[:sk]Rozhovor / MISCHER TRAXLER STUDIO (AT) / Hľadáme trojrozmernú odpoveď na otázky[:en]Interview / MISCHER TRAXLER STUDIO (AT) / We are looking for a three dimensional answer to questions[:]
[:sk]
Katharina Mischer a Thomas Traxler, foto: Daniel Gebhart de Koekkoek.
Katharina Mischer (1982) a Thomas Traxler (1981) založili svoje dizajnérske štúdio vo Viedni v roku 2009. Sústreďujú sa na experimentálne a konceptuálne myslenie a vždy zohľadňujú existujúci kontext. Ich tvorba je veľmi cielene sústredená na testovanie nových procesov výroby a na inštalácie, tie sú často kinetické a interaktívne. Vo svojej práci sú poetickí, sústredení aj hraví, rešpektujú prírodu a stále hľadajú aj ukazujú cestu, ako to robiť inak.
Vašu tvorbu vnímam roky ako veľmi pekne prepojenú s prírodou – to, ako pracujete s formou, procesmi odpozorovanými z prírody, svetlom, pohybom? Aký bol váš posledný rok, čo bolo najlepšie a na čom práve robíte?
Dosť sme si užili cestu do Japonska, kam sme šli robiť dva výklady pre Hermès. Bola to veľmi milá spolupráca, s veľmi milým tímom v Tokiu a s myslím, uspokojivým výsledkom. V Hermès sa o nás dobre postarali a po projekte sme sa ešte vybrali na umelecké ostrovy Naošima a Taošima. Keby sme tam nemali prácu, tak skoro by sme sa tam nedostali. Druhým skvelým momentom bola príležitosť pracovať so sklom na medzinárodnom sklárskom sympóziu v Novom Bore. Pracovali sme tam dve doobedia s úžasným tímom fúkačov skla, mohli sme tam všelijako experimentovať. Dúfam, že sa niektoré experimenty posunú aj ďalej. A teraz už pracujeme hlavne na budúcoročných projektoch. Robíme na interaktívnej veci, ktorá bude nastálo osadená v múzeu v Nemecku a ešte na ďalšom interaktívnom projekte pre výstavu o dizajnérskych dvojiciach a ich rozhovoroch. Ten má mať otvorenie v máji na budúci rok. Ďalej spolukurátorujeme aktualizovanú, novú verziu MAK Design Labor v MAK – u vo Viedni, kde budeme robiť aj výstavný dizajn.
Výklady pre Hermès, foto: ⓒ Satoshi Asakawa/ Courtesy of Hermès Japon.
Okrem toho, ako viem, celkom veľa učíte. Ako vnímate nastupujúcu generáciu? A čo zdôrazňujete študentom počas svojich prednášok?
To je ošemetná otázka, keďže nechceme hádzať všetkých študentov do jedného vreca. Máme pocit, že mnohí študenti majú akoby väčší stres z toho, čo budú robiť po škole. Niektorí by chceli mať istotu, že keď spravia všetko, čo sa od nich žiada, nejaké miesto sa pre nich určite nájde. Lenže v oblasti dizajnu sa nedá len vypĺňať nejaké kolónky. Štúdium dizajnu vyžaduje zapálenie, odhodlanie, zvedavosť a veľa práce. Našim študentom a študentkám dookola opakujeme, že potrebujú zistiť, v čom sú dobrí, pre akú konkrétnu oblasť sú zapálení, že si treba ujasniť čo ich baví a do čoho vkladať úsilie. Lebo ako náhle naozaj viete, čo máte radi a v čom ste dobrí, dajú sa nájsť medzery a možnosti do budúcna.
Čo si myslíte o rozostrenosti pojmu dizajn? Aká je z vášho pohľadu jeho aktuálne úloha/pozícia v spoločnosti?
Myslíme, že dizajn môže zastávať mnohé pozície – stále je tu priestor vo výrobe a v novej definícii produktov a vo výskume toho, ako by sa produkty dali zlepšiť. Ale popritom, môže dizajn spochybňovať súčasné trendy a smerovanie v spoločnosti, prostredníctvom produktov vie komunikovať rôznorodé témy, dokáže analyzovať špecifické problémy a testovať a hľadať riešenia i rôzne spôsoby. Dizajn nemusí nevyhnutne byť o „novom pre nové“, mal by hľadať lepšie alternatívy, často nanovo využívajúc to, čo už existuje.
Misy, projekt reversed volumes 2014, foto: Yara Varela pre PCM Design.
Misy, projekt reversed volumes 2013, foto: Yara Varela pre PCM Design.
