Esej / DOLE PO ŠPIRÁLE: RAJ PRI DIMES SQUARE
Milostný list pre rádio Montez Press od Deana Kissicka.
Montez Press Radio, foto: Taylor Ervin, zdroj: spikeartmagazine.com
Minulý rok som napísal, že New York nie je vzrušujúci vďaka výstavám, ktoré v súčasnosti zrejme nikoho nezaujímajú, ale vďaka umelcom, cudzincom a rôznym postavám, s ktorými sa tu počas večerov rozprávate. Väčšina vernisáží galérií nie je ničím iným ako dobrým miestom, kde si môžete nájsť priateľov na cestu do noci. „Len čo som sa začal pohybovať vo svete umenia,“ povedal mi nedávno jeden historik, „prestal som sa zaujímať o umenie. Idem na vernisáž a obrazy doslova ignorujem. Nezaregistrujem ich, nezaujímajú ma.“ Hlas generácie! Každopádne sa tu nesťažujem na to, že formát výstavy sa zdá byť úplne vyčerpaný, ale skôr navrhujem alternatívu: ak sú rozhovory to, čo je teraz vzrušujúce, prečo jednoducho nespustiť komunitné rádio? Montez Press, umelecké vydavateľstvo od roku 2012 s pobočkami v Bruseli, Londýne, Hamburgu a New Yorku, urobilo práve to.
Montez Press Radio, foto: Taylor Ervin, zdroj: spikeartmagazine.com
Minulé leto Anna Clark, Stacy Skolnik, Thomas Laprade a Thanh Nguyen obsadili staré priestory Mathew Gallery na takzvanom Dimes Square na východnom okraji čínskej štvrte, vybudovali rozhlasovú stanicu a zorganizovali mesiac nepretržitého vysielania. Tento rok prevádzkujú stanicu každý posledný víkend v mesiaci a navyše organizujú rôzne špeciálne podujatia. Niekedy sa presúvajú (nedávno previezli svoje pirátske rozhlasové RV cez celú krajinu, aby vysielali z veľtrhu kníh o umení Printed Matter v Los Angeles), ale zvyčajne ich nájdete na druhom poschodí 46 Canal Street. Väčšina relácií sa nahráva naživo v štúdiu a dvere sú otvorené pre verejnosť vždy, keď vysielajú. Každý môže navrhnúť reláciu akéhokoľvek druhu, takže je nielen inkluzívna, ale aj pekelne divná: Ak si nezabudnete naladiť alebo prídete osobne, pravdepodobne budete počuť experimentálnych dramatikov, aktivistov z čínskej štvrte, queer básnikov, no wave performerov, latinskoamerických raperov, klasických hudobníkov, vydavateľov punkových zinov, čitateľské kluby, knihovníkov a archivárov, nezávislé vydavateľstvá a techno vydavateľstvá, skate kritikov/historikov umenia, umeleckých kritikov recenzujúcich umelecké recenzie a kto vie koho ešte. A ak sa zabudnete naladiť, budete si musieť počkať do budúcna. Netuším, kto je väčšina z týchto ľudí s výstavami a čo budú robiť. Každý deň je to záhadný prúd, ktorý však nahadzujú básnici, umelci a hudobníci, nie pokazené firemné algoritmy. Namiesto toho, aby sa oháňali budovaním komunity ako mnohí iní, jednoducho sa do toho pustili a vybudovali ju.
