicky intenzívny drajv strieda už počas štúdia v Ateliéri odevného dizajnu VŠVU v Bratislave celkom iná stopa: „Kedysi som sa snažil tvoriť oblečenie, ktoré odráža masovú kultúru a trendy vo svete. Momentálne sa už nesnažím nikam zapadnúť, skôr si tvoriť vlastné prostredie a realitu.“
Krajiny svojich kolekcií zaľudňuje bytosťami z mytológií, oblieka ich do besov emócií, vysiela do bojov s temnotou, obavami, slabosťou. Siluety, tvary a štruktúry komponuje striedmo a presne, rytmizujúc ich naprieč kolekciami charizmatickým, nezriedka apotropeickým detailom. Jeden z najmladších dizajnérov projektu Ó, šaty! začínal ako návrhár mužských odevov s komplexným registrom pánskeho šatníka. Dnes je zjavné, že túto špecializáciu presiahol ̶ androgýnnosť súčasnej módy sa do jeho tvorby preliala celkom nenútene. Vlastnú odevnú značku spustil v roku 2018. Piliermi jej fungovania sú dôsledné krajčírske spracovanie, prírodné materiály a práca so zvyškovou metrážou z vlastnej i externej produkcie.
Kabát z kolekcie Farmer in the City, 2020. Foto: Tomáš Thurzo.
Akú skúsenosť vám priniesol návrh šiat pre moderátorku CNTBU?
Bola to pre mňa jedinečná skúsenosť a zároveň aj výzva, keďže sa primárne vo svojej autorskej tvorbe venujem dizajnu pánskych kolekcií a bola to moja prvá skúsenosť s navrhovaním večernej róby. CNTBU je dôležitá udalosť, ktorá dáva veľkú možnosť módnym dizajnérom ukázať svoj talent a rukopis. Múza večera Adela Vinczeová je veľmi inšpiratívna žena po osobnej aj profesionálnej stránke, takže práca s ňou aj s celým produkčným tímom bola výborná.
Študentská kolekcia Golden Rush z roku 2017 bola fúziou Pavlových libereckých skúseností s technikami tlače a jeho rodiaceho sa zaujatia pre spodné prúdy vzťahov človeka, spoločnosti a prírody, prenikajúce ľudskou skúsenosťou od archaických čias ako legendy, mýty, mágia. Foto: Stanislav Stehlík.
Aké sú vaše top výstavy módy a prečo?
Z tých, ktoré som mal možnosť vidieť na Slovensku, to bola určite výstava „Nech šije!“, ktorá bola nielen perfektne spracovaná a nainštalovaná, ale aj obsahovo veľmi náučná. Zo zahraničia to bola určite výstava Christian Dior (2018) v Musée des Arts Décoratifs v Paríži, čo bola vlastne najväčšia módna výstava, akú som videl. Každý rok sa otvára v newyorskom MET výstava spojená s udalosťou Met Gala, ktorá sa pozerá na rôzne aspekty, obdobia alebo charakteristiky módy z histórie do súčasnosti. To by som určite chcel raz vidieť. Rovnako tam patrí aj výstava Alexandra McQueena Savage Beauty (V&A Museum, UK) z roku 2011, ktorá obsahovala celoživotné dielo môjho obľúbeného dizajnéra McQueena, ktorú sa mi tiež nepodarilo navštíviť. Je dôležité, aby sa takéto výstavy konali, pretože móda je dôležitou súčasťou a obrazom spoločnosti, umenia a dizajnu.
Čo pre vás znamenala participácia na výstavnom projekte Ó, šaty!?
Je to česť. Všetkých desať dizajnérov reprezentuje iný druh odevného dizajnu, ktorý sa na Slovensku tvorí a je jedinečný. Zároveň sú to veľmi dôsledne vybraní ľudia, ktorí sú pre našu krajinu z hľadiska módy a umenia významní. Som rád, že som sa do tejto selekcie dostal aj ja, pretože to bol môj sen. Tieto výtvarné diela zostanú v zbierke SNG, čo je tiež veľkým momentom pre život každého umelca/dizajnéra na Slovensku a nám sa to vďaka Nadácii Tatra banky podarilo.
Tuxedo alebo dámsky smoking do svetovej módy vniesol v 60. rokoch 20. storočia Yves Saint Laurent. Obraz ženy v čiernom, uvedený ako symbol modernity Coco Chanel v 20. rokoch 20. storočia, tak dostal jednu z ďalších presvedčivých a úspešných faziet. V roku 2019 ho Pavol Dendis prináša v subtílnom variante ako súčasť umného a jemne indiskrétneho večerného modelu, nonšalantne pripomínajúceho autorov dominantný fokus na pánsku módu.
O udržateľnosti, recyklovanej a pomalej móde sa na Slovensku uvažuje už viac ako 15 rokov. Čo sa podľa vás odvtedy v tomto smere v slovenskom odevnom dizajne, ale aj odevnej produkcii udialo?
