Výstava / I WAS KEEPING IT ALL SAFE FOR YOU
Report z výstavy Jara Kyšu a jeho hosťa Radovana Čerevku v ZAHORIAN & VAN ESPEN Bratislava
Odumretá koža podliehajúca gravitácii; fosílie výzbroje vojaka ako pozostatok vojnového konfliktu; opustené včelie plásty bez ich spoločností a napadnuté škodcom; „kondenzáciou“ odpadu z automobilov umelo vytvorené stalaktity, ktoré vyrástli pod diaľničnými mostami. V priestore galérie Zahorian & Van Espen je toto všetko ponorené do zvláštnej atmosféry, ktorá je nám na prvý pohľad cudzia, ale súčasne nám sprítomňuje niečo veľmi známe. Prezencia človeka ako geomorfologického aktéra je tu až hmatateľná a predsa na neho nevieme ukázať prstom. Je skrytý za všetkým týmto dôkazovým materiálom minulosti. Za objektami, ktorých vnútorné kvality si zachovávajú stopy uplynutých dôb. Vo všeobecnosti je stav rozkladu, zloženia a rastu fosílií a sedimentov akousi pamäťou: tou pamäťou, vďaka ktorej geológovia a paleontológovia rekonštruujú čas pred vznikom ľudstva, keď expanzívnosť nášho myslenia nebola ani v zárodkoch. V dôsledku týchto hmotných záznamov minulosti môže veda vyvodzovať exaktné obrazy o dávnych obdobiach s ich geologickými zmenami a ekosystémami. Čas tejto histórie bez človeka sa nám z dnešného pohľadu zdá akosi nepatrične iný, jeho pomalosť je nám radikálne vzdialená, presahuje našu predstavivosť. Napriek tomu, že prezentovaný enviroment Jaroslava Kyšu (1981) s dielom bez názvu (detekčné pole) (2018) Radovana Čerevku (1980) evokuje minulosť, jeho plynutie času je iné. Stojac v tomto priestore tušíme na vrstvách stalaktitov či odpadávajúcej pokožke zo stropu zvláštne tempo trvania, ktoré ale nastáva po vyčerpaní – je v skutočnosti spomalením. Priestor galérie Zahorian & Van Espen sa tak zmenil na depozit minulosti, ktorá je však ukotvená v budúcnosti. Je archeológiou vízie zajtrajška, v ktorej môžeme intenzívnejšie sledovať dosah človeka.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Foto: Marko Horban.
Jaroslav Kyša (1981) patrí do mladej generácie umelcov. Vyštudoval Ateliér slobodnej kreativity 3D prof. Juraja Bartusza na Katedre výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach. Zúčastnil sa viacerých rezidencií (Halle 14, Leipzig, Nemecko; Brooklyn Langer residency, New York, USA; Keret House, Varšava, Poľsko). Už počas svojej rannej umeleckej kariéry získal nemeckú cenu Szpilman Award (2009). Bol viackrát finalistom Ceny Oskára Čepana (2004, 2014). V roku 2017 získal ocenenie Nadácie Novum. Sochárske, intermediálne a performatívne práce Jaroslava Kyšu boli súčasťou dôležitých výstavných projektov s domácim, ale aj medzinárodným významom (A je tu zas? Slovenský štát v súčasnom umení, kurátorky Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová, Nina Vrbanová, 2016 – 2017, Kunsthalle, Bratislava; Globálna kontrola a cenzúra, kurátori Bernhard Serexhe, Lívia Nolasco-Rózsás, 2017, Nová synagóga, Žilina; Konstruktivní lyrika, kurátorka Mária Janušová, GAMP, Plzeň; Every Other Thing, kurátorka Barbora Szalai, 2018, Galéria Krokus, Bratislava). V roku 2018 vydal v spolupráci s galériou Zahorian & Van Espen autorskú knihu Fifth Force. Kyša aktuálne pôsobí ako asistent v Ateliéri priestorových komunikácií + Antona Čierneho. Žije a tvorí v Bratislave.
Radovan Čerevka (1980) absolvoval rovnako štúdium na Katedre výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach, v Ateliéri slobodnej kreativity 3D prof. Juraja Bartusza. Svoj doktorandský titul získal na Katedre intermédií a multimédií Vysokej škole výtvarných umení, kde sa neskôr habilitoval na docenta s prácou Kritická reflexia spravodajských médií v umení. V roku 2013 bol laureátom Ceny Oskára Čepana. Jeho tvorba bola prezentovaná na mnohých výstavách doma i v zahraničí. V súčasnosti vedie Ateliér slobodnej kreativity 3D na Katedre výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach. Žije a tvorí v Košiciach.