Montez Press Radio, foto: Taylor Ervin, zdroj: spikeartmagazine.com
Rádio Montez Press je vzácny druh nezávislého priestoru, kde môže prísť ktokoľvek a nikto sa vám nesnaží nič predať. Keď sa okolo polnoci skončí živé vysielanie, občas sa zázračne premení na najlepšie miesto na posedenie v centre mesta: miesto, kde si môžete priniesť vlastné nápoje, namiesto toho, aby ste platili ceny v bare; kde môžete piť červené víno a nemusíte sa báť, že postriekate umelecké dielo, pretože žiadne nie je; kde sa pre zmenu nemusíte starať o OBJEKTY. V marci som si počas koncertu Angels in America v prednej miestnosti musel odbehnúť po fľašu ešte pred zatvorením, takže som len počúval priamy prenos na telefóne. Psychedelická vízia príjemne zosieťovanej budúcnosti zo šesťdesiatych rokov minulého storočia aspoň raz zafungovala. Naživo zneli mohutne a hrozivo, ale cez éter vo vinotéke za rohom na Essex Street, kde fľaša Barola stojí len 20 dolárov a otvoria vám ju tiež, makovo a sladko. „Môj šéf je veľmi poctivý obchodník,“ hovorí pokladník. Daniela Lalita predtým hrala dídžejský set. Cestou späť mi prestali spievať anjeli. Rezident Montez Young Adult zahral skladbu „Out of Space“ od skupiny Prodigy, ktorej spevák sa nedávno zabil, a ja som utekal po Canal Street s vedomím, že to bude ďalšia nádherná noc. Neskôr sme si pustili Scotta Walkera, ktorý tiež zomrel, a vyliezli sme na vratké kované požiarne schodisko, ktoré akoby malo spadnúť z boku budovy, a tlačili sme sa a fajčili, zavesení vo vzduchu medzi zajtrajšími hviezdami a práve zosnulými.
Leták pre Montez Press Radio, zdroj: spikeartmagazine.com
Niekedy sú celé večery venované iným kolektívom. Minulý mesiac som bol na krste nahrávky vydavateľstva Wild Flesh Cammisa Buerhausa, ktorý vyústil do zborovej árie pri teplom svetle okien s výhľadom na ulicu. Mesiac predtým, na „A Rain of Light & Death“, noci iránskeho filmu a performance, ktorú pripravila Ala Dehghan zo susedskej galérie 17Essex, Sadaf H. Nava hrala naživo na husle a hluk a spievala v priesvitných zelených šatách v takmer tmavej miestnosti. Potom som sa s niekoľkými kamarátmi sfajčil na pohovke. V jednom momente sa môj kamarát postavil, prešiel sa po miestnosti a po chvíli, z ktorej som mal pocit, že je to celá večnosť, sa vrátil a oznámil: „Stáť je zlý nápad.“ Bola jar, mesto bolo plné bielych čerešňových kvetov a všetci sa jemne potácali na ketamíne. Môj kamarát povedal, že je možné ísť k lekárom v Midtowne a zaplatiť okolo tisíc dolárov, aby vám ho vstrekli ako liečbu depresie. Spoločenskí ľudia si na Instagram Stories zdieľali tipy, ako si ten svoj prepašovať na lodné párty. Ja som zostal na pohovke. V istom momente som zdvihol zrak a do davu sa zamiešal muž v železnej maske. Na stanici, ktorá v sebe spája najlepšie prvky salónu z 18. storočia a baudelairovského ópiového brlohu z 19. storočia, sa vždy pohybuje dobrá zmes priateľských tvárí a divokejších, darebáckych živlov. A naozaj nie je veľa prívetivých, pohodlných, čudných verejných priestorov, kam môžete ísť a na pár hodín sa odpojiť od svojho tela a viesť tie rozhovory, ktoré pokračujú dlho do noci. Canal Street 46 je ako jedno z tých miest, ktoré budú definovať určitý moment na mestskej umeleckej scéne; ako boli pre mňa kedysi večierky v Bussey Building, alebo ako si predstavujem, že pre iných bol Times Bar alebo Silver Platter. To, čo robí večery a živé vysielanie skvelými, je neustály tok chaotických nápadov a prekvapení. Takže ak sa ocitnete v Čínskej štvrti počas posledného víkendu niektorého zo zostávajúcich mesiacov roka, kedykoľvek vystúpte po schodoch, otvorte dvere, môžete tam nájsť čokoľvek.