New Work / PAVILÓNY CE ZA AR
V paralelnom programe slovenskej ceny za architektúru CE ZA AR pribudli tento rok prvý krát aj miestošpecifické inštalácie. Tento typ intervencií architektúre svedčí a je štandardným a atraktívnym programom prehliadok architektúry vo svete. Dočasné intervencie, hlavne v architektúre, naozaj náročnej na financie a čas, sú príležitosťou pre experimentálne myslenie, revíziu vnímania verejného priestoru aj možnosť ukázať ako inak sa dajú využiť stavebné materiály aj technológie. Tento rok to teda bolo prvý krát a hneď na dvoch miestach. Základným stavebným prvkom bola v oboch prípadoch lešenárska trubka.
Pavilón 1, Bratislava, Primaciálne námestie, autor: arch. Martin Skoček
Architekt Martin Skoček koncipoval svoju intervenciu ako poctu klasickému archetypu domu so sedlovou strechou. Veľkorysá mierka, siluetovosť, transparentnosť aj situovanie na reprezentatívnom námestí mesta z neho spravili výrazny priestorový objekt, skladačku. Srdcom pavilónu bola lipa, ktorá na námestí rastie. Abstrahovaný objem s obnaženou štruktúrou dobre kontrastoval so zdobnou historickou stavbou Primaciálneho námestia aj so striedmejšou Belušovou budovou Magistrátu Hl. mesta a jednoducho odkazoval na sebavedomie foriem súčasnej architektúry. Pavilón organizátori ceny poňali aj ako vizuálny a informačný pútač pre cenu (plachty, ale museli kvoli silnému vetru po čase zložiť), aj ako priestor pre diskusie.
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Pavilón 2, Košice, Kasárne Kulturpark, autori: zerozero
Kým v Bratislave bol pavilón súčasťou hlavnému programu, teda slávnostného večera odovzdávania cien, v Košiciach bol vytvorený ako paralalený program k výstave finalistov a ocených diel v Kasárniach Kulturpark. Jeho autori, architekti z ateliéru zerozero, ostali viac pri zemi. Nešlo ani o kontrast s existujúcou architektúrou, ale o intervenciu do stavby, ktorú ich ateliér zásadne a úspešne rekonštruoval v roku 2014. Košický pavilón už nemá veľký kompaktný objem. Architekti vytvorili dlhý koridor, v ktorom dbali na pravidelný raster vertikálnych trubiek ako vlajkonosičov a vrchnej cik cak prepájajúcej línie a spevňujúcich horizontálnych pásov. A aj keď bol koridor do dĺžky impozantný, v priestore sa oproti Skočekovmu domu trochu strácal. Napriek askéze, ale dosiahli kolonádový efekt. Teda moment, keď cítite trochu závrať z rytmu línií a cítite až matematický poriadok. A ten k architektúre patrí.
Foto: Marek Čecho
Foto: Marek Čecho