A aká je vaša pozícia/prístup? A ako sa menila/l odkedy ste začali spolu robiť?
Náš prístup sa oproti tomu, čo bolo na začiatku, veľmi nezmenil. Vždy sme totiž pracovali s témami a reagovali na kontext každého projektu. Nikdy to nebolo tak, že sme si najprv povedali: Chceme
robiť ten, či onen objekt. Skôr sme sa pýtali otázky ohľadom istej témy či situácie a potom sme hľadali vhodnú trojrozmernú odpoveď. Táto metóda vedie k rôznym výsledkom a takto vlastne pracujeme doteraz. Našťastie nemáme núdzu o zákazky, takže v tomto ohľade máme slobodu.
Pýtam sa aj preto, lebo by som chcela vedieť, čo si myslíte o interdisciplinarite vo vašom odbore, ktorá je aktuálne tak zdôrazňovaná?
Niekedy sa nám zdá, že sa o interdisciplinarite viac rozpráva, než sa v skutočnosti takých projektov robí. Tak či onak, interdisciplinárne projekty naozaj otvárajú novšie obzory a radi by sme s ďalšími disciplínami pracovali viac. Vyžadujú si však tiež viac času a dialógu. Navyše býva veľmi zložité nájsť ochotných partnerov z iných odborov, ktorí by mali vôľu, čas a rozpočet na výskum a experimentovanie.
Z edície “realLimited” Hríby, foto: Rene van der Hulst.
Z edície “realLimited”, Lampa.
Koho práca je pre vás v súčasnosti zaujímavá?
Mám pocit, že každý deň nás zaujmú a inšpirujú rôzne veci alebo ľudia. Momentálne nás fascinujú ľudia, ktorí dokážu motivovať ostatných s cieľom pomáhať zlepšovať enviromentálne a spoločenské problémy. Veľmi sa nám páčia projekty ako „one litre of light“ alebo Mark van Baal, ktorý pomocou sociálnych médií motivuje ľudí k tomu, aby sa stali akcionármi ropnej spoločnosti Shell a prinútili ju tak začať investovať do alternatívnych zdrojov energie. Máme radi, keď sú projekty optimistické, motivačné a ukazujú, že každý z nás môže niečo ovplyvniť.
A aký je váš vzťah k novým technológiám? Nielen ako dizajnérov, ale aj užívateľov. Trávite veľa času na sociálnych sieťach?
V posledných rokoch sme pracovali na interaktívnych projektoch, v ktorých sú senzory a kódovanie nevyhnutné. Taktiež sa to týka aj prototypovania, technológií ako 3D tlače, rezania laserom a ďalších vecí, ktoré sú fakt zaujímavé. Takže v štúdiu používame technológie rozmanitým a zaujímavým spôsobom. K sociálnym sieťam sa staviame rôzne. V súkromí ich úplne ignorujeme, keďže nemáme potrebu hocičo oznamovať svetu. Podľa nás je to strašná nuda. Snažíme sa byť spoločenskými v skutočnom svete, uchovávať si blízke vzťahy s rodinami a s tými niekoľkými ozajstnými priateľmi, čo máme. Naše štúdio má instagramový profil, kde ochotne zdieľame projekty, nechávame iných nahliadnuť do našej praxe a zdieľame veci, ktoré sa v ateliéri dejú, ale tiež sa nejdeme pretrhnúť).
Lebel L, Krehký balans Utópie pre London Design Biennale 2016 s témou ‛Utopia by Design’, foto: Simon Scherrer.
Vaše štúdio je povedzme už etablované, máte zaujímavých klientov. Vyžijete z toho, alebo je to stále napínavé?
Na začiatku sme nevedeli, či štúdio vôbec prežije niekoľko ďalších mesiacov a prvých päť či šesť rokov bolo fakt drsných. Teraz generuje dosť príjmu pre nás a asistenta. Niektoré roky sú lepšie, niektoré horšie a asi tak skoro nebudeme veľmi bohatí, ale dalo by sa povedať, že zarábame „normálne“. Najmä, keď popritom učíme a máme dodatočný príjem bez výdavkov. Povedali by sme, že nám to stačí, necítime sa byť chudobní a máme veľa pekných zážitkov, ktoré by ľudia s obyčajnými povolaniami nemali.
Hovorí sa vzletne, že čas je najväčší recenzent. Čo myslíte, ktorý z vašich doterajších projektov obstál?
