[:sk]Recenzia / TAKTO.[:en]Review / THIS.[:]
[:sk]Poznámky k výstave Andrey Ďurianovej Skladom, Galéria Čin Čin, 4.9. – 27.9.2019[:en]Notes on Andrea Ďurianová's exhibition "Skladom", Čin Čin Gallery, 4th september - 27th september 2019[:]
[:sk]Ako napísať lineárny text o mriežke? Línie by mohli do seba zapadať v zárezoch, pretínať sa – stretať v priesečníkoch – súvislostiach..
–
–
–
/
–
–
–
Andrea hovorí, že hľadala spôsob ako materiál spojiť. Nakoniec ho spojila sebou samým – antikor antikorom, sololit sololitom. Vylaserované vrstvy do seba dokonale zapadli zasunutím časti a držia pokope pnutím, tesným kontaktom hrán medzi sebou. Je to ako detská skladačka – spojením častí vzniká mriežka. Tento vizuálne veľmi jednoduchý princíp funguje dokonale iba v prípade, ak je dokonale prevedený. V tom je Andrea majsterka. Svoj materiál viac pozná a chápe ako dizajnuje, a ďalej skúma jeho možnosti, nosnosť a potenciál. Ide s ním z plochy do priestoru — delením plochy vytvára priestor. Ide presne, ale nie príkro. V jej prístupe cítim príjemnú skromnosť, že ona nenaučí materiál robiť toto, stáť takto. Nediktuje. Netlačí. Ona “len” niečo objaví a urobí – absolútny poriadok vecí. Nájde im spôsob harmónie a ukáže “Takto.”. Jednoducho a presne. Ako jediná možnosť (v rozohraných variáciách objektov).
Zapadnutie.
– – – – – /- – – – –
Foto: Adam Šakový.
Foto: Adam Šakový.
Skladom je inštalácia. Odo dverí by sa mohlo povedať, že je to (asi)výstava šperkov, ale všetky ďalšie zložky napovedajú, že každá časť je tu jedna pre druhú — podporujú sa. Pretnutia v materiáli sú zhmotnením — vypovedaním — tohto vzťahu.
“Šperky” nie sú položené na “stole”, ale dopĺňajú “stôl”.. “Stôl” nie je plocha pre “šperky”, ale priestor pre ne. “Policová zostava” je zväčšením “brošne” (a naopak). “Zrkadlo” je tým istým kruhom ako “stolička”, postaveným na hranu.
Pomenovanie objektov dávam do úvodzoviek, lebo každý je možnosťou, narysovanou do priestoru — pravítkom a kružidlom. Každý delí priestor ešte ďalej v sebe, dovnútra. Len pravé uhly, vyvážené kruhmi. Pravé uhly v kruhoch. Mriežka.
Toto by mohli byť formálne tvarové hry, a nie sú. Majú emóciu, robia pokoj a ľahkosť. Ako keď rozumieš svojmu materiálu a si s ním priateľ. Toto si vypýtal, toto ponúka, takto som ho pochopila a zložila.
Hotovo.
– – – – – – – – – –
Foto: Adam Šakový.
Foto: Adam Šakový.
Dopadaním svetla vzniká na “šperkoch” dvojaký efekt. Kontrast čiernej a bielej, ktorý objekt splošťuje a stenšuje. Zrkadlením väčších plôch sa naopak vytvára mäkký plastický gradient, v ktorom sa objekt spriehľadňuje. Niektoré miesta sa strácajú pred očami, akoby antikor menil svoju kvalitu – ilúzia transparentného kovu. Pri zmene uhla pohľadu sa teda mení aj charakter objektu — plocha — priestor — prázdno.
