[:sk]Konfrontácie / BAZÉN_MESTO[:en]Confrontations / POOL_CITY[:]

[:sk]Jednotlivé texty série pozostávajú zo vzájomnej konfrontácie slov – Mesto, Mýtus, Modernita, Bazén. Vzájomnou konfrontáciou dvojíc slov nejde o potvrdenie jednoznačných vzťahov, harmonického celku, ale hľadanie možných nezhôd. Konfrontáciou sa zužuje široká škála ich jednotlivých významov.[:en]The individual texts of the series consist of a juxtaposition of words - City, Myth, Modernity, Pool. The mutual confrontation of pairs of words is not about confirming unambiguous relations, a harmonious whole, but about searching for possible disagreements. The confrontation narrows the wide range of their individual meanings.[:]

[:sk]

Bratislavské lido, zdroj: bratislavskenoviny.sk

„Vydobitím štátnej samostatnosti a ustanovením Bratislavy za hlavné mesto Slovenskej republiky, dostalo mesto take významné postavenie, aké v svojich dejinách doteraz nikdy nemalo. Toto významn. postavenie je nielen novou vývojovou fázou historickou, ale ja záväzkom pre správu mesta, aby pri účinnej spolupráci všetkých na to povolaných složiek prebudovala mesto tak, aby jeho celkový obraz, zvlášť však jeho technická výstavba vhodne a dôstojne reprezentovala politickú samostatnosť a hospodársku, technickú, kultúrnu a soicálnu vyspelosť slovenského národa.“[1]

Hlavný dôraz sa po ustanovení modernej Slovenskej republiky dával na technickú výstavbu mesta, ktoré sa ocitlo v preň úplne novej situácii s dovtedy neriešenými úlohami. Základné zmeny sa týkali dopravy, uličnej siete, bytovej výstavby, administratívnych úradov, škôl, ústavov, športovísk, kúpalísk. Bolo potrebné riešiť zdravotno-technický stav mesta, aj kvôli predpokladanému nárastu obyvateľstva.[2] V tejto oblasti, okrem podstatného rozšírenia mestskej kanalizačnej siete, bola na pláne systematickejšia výstavba mestských verejných kúpalísk.

Mimo všeobecnej aktuálnosti a popularity výstavby športových a rekreačných typológií v mestách a inštitucionalizácie zdravého životného štýlu, a tomu zodpovedajúceho trávenia voľného času, bol v našich podmienkach podstatný aj iný podnet. Situácia mesta po Viedenskej arbitráži v roku 1938. V dovtedajšej Bratislave a jej blízkom okolí sa do arbitráže naskytovalo niekoľko možností na plávanie.

Kúpanie bolo viazané vo veľkej miere práve na Dunaj, aj keď má pomerne studenú vodu. V roku 1847 založilo 40 mešťanov Meštiansku plaváreň, ktoré boli pôvodne exkluzívne. Začiatkom 20. storočia, v roku 1904, postavilo mesto ďalšiu, väčšiu, plaváreň. Tieto dunajské plavárne sa z petržalskej strany postupne preniesli aj na mestskú stranu, napr. pri Devínskom hrade. Skôr či neskôr tieto plavárne zanikali. Boli tu aj kúpele Grossling otvorené v roku 1895 najskôr ako Vodoliečebný a kúpeľný ústav, neskôr kúpele.[3]

Lido na pravom brehu Dunaja, bolo prvým verejným kúpaliskom, založeným v roku 1928. Spočiatku bolo len upraveným štrkovým brehom s dreveným bazénom s riečnou vodou, neskôr tu boli dobudované ďalšie betónové bazény. Bratislavčania sa mohli kúpať okrem toho ešte v Devínskom jazere, v Senci,…Ale po arbitráži, odlúčením Devínu a Petržalky a ich pričlenením k Nemecku mesto o tieto cenné miesta prišlo a k dispozícii ostali len drevené plavárne na Dunaji a kúpalisko na Železnej studničke.