Takto spontánne by sme povedali, že nechceme vynechať žiadny projekt – pri každom jednom sme sa niečo naučili a vzhľadom na lehoty, financie a súvislosti, mali všetky v čase ich vzniku zmysel. Dosť veľa našich projektov je dodnes aktuálnych a niektoré z nich, by sme radi rozvíjali ďalej. Najúspešnejšie projekty boli určite „the idea of a tree” a „realLimited”. Aj po desiatich rokoch sa totiž stále týkajú aktuálnych tém ako napr. alternatívna výroba, používanie alternatívnych zdrojov alebo tematizovanie straty biodiverzity. Oba projekty sa pravidelne vyskytujú na výstavách po svete a „the idea of a tree“ sa nachádza v niekoľkých stálych expozíciách. Z novších projektov sú to interaktívne projekty „curiosity cloud” a „LeveL”, ktoré stále nestratili čaro. Pri produktov by to boli misky a tácky v rámci série „reversed volumes“. Sú stále skvelými malými predmetmi do domácnosti.
Projekt The idea of tree, lavica (od 2008), foto: archív MischerTraxler.
Projekt The idea of tree, proces výroby (od 2008), foto: archív MischerTraxler.
Projekt The idea of tree, svietidlá (od 2008), foto: archív MischerTraxler.
Žijete v Rakúsku, vo Viedni. Je z vášho pohľadu niečo typické pre súčasnú rakúsku dizajnérsku scénu, zmenilo sa v nej niečo?
Bohužiaľ ani nie, dnes je dizajn, ako mnoho iných ďalších odborov úplne globálny a dizajnéri berú inšpiráciu z najrôznejších oblastí a kútov sveta. Väčšina geografických území stratila na dôležitosti. Napriek tomu by sa možno dalo povedať, že rakúski dizajnéri a dizajnérky oplývajú skromnosťou a potrpia si na dobrú kvalitu. V návrhoch sa tiež často nachádza remeselný aspekt, najmä v prípade prototypov a pri menších edíciách. Máme to šťastie, že je tu ešte stále dosť vitálna remeselná kultúra.
Projekt Vzory Viedne, Papuče (inšpirované vzorom rybej kosti – typickej pre viedenské drevené parketové podlahy), 2015, foto: archiv MischerTraxler.
O čom snívate?
Práve v tejto chvíli o dovolenke na nejakom teplom ostrove s dobrým červeným vínom a veľa spánkom. Ale čo sa práce týka – fajn by bol nejaký rezidenčný projekt, kde sa sústredíte na nejaký konkrétny projekt, pri ktorom treba veľa rozmýšľať, na výskum je veľa času a nie tieto dennodenné povinnosti, ktoré sa musia riešiť pri prevádzke štúdia.
Prídete opäť do Bratislavy?
V Bratislave sme neboli už dlhšie a momentálne sa myslím ani nechystáme. Možno by sme mali prísť konzultovať s kurátormi Múzea dizajnu ohľadom výstavy Bakelitu v MAK-u, ale to ešte nie je isté. Ale spomíname na to, keď sme robili projekt pre Bratislava Design Week v roku 2013. Išli sme vtedy vrámci výskumu pešo z Viedne do Bratislavy. Zabralo nám to dva super vyčerpávajúce dni (jednu noc sme niekde prenocovali). V každom prípade, to bol jeden z najlepších zážitkov v našom živote a často na ten výlet spomíname, ako na inšpiratívnu cestu. Určite by sme si to chceli niekedy zase zopakovať.
A možno by sme sa mali na oplátku teraz vyraziť na prechádzku z Bratislavy do Viedne my. ) Ďakujem za rozhovor.
Mischer Traxler Studio na BADW 2013, foto: archív MischerTraxler.
Cesta z Viedne do Bratislavy, foto: archív MischerTraxler.
Na úvodnom obrázku: Projekt Light Volumes pre Victor Hunt Designart Dealer, 2017, foto: archív MischerTraxler
[:en]
Katharina Mischer and Thomas Traxler, photo: Daniel Gebhart de Koekkoek.
Katharina Mischer (1982) and Thomas Traxler (1981) founded their design studio in Vienna in 2009. They focus on experimental and conceptual thinking and always take into account the existing context. Their work is very consciously focused on testing new production processes and installations, which are often kinetic and interactive. In their work they are poetic, focused and playful at the same time, they respect nature and still seek and also show the way to do it differently.
I perceive your work as neatly connected with nature – the way you work with form, processes observed from the nature, with light and motion. It is both poetic and conceptual. What are you working on at the moment?
