Speed Date / WOVEN, architektky

J (Jarmila), O (Oľga), V (Vilma), P (Petronela)

Odkiaľ si?
J: Z Bratislavy.
O: Zo Šale.
V: Z Ružomberka
P: Z Bratislavy

Kde si študovala?
J: Na VŠVU v Bratislave.
O: Hlavne na VŠVU v Bratislave a potom kade-tade po stážach.
V: V Bratislave na VŠVU a FA STU  a v Tallinne na EKA.
P: V Bratislave na VŠVU a vo Viedni na Akadémii umenia.

Kto bol najlepší učiteľ ?
J: Od útleho detstva až do dospelosti učiteľka výtvarnej Mária Klimanová.
O: Na strednej v Trenčíne Zuzka Dianovská, na výške to bolo najintenzívnejšie asi v ateliéri Benjamína Brádňanského.
V: Na VŠVU Víto Halada.
P: Imro Vaško a Marián Zervan v Bratislave, Angelika Schnell a Wolfgang Tschapeller vo Viedni.

Čo boli/sú tvoji rodičia?
J: Poľnohospodári a podnikatelia.
O: Učiteľka a technik.
V: Úradníčka a projektant.
P: Farmaceutka-organistka a neurolingvista-vysokoškolský učiteľ.

Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
J: Monotónnosť.
O: Autocad, bezbariérovosť, funkčnosť, detail, užívateľ…
V: Konce.
P: Komunita, Hranice, Príbeh.

Naopak čo veľmi?
J: Hra a imaginatívnosť, vžívanie sa do role používateľa.
O: Rôznorodosť, mäkkosť, materiály, sny, priestory, významy…
V: Začiatky.
P: Paradoxy, Seba-referenčnosť, alebo keď sa návrh neberie príliš vážne.

Čo počúvaš?
J: Najradšej audioknihy.
O: Sufjana Stevensa a guilty pleasures.
V: V poslednej dobe uprednostňujem ticho.
P: Hudbu svojho manžela (BZGRL) alebo Tim Hecker.

Obľúbený film, animák, seriál?
J: Nemám obľúbený, ale napadol mi maďarský film On Body and Soul, ktorý na mňa veľmi zapôsobil.
O: Call me by your name. Vonku lialo, išla som sama do kina a plakala som ako nikdy.
V: Obľúbený nemám.
P: Neviem, či obľúbené, ale prvé, čo mi napadlo – film: My dinner with André; animák: nový Spiderman si vyslovene užíva, že je kreslený, a to je na tom výborné; seriál: The League of Gentlemen.

Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore  a mimo neho a prečo?
J: Vo svojom odbore napr. švajčiarskeho architekta Petra Zumthora, za absolútnu nekompromisnosť. Mimo odbor je to možno Richard Dawkins, ako autor, cez ktorého som sa dostala k popular science literatúre ako takej a začala si rozširovať obzory práve do úplne iných odborov.
O: Na domácej scéne hlavne Moniku Mitášovú a Mariana Zervana, lebo rozhovory (nielen) o architektúre sú s nimi vždy zážitkom. Ďalej moju šéfku zo stáže na CITA v Kodani, Mette Ramsgaard Thomsen, lebo je to nielen výnimočná architekta, ale hlavne úžasná žena.
V: Súhlasím s Petronelou. Sama by som to lepšie nepovedala.
P: Nebudem menovať, ale obdivujem ľudí, ktorí sú dobrí vo svojom odbore, no majú aj komplexný rozhľad a popri tom všetkom sú skromní, teda nebažia po externom uznaní.

Akú vec si naposledy kúpil?
J: Práve včera nosič na deti na hory.
O: Lampu do ateliéru a dva metre filcu.
V: Rukavice, už tretie túto zimu.
P: Lístok na MHD.

Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
J: Naposledy som si obstarala knihu od štúdia Elemental: Incremental Housing and Participatory Design Manual.
O: Project Japan (Rem Koolhaas, Hans Ulrich Obrist), o japonských metabolistoch.
V: Elements of Venice od Giulia Foscari.
P: Reza Negarestani – Intelligence and Spirit, Michel Denis – Space and spatial cognition

Chodíš voliť?
J: Áno, vždy keď môžem.
O: Už mi prišiel voličský preukaz.
V: Áno.
P: Samozrejme.

Kto robí najlepšie párty?
J: Najlepší kamoši.
O: Tento vlak mi ušiel..(?)
V: Ja, špecializujem sa na tie pyžamové.
P: Môj starší brat (naposledy zorganizoval koktejlovú párty s impro drinkmi).

Obľúbená kupola?
J: Tá v Sade Janka Kráľa.
O: Tá Dedečkova na SPU v Nitre.
V: Tá Fosterova na Reichstag v Berlíne.
P: Kugelmugel Republik vo Viedni sa ráta ako kupola?

Šaty na párty. Od koho?
J: Zo sekáča.
O: Od seba. Ale hlavne –  žiadny čas, žiadne šaty, žiadna párty.
V: Pyžamo.
P: Monterky

Hrdina z minulosti?
J: Jana z Arku.
O: Amelia z Montmartru.
V: Hm, napríklad tento pán: Ignaz Fülöp Semmelweis.
P: Môj dedo!