-/-/-/-/-/-/-
– /-/-
– –
Celý priestor je vystavaný zasúvaním častí do seba, drží však pokope nielen vďaka dobre vypočítaným rozmerom pre laser, ale i pre kladenie polarít vedľa seba:
: kov – drevo
: studený — teplý, lesklý — matný, ostrý — mäkký, ťažký — ľahký, malý — veľký,
: horizontálny — vertikálny
Objem, ktorý vyskladáš pred sebou pohybom ruky ako pri bojovom cvičení. Pretnutie vzduchu chrbátom ruky. Zvislo a vodorovne. Napríklad nohy “stola” ako oporné línie, ktoré režú priestor stolovej dosky na menšie formáty a tým vytvárajú miesto pre “šperk”, mriežku v mriežke. Naznačené línie pokračujú — delí sa nimi celá galéria, a ďalej. Všetko pritom spája jediný princíp, opakovanie toho istého spoja. A láska — k poriadku.
Foto: Adam Šakový.
[:en]How to write a linear text about a grid? The lines could fit into each other in notches, intersect – meet in intersections – connections..
–
–
–
/
–
–
–
Andrea says she was looking for a way to bring the material together. In the end, she bonded it with itself – anticor with anticor, sololite with sololite. The sculpted layers fit together perfectly by snapping the parts together and held together by tension, by the tight contact of the edges with each other. It’s like a child’s jigsaw puzzle – the joining of the parts creates a grid. This visually very simple principle only works perfectly if it is perfectly executed. Andrea is a master at this. She knows and understands her material more than she designs it, and further explores its possibilities, load-bearing capacity and potential. She goes from surface to space with it – by dividing the surface she creates space. She goes precisely, but not too sharply. I sense a pleasant modesty in her approach, that she doesn’t teach the material to do this, to stand like this. She doesn’t dictate. She doesn’t push. She “just” discovers something and makes it – the absolute order of things. She finds them a way of harmony and shows them “This way.”. Simply and precisely. As the only option (in the played out variations of objects).
Fitting in.
– – – – – /- – – – –
Photo: Adam Šakový.
Photo: Adam Šakový.
Skladom [In stock] is the installation. From the door you might say it’s (probably) a jewellery exhibition, but all the other components suggest that each part is there for the other – they support each other. The intersections in the material are a materialization – a denunciation – of this relationship.
The “jewels” are not placed on the “table” but complement the “table”… the “table” is not a surface for the “jewels” but a space for them. The “shelf assembly” is an enlargement of the “brooch” (and vice versa). The “mirror” is the same circle as the “chair”, set on edge.
I put the naming of objects in quotation marks because each is a possibility drawn into space – a ruler and a compass. Each divides the space further within itself, inward. Just right angles, balanced by circles. Right angles in circles. Grid.
These could be formal shape games, and they are not. They have emotion, they make stillness and lightness. Like understanding your material and being friends with it. This is what he asks for, this is what he offers, this is how I understood and composed him.
Done.
– – – – – – – – – –
Photo: Adam Šakový.
Photo: Adam Šakový.
The impact of the light creates a double effect on the “jewellery”. The contrast of black and white, which flattens and thins the object. By mirroring larger areas, on the other hand, a soft plastic gradient is created, in which the object becomes more transparent. Some places disappear before the eyes, as if the anti-cor is changing its quality – an illusion of transparent metal. Thus, when the angle of view changes, the character of the object also changes – surface – space – emptiness.
-/-/-/-/-/-/-
– /-/-
– –
The whole space is built by sliding parts into each other, but it holds together not only because of the well-calculated dimensions for the laser, but also because of the juxtaposition of polarities:
: metal – wood
: cold – warm, shiny – dull, sharp – soft, heavy – light, small – large,
: horizontal – vertical
A volume that you stack in front of you by moving your hand as in a combat exercise. Cutting through the air with the back of the hand. Vertical and horizontal. For example, the legs of a “table” as support lines that cut the space of the table top into smaller formats and thus create space for a “jewel”, a grid within a grid. The indicated lines continue – they divide the whole gallery, and beyond. All this is united by a single principle, the repetition of the same joint. And love – for order.
Photo: Adam Šakový.
[:]