Úprimne si nemyslím, že by slovenský odevný dizajn bol niekedy neudržateľný alebo naberal maniere fast fashion. Vďakabohu to tu do takej miery nefunguje a každý dizajnér/tvorca má možnosť riadiť svojimi rukami množstvo produktov, kvalitu, ale aj spôsob, akým je odev vyrábaný, v akých podmienkach, a s akým dopadom na životné prostredie. Recyklovaná móda je populárna najmä medzi mladými tvorcami, aj keď za mňa si stále nesie so sebou určitú stigmu obnoseného odevu alebo produktu nižšej kvality. Aj keď to tak mnohokrát nie je. Je to úplne iná forma dizajnu a prístupu k odevu. V odevnej produkcii sa udialo asi to, že do veľkej miery na Slovensku zanikla, a tá ktorá zostala, funguje na starých systémoch a produkuje najmä pre zahraničie. Proces vývoja udržateľnej módy je zdĺhavý, pretože zahŕňa množstvo krokov, ktoré sa nedajú splniť všetky naraz a ani dokonale. Dizajnéri by si mali sami uvedomiť, v akom svete chcú žiť, a tomu prispôsobiť zámer a výsledok svojej tvorby.
A v parížsky blazeovanom vydaní, s dymiacou cigaretou a mondénnym monoklom pánsky smoking v podaní Françoisa Kollara „predviedol” v jeho hviezdnej medzivojnovej chvíli fotografov priateľ. Vľavo: Pavol Dendis: Sands of Time, večerné šaty pre CNTBU, 2019. UP-O 34, vpravo: François Kollar: Autorov priateľ, 1930. UP-DK 395/Am.
Čo pre dizajnéra znamená módna prehliadka? Akú má dnes pozíciu vo svete módy? Je v súčasnosti rýchly a na permanentnú zmenu nastavený prehliadkový cyklus opodstatnený?
Prehliadka je určite dôležitá, pretože tam má dizajnér možnosť predstaviť nové modely, koncept, na ktorom pracoval a ponúknuť publiku viac – emóciu a atmosféru. Systém a forma prehliadok sa menia a postupne sa to bude vyvíjať. Osobne si myslím, že klient alebo publikum stále dychtia po zážitku módnej prehliadky a pocitu, ktorý si odtiaľ odnesie.
Oversize šaty „ušité” z hmlového oparu, ktorý sa vinul prehliadkou kolekcie Unseen* homeland mysteries v roku 2018. Tunikový vzhľad odvolávajúci sa na typológiu slovanského odevu je vo svojej univerzalite a tvárnosti sýtym priestorom pre sugestívne hry s detailom. Tu účinkujú dva ̶ veniec z čiernych pierok ̶ evergreen Dendisovho repertoára, ktorý s gustom nosia chlapci i dievčatá (prítomný aj v koncepte večernej róby pre projekt Ó, šaty!) a opasok pochádzajúci z radu vydarených „rekonštrukcií” tradičných i historických doplnkov mužského odevu. Foto: Jena Šimková.
Ako zmenila alebo nezmenila koronakríza váš pracovný kalendár?
Bol to taký kolotoč z týždňa na týždeň a z mesiaca na mesiac. A ešte stále to trvá. Niektoré veci sa presunuli, iné úplne zrušili. Naučil som sa natvrdo neplánovať veci dopredu a nechávať si priestor. V podstate je to ale rok ako každý, zaoberal som sa tým, čo robím a čo ma živí, akurát s novými skúsenosťami a obmedzeniami. Vždy niečo príde a treba sa tomu prispôsobiť a naučiť sa fungovať ďalej.
Backstage Pavlovej kolekcie Unseen na Fashion Live! 2020. Jedným z predvádzajúcich bol herec Robo Roth. Foto: Marika Vencelová.
Témou tohtoročného holandského týždňa dizajnu, ktorý prebehol v covidovom online nastavení koncom októbra, bola nová intimita. Teda preskupovanie a reformátovanie intimity, mimoriadne dôležitej ľudskej hodnoty v časoch, kedy sú možnosti fyzického kontaktu maximálne limitované. Ako túto hlbokú a zrejme nielen dočasnú zmenu môže reflektovať odevný dizajn?
Móda vždy reflektovala spoločenskú situáciu a bola súčasťou nielen dejín umenia. Ešte asi úplne neviem povedať, ako to bude vyzerať a ako bude móda reflektovať toto obdobie. Zrejmé ale je, že systém, ktorý tu bol nastavený v minulých dvoch desaťročiach, nie je možné udržať a preniesť do nového desaťročia. Dnes je všadeprítomná kritika módy, systému a priemyslu, ale otázka je, či by spotrebiteľ nemal začať kritikou samého seba a skrz seba ponúkať riešenia ostatným.
Šperkový objekt, nasadený na uši ako svojrázna zbraň i ochrana, navrhol Pavol Dendis ako súčasť diplomového projektu The Mutants. Je amuletom, talizmanom, kmeňovou značkou alebo jednoducho náušnicami? Pavol Dendis: Náušnice, 2018. Foto: Jakub Gulyás.
Posilnenie i obavy evokuje aj voľná séria šperkoobjektov scénografa, šperkára a dizajnéra Aleša Votavu (1962 ̶ 2001), ktorý si ako základný materiál pre svoje „ostrovtipné” šperky zvolil bežné krajčírske propriety ̶ ihly, špendlíky, náprstky. Aleš Votava: Rabbit, náramok, 1991, UP-T 509.
Čím sa aktuálne zaoberáte?
Momentálne pracujem na zákazkách pre klientov z poslednej kolekcie a na produktoch, ktoré sa budú predávať dlhodobo, odhliadnuc od kolekcie alebo sezóny. Tiež pomaly pracujem na e-shope, a to by som chcel stihnúť do konca roka. Spustil sa nový e-shop SOMstore.sk, ktorý združuje slovenských a českých dizajnérov, takže aj tam robím nejaké veci.