This year we finished two different window displays for Hermés Japan, which turned out super nicely. Currently we mainly work already for projects that will happen next year. – We work on an interactive piece that will be permanently installed in a museum in Germany and we work on another interactive project for an exhibition about Design-duos and their conversations which will be unveiled next May. Next to that we co-curate the updated, new version of the MAK Design Labor at the Museum of applied Arts Vienna, where we will as well adapt the exhibition design.
Shop window for Hermès, photo: ⓒ Satoshi Asakawa/ Courtesy of Hermès Japon.
You teach quite a lot. How do you see the upcoming generation? In what way are they different? What do you point out for your students during your lectures?
This is a tricky question – as we do not want to put all students into one pot. We have the feeling a lot of students are more stressed about how to get a job after their studies. Some of them would like to have a certainty that if they do everything they are asked, they will surly find a position. Nevertheless in the field of Design, one cannot just tick boxes – studying Design requires passion, engagement, curiosity and working a lot. We keep telling our students that they need to find out what they are very good at, where exactly they have passion and put joy and effort in – since once you truly know what you like and what you can do well, one is able to find niches and possibilities for the future.
What do you think about the contemporary task/position of design in the society?
Design can take many positions in contemporary society – there is still space for defining objects for producing companies and researching how objects can be better. However next to that, Design can question contemporary trends and directions in society, can communicate topics through objects, can analyse problems and search for solutions and different ways. Design does not necessarily need to be about the New for the sake of new, it should be about finding better alternatives, often by re-utilizing something already existing.
Bowl series, reversed volumes 2014, photo: Yara Varela for PCM Design.
Bowls series, reversed volumes 2013, photo: Yara Varela for PCM Design.
So what is your attitude? And how has it changed since you started working together?
Our attitude did not change much since we started. Right from the beginning we were always working on topics and reacting to the context of each project. We never started by saying we want to design this or that object, but we asked questions about a certain theme or situation and then searched for a suitable 3-dimensional answer. This method results in all kinds of things and basically we still work in that way and luckily we get commissions which give the freedom to do so.
I’m asking also because I wanted to know what’s your opinion on the now much accented interdisciplinarity in your field?
Sometimes we think there is more talking about interdisciplinarity than actually done projects. Nevertheless interdisciplinary projects do open newer paths and we would enjoy working more with other disciplines. It does require more time and more dialogue though. Moreover it is very tricky to find willing partners from other disciplines that have the will, time and budget to invest in research and experiments.
Funghi shelf from edition „realLimited“, photo: Rene van der Hulst.
Lamp from edition „realLimited“, photo: Rene van der Hulst.
Whose work do you find interesting today? And it doesn’t have to be just design.
It feels that everyday we are interested in different things and inspired by other people. Currently we are really fascinated by people that can motivate others to do projects that help to improve environmental and social issues. For example, we really like projects like “one litre of light” or the Dutch guy that could, with the help of social media, motivate a lot of people to become shareholders of the oil company Shell, in order to have the company commit to invest in alternative energy-sources. We like when projects are motivating and optimistic and show that each individual can have an impact.
What is your relationship towards new technologies, I mean both as designers and users? Do you spend much time on social media?
In recent years we worked a lot on interactive projects and there the use of sensors and controllers and code is inevitable. As well when it comes to prototyping, technologies like 3d printing, laser-cutting and more are super interesting. So, we use technologies in the studio in multiple and curious ways.
Our relationship towards social media is different. Privately we completely ignore social media, as we just do not have the urge to tell anything to the world – we believe it is too boring. We try to be social in reality and keep a close relationship with our families and the few real friends we have. For the studio we do have an Instagram account. There we happily share projects, give an insight into our practice and share what is going on in the studio – but also not extensively.
Lebel L, the fragile balance of utopia for London Design Biennale 2016 with topic ‛Utopia by Design’, photo: Simon Scherrer.
Your studio is an established enterprise with interesting clients: does it earn you a decent living or is it adventurous?
In the beginning we did not know if the studio would still exist a few months later and the first five to six years of our practice were really, really tough. Nowadays the studio generates enough income for us and our assistant – some years are better than others and we won‘t get rich very soon, but we would say we earn “normal”, especially in years when we teach aside and have an additional income without any expenses. We would say for us it is enough, we do not feel poor and we do have a lot of nice adventures that people with ordinary jobs might not have.
If time is the best reviewer, which of your past and present projects have stood the test?
Spontaneously, we would say, we don’t wanna miss any of the projects – we learned with each one and within their briefings, time-frames, budgets and contexts they all made sense at the time of creation. From all projects, a good amount has still validity and some of them we would enjoy to develop further. Definitely “the idea of a tree”, “realLimited” were among very successful projects. After 10 years they still tackle current topics like alternative production