Speed Date / OLEKSANDRA BAKUSHINA, dizajnérka
Odkiaľ si?
Som z Kyjeva, Ukrajina.
Kde si študovala?
Vyštudovala som Strednú umeleckú školu v Kyjeve, odbor architektúra. Bakalársky stupeň som absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor priemyselný dizajn.
Kto bol najlepší učiteľ ?
Ak je to všeobecná otázka, určite by som povedala – moji rodičia.
Ak mám nazvať konkrétneho človeka tak doc. Mgr. art. Sylvia Jokelová.
Čo boli/sú tvoji rodičia?
Môj otec bol počas sovietskeho režimu konštruktér vesmírnych staníc a teraz má slobodné povolanie. Moja mama je interiérová dizajnérka.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Dizajn často vytvára v spoločnosti umelý dopyt na dizajn iba kvôli zisku a málo rieši problémy.
Naopak čo veľmi?
Som veľmi rada, že žijem v dobe technológii,v ktorej sa dizajn stáva akousi spojkou medzi vedou a umením. Postupne sa dostáva do všetkých možných oblastí a preto je vždy aktuálny.
Čo počúvaš?
Hudba je pre mňa nálada, ktorá sa vždy mení.
Obľúbený film, animák, seriál?
Mojím obľúbeným filmom asi navždy ostane film od Lars von Triera – Dancer in the Dark. Mám s ním spojený veľmi silný zážitok z detstva.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Snažím sa nevytvárať si autority ani v odbore ani v živote a informácie filtrovať cez seba – nechávať iba to, čo potrebujem. Nikto z nás nie je ideálny. Autorít je veľa a všetky máju spoločnú črtu, že ich diela alebo dizajn zostáva nadčasový.
Akú vec si naposledy kúpil?
Nový parfém do svojej zbierky.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Väčšinou si knihy sťahujem a čítam podľa nálady. Naposledy som si kúpila knihu od Irvin D. Yaloma – Ako som sa stal sám sebou, ale vôbec ma neoslovila.
Chodíš voliť?
Áno.
Kto robí najlepšie párty?
Ten, čo vie zavolať správnych ľudí.
Šaty na párty. Od koho?
Na tom mi absolútne nezáleží. Pokojne môžu byť aj zo sekáča – hlavné je, aby som sa v nich cítila dobre.
Hrdina z minulosti?
Nefernefruaton Nefertiti.
Najlepší/najkrajší dom?
Taký sa momentálne snažíme postaviť s mojím manželom.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Pravdepodobne tie, že chcem aby sa niekomu moja tvorba páčila.
Čo máš na ploche?
Fotku z Art Bienále.
Najlepšia výstava, dielo?
To je ťažká otázka, pretože niektoré veci hodnotíme práve skrz emócie, niekedy zase veľmi racionálne. Ale pre mňa má väčšiu hodnotu práve emócia – osobný zážitok, za ktorý považujem napríklad výstavu Feelings Are Facts od Olafura Eliassonaa dielo v spolupráci s Ma Yansong’s – Smoke – filled room.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
V tvorbe vždy rešpektujem úprimnosť – nezáleží mi na území.
Viac obdivujem solitérov, ktorí dokážu prekonať či už etnické, politické alebo sociálne hranice a pozrieť sa na situáciu alebo problém z iného uhlu pohľadu. Dokážu navrhnúť riešenie a neboja sa chýb – strát. Sledujem napr. Studio Makkink & Bey, Dunne & Rabya ako solitéra dizajnéra Thomasa Thwaitsa.
Morálka alebo peniaze?
Morálka.
Výnimočná kniha?
The Box Man od Kōbō Abe.
Optimista, pesimista, nihilista?
Optimista.
Máš nejaké hobby?
Milujem varenie – je to pre mňa ideálne hobby, lebo vždy príde reálny pôžitok.
Individuálne alebo v kolektíve?
Individuálne.
Slovensko zem zasľúbená?
Na Slovensku som už 6 rokov a považujem tento štát za svoj druhý domov. Všeobecne verím, že domov je tam, kde sa nachádzam v danú chvíľu. Myslím si, že Slovensko vnímam asi trochu viac idealisticky ako Slováci a to mi dáva väčšiu energiu nezastavovať sa a rozvíjať.