Najlepší/najkrajší dom?
J: Maison de verre v Paríži.
O: Dám len za posledné obdobie. Napr. skleník na zámku v Ledniciach alebo István Szabó a jeho reformovaný kostol v Budapešti.
V: Mám slabosť pre ikonické vily.
P: Momentálne je to pre mňa Barbican.

Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
J: Mám skôr problém s rutinou a vlastne sa momentálne zo stereotypov celkom teším. Ale samozrejme sú určité postupy, ktoré ako architektka opakujem, napríklad často začínam uvažovať od kocky.
O: Vo vyjednávaní medzi najhorším a najlepším možným výsledkom.
V: Mám isté zaužívané postupy, napr. navrhovanie variantov.
P: Dlho sa hrám s jazykom, so slovami – až potom to interpretujem do priestorovej tvorby.

Čo máš na ploche?
J: Takú grafiku od Wolsa. Už od strednej.
O: Pixel City. Tokio.
V: Neviem, už to tam bolo.
P: Oslo Fjord, ktorý som odfotila počas nášho škandinávskeho roadtripu s WOVEN.

Najlepšia výstava, dielo?
J: Za posledné obdobie bola výborná výstava Homo Faber, o remeslách, ktoré prežili v Európe. Konala sa v Benátkach iba počas pár dní v Septembri 2018.
O: Na čo si tak spomínam, je Katharina Grosse vo Veletržáku, Kintera v Rudolfine, Šimon Chovan v žilinskej synagóge, alebo dánsky a nemecký pavilón na umeleckom bienále 2017, ktoré ma fascinovali akousi témou krásnych ruín a znovuzrodenia po apokalypse (čisto moja interpretácia :).
V: Amsterdam DNA v Amsterdam Museum, ale tiež rôzne v SNG, napríklad: Uchovávanie sveta, Rituál múzea v digitálnom veku. Priznám sa, že často ma viac ako vystavené diela, zaujíma spôsob vystavovania.
P: Ach, tieto superlatívy. Napríklad Milan Adamčiak v SNG, alebo Calder v Tate Modern ma nečakane ohúril.

Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
J: Rešpektujem ľudí, ktorí hovoria o ekológii a konajú v tomto smere akýmkoľvek spôsobom. Architektov a dizajnérov, ktorí upozorňujú, alebo riešia environmentálne témy. Pretože iný, väčší problém nevidím.
O: Dedeček, Koolhaas, Eisenman, SANAA, Kengo Kuma, Selgas Cano. Lebo mám pocit, že je to intelektuálne vzrušujúce a vychádza to z vnútorných, autorských túžob a problémov, nie z vonkajších obmedzení.
V: Rešpektujem ľudí, ktorí posúvajú moje uvažovanie a od ktorých mám možnosť učiť sa.
P: V podstate najrôznejšiu tvorbu, hlavne nech z nej vyžaruje úprimnosť a nadšenie.

Morálka alebo peniaze?
J: To je hrozná otázka.
O: Bohužiaľ to prvé.
V: Ideálne aj aj.
P: A oni sa navzájom vylučujú?

Výnimočná kniha?
J: Všetkým odporúčam knihu Last Chance to See /Douglas Adams, Mark Carwardine/. To je naozaj výnimočná kniha.
O: Boris Vian a Pena dní. Podľa životných období ale: z teenagerských čias: Murakamiho Nórske drevo, v dvadsiatke Paolo Giordano a Osamelosť prvočísel, v dvadsaťpäťke Nicole Krauss a Man walks into a room, v tridsiatke (tu som zatiaľ len krátko) Sylvia Plath a The Bell Jar.
V: Pre mňa v poslednej dobe The Glass Room od Simona Mawera.
P: Steinbeck: East of Eden, Salinger: Franny and Zooey (a všetky knihy o rodine Glassovcov), Marquez: Sto rokov samoty – neviem si pomôcť, milujem tieto rodinné ságy.

Optimista, pesimista, nihilista?
J: Optimista.
O: Optimista s občasnými extrémnymi sklonmi.
V: Optimista, ale popletené ma volajú aj Miss Skepsa.
P: Beznádejná optimistka.

Máš nejaké hobby?
J: Áno – cestovanie, jazyky, hory a všetky možné športy, prácu s drevom, ale aj napríklad šitie alebo pečenie.
O: Knihy, basketbal, genealógia.
V: Áno, mám.
P: Haha, asi sám život – veľmi ma to baví!

Individuálne alebo v kolektíve?
J: Individuálne v kolektíve.
O: Vo štvorici!
V: Individuálne vo štvorici.
P: Individuálne alebo popletene.

Slovensko zem zasľúbená?
J: To je jasné.
O: So far so good.
V: To neviem, ale som tu rada a nikam sa nechystám.
P: Žiaľ, mám málo lokál patriotstva v sebe.

https://www.woven.sk

Vysvetlivky:

J (Jarmila) je Marianna Maczová.

O (Oľga) je Danica Pišteková.

V (Vilma) je Veronika Michalíková.

P (Petronela) je Anna Cséfalvay.

27 / 3 / 2019
by MAG D A
Zdieľaj na Facebook