Prvé ďalšie dobudované kúpalisko bolo na Tehelnom poli začiatkom štyridsiatych rokov. Zo štatistík jeho návštev v priebehu prvej sezóny vedenie mesta usúdilo, že bude potrebné dobudovať aj ďalšie kúpaliská. Zodpovedajúce ideálom ustanoveným ohľadne bývania a rekreácie Aténskou chartou, pre obyvateľstvo rôznych mestských štvrtí, čo najbezprostrednejšie a najrýchlejšie dostupné. Hneď druhé po tehelnom poli bolo naplánované kúpalisko v Podhradskom kameňolome, ktorého projekt aj prípravné práce prebehli v roku 1941.[4]

1 Bratislava / Pressburg, 1943, s. 37.
2 Bratislava / pressburg, 1943, s. 37.
3 Dunajské kúpaliská v Bratislave. In: Bratislavské rožky, 2012.
4 Bratislava / Pressburg, 1943, s. 40 – 41.

[:en]

Bratislava lido, source: bratislavskenoviny.sk

“With the independence of the state and the establishment of Bratislava as the capital of the Slovak Republic, the city has been given such an important position as it has never had in its history. This important position is not only a new historical phase of development, but also an obligation for the city administration to rebuild the city in such a way that its overall image, and especially its technical construction, will suitably and worthily represent the political independence and the economic, technical, cultural and social maturity of the Slovak nation, with the effective cooperation of all the forces called upon to do so.”[1]

After the establishment of the modern Slovak Republic, the main emphasis was placed on the technical construction of the city, which found itself in a completely new situation with tasks that had not been solved before. The basic changes concerned transport, the street network, housing, administrative offices, schools, institutes, sports grounds and swimming pools. It was necessary to address the health and technical condition of the city, also because of the expected increase in population.[2] In this area, in addition to a substantial extension of the city’s sewerage network, a more systematic construction of the city’s public bathing facilities was on the agenda.

Apart from the general topicality and popularity of the construction of sports and recreational typologies in cities and the institutionalization of healthy lifestyles, and the corresponding leisure activities, another incentive was also essential in our conditions. The situation of the city after the Vienna Arbitration in 1938. Until the arbitration, there were few opportunities for swimming in Bratislava and its surroundings.

Swimming was largely tied to the Danube, even though it has relatively cold water. In 1847, 40 townspeople founded the Town Swimming Baths, which were originally exclusive. At the beginning of the 20th century, in 1904, the town built another, larger, swimming pool. These Danube swimming pools were gradually transferred from the Petržalka side to the city side, e.g. at Devín Castle. Sooner or later these swimming pools disappeared. There was also the Grossling Spa, which opened in 1895, first as a Water-treatment and spa institute and later as a bathhouse.[3]

The Lido, on the right bank of the Danube, was the first public swimming pool, founded in 1928. At first it was just a landscaped gravel bank with a wooden pool with river water, later more concrete pools were added. In addition, Bratislava residents could swim in Devín Lake, Senec,…But after the arbitration, the separation of Devín and Petržalka and their annexation to Germany, the city lost these valuable places and only wooden swimming pools on the Danube and the swimming pool at Železná studnička remained available.

The first other completed swimming pool was at Tehelné Pole in the early 1940s. From the statistics of its visits during the first season, the city management concluded that it would be necessary to complete other swimming pools. These would be in line with the ideals laid down by the Athens Charter for housing and recreation, and would be as accessible as possible and as quickly as possible to the inhabitants of the various districts of the city. Second only to the brick field, the bathing place was planned in the quarry under the Castle Hill, the design and preparatory work for which took place in 1941.[4]

1 Bratislava / Pressburg, 1943, p. 37.
2 Bratislava / pressburg, 1943, p. 37.
3 Dunajské kúpaliská v Bratislave. In: Bratislavské rožky, 2012.
4 Bratislava / Pressburg, 1943, pp. 40 – 41.

[:]