[:sk]Speed Date / OLEKSANDRA BAKUSHINA, dizajnérka[:en]Speed Date / OLEKSANDRA BAKUSHINA, designer[:]
[:sk]
Odkiaľ si?
Som z Kyjeva, Ukrajina.
Kde si študovala?
Vyštudovala som Strednú umeleckú školu v Kyjeve, odbor architektúra. Bakalársky stupeň som absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor priemyselný dizajn.
Kto bol najlepší učiteľ ?
Ak je to všeobecná otázka, určite by som povedala – moji rodičia.
Ak mám nazvať konkrétneho človeka tak doc. Mgr. art. Sylvia Jokelová.
Čo boli/sú tvoji rodičia?
Môj otec bol počas sovietskeho režimu konštruktér vesmírnych staníc a teraz má slobodné povolanie. Moja mama je interiérová dizajnérka.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Dizajn často vytvára v spoločnosti umelý dopyt na dizajn iba kvôli zisku a málo rieši problémy.
Naopak čo veľmi?
Som veľmi rada, že žijem v dobe technológii,v ktorej sa dizajn stáva akousi spojkou medzi vedou a umením. Postupne sa dostáva do všetkých možných oblastí a preto je vždy aktuálny.
Čo počúvaš?
Hudba je pre mňa nálada, ktorá sa vždy mení.
Obľúbený film, animák, seriál?
Mojím obľúbeným filmom asi navždy ostane film od Lars von Triera – Dancer in the Dark. Mám s ním spojený veľmi silný zážitok z detstva.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Snažím sa nevytvárať si autority ani v odbore ani v živote a informácie filtrovať cez seba – nechávať iba to, čo potrebujem. Nikto z nás nie je ideálny. Autorít je veľa a všetky máju spoločnú črtu, že ich diela alebo dizajn zostáva nadčasový.
Akú vec si naposledy kúpil?
Nový parfém do svojej zbierky.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Väčšinou si knihy sťahujem a čítam podľa nálady. Naposledy som si kúpila knihu od Irvin D. Yaloma – Ako som sa stal sám sebou, ale vôbec ma neoslovila.
Chodíš voliť?
Áno.
Kto robí najlepšie párty?
Ten, čo vie zavolať správnych ľudí.
Šaty na párty. Od koho?
Na tom mi absolútne nezáleží. Pokojne môžu byť aj zo sekáča – hlavné je, aby som sa v nich cítila dobre.
Hrdina z minulosti?
Nefernefruaton Nefertiti.
Najlepší/najkrajší dom?
Taký sa momentálne snažíme postaviť s mojím manželom.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Pravdepodobne tie, že chcem aby sa niekomu moja tvorba páčila.
Čo máš na ploche?
Fotku z Art Bienále.
Najlepšia výstava, dielo?
To je ťažká otázka, pretože niektoré veci hodnotíme práve skrz emócie, niekedy zase veľmi racionálne. Ale pre mňa má väčšiu hodnotu práve emócia – osobný zážitok, za ktorý považujem napríklad výstavu Feelings Are Facts od Olafura Eliassonaa dielo v spolupráci s Ma Yansong’s – Smoke – filled room.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
V tvorbe vždy rešpektujem úprimnosť – nezáleží mi na území.
Viac obdivujem solitérov, ktorí dokážu prekonať či už etnické, politické alebo sociálne hranice a pozrieť sa na situáciu alebo problém z iného uhlu pohľadu. Dokážu navrhnúť riešenie a neboja sa chýb – strát. Sledujem napr. Studio Makkink & Bey, Dunne & Rabya ako solitéra dizajnéra Thomasa Thwaitsa.
Morálka alebo peniaze?
Morálka.
Výnimočná kniha?
The Box Man od Kōbō Abe.
Optimista, pesimista, nihilista?
Optimista.
Máš nejaké hobby?
Milujem varenie – je to pre mňa ideálne hobby, lebo vždy príde reálny pôžitok.
Individuálne alebo v kolektíve?
Individuálne.
Slovensko zem zasľúbená?
Na Slovensku som už 6 rokov a považujem tento štát za svoj druhý domov. Všeobecne verím, že domov je tam, kde sa nachádzam v danú chvíľu. Myslím si, že Slovensko vnímam asi trochu viac idealisticky ako Slováci a to mi dáva väčšiu energiu nezastavovať sa a rozvíjať.
[:en]
Where are you from?
Kyiv, Ukraine.
Where did you study?
I’ve finished architecture at the Art High School in Kiev and I have a bachelor’s degree in industrial design at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava.
Who is your best teacher?
If it’s a general question, I’d definitely say my parents. But to name a specific person, it’d be docent (associate professor) Sylvia Jokelová.
Who were/are your parents?
My father was a space station constructor during Soviet times, now he is a free-lancer. My mum is an interior designer.
What don’t you enjoy in design?
Design often creates an artificial demand for design only for the sake of profit and it’s little interested in tackling problems.
And on the contrary, what do you?
I’m very happy to live in the age of technology where design becomes a sort of a connection between science and art. It’s slowly getting into every possible area and that’s why it’s always up to date.
What music do you listen to?
For me, music is a mood that always changes.
Your favourite film or cartoon?
I guess that my favourite film will forever be Dancer in the Dark by Lars von Tirer. It’s associated with a very strong childhood experience.
Who do you respect as an authority in and out of your field?
I try not to create authorities – in my field of study and in life too, I try to filter information through myself and leave just what I need. Nobody is perfect. There are many authorities and they all have one feature in common – that their work or design remains timeless.
The last thing you bought?
A new perfume for my collection.
Do you buy professional literature? What was the latest book?
I usually download books and read depending on my mood. The latest book I bought was Becoming Myself by Irvin D. Yalom, but it didn’t speak to me at all.
Do you vote?
I do.
Who throws the best parties?
The one who can call the right people.
Party dress. Made by…?
It doesn’t matter to me in the slightest. It could be something from a second-hand shop, the most important thing is to feel good in it.
Your hero from the past?
Nefernefruaton Nefertiti.
Best/nicest house?
We’re currently trying to build one with my husband.
Do you have any stereotypes when you work? How do they show?
It would probably be a wish that someone likes my work.
What’s on your desktop?
A photo from Art Biennale.
Best exhibition/artwork?
It’s a tough one, as we judge some things using emotions and some using reason. I think I value more the emotion – a personal experience. Such was the installation Feelings are Facts by Olafur Eliasson and Ma Yansong (more about it here).
What do you respect both from the local and foreign design scene? And why?
What I always respect in art is sincerity – regardless of a territory. I especially admire nonconformists who can overcome ethnical, political or social boundaries, look at a situation or an issue from a different angle. Those who can suggest a solution without being afraid of errors – losses. I keep track of e.g. Studio Makkink & Bey, Dunne & Raby as well as speculative designer Thomas Thwaits.
Morals or money?
Morals.
Extraordinary book?
The Box Man od Kōbō Abe.
Optimist, pessimist, nihilist?
An optimist.
Do you have any hobby?
I love cooking; it’s an ideal hobby, always followed by a real pleasure.
Solo or in a collective?
Solo.
Slovakia as the Promised Land?
I’ve been in Slovakia for six years already and I find this country my second home. I generally believe that home is where I am at a given point. I guess I perceive Slovakia a bit more idealistically than Slovaks, which gives me a greater energy to keep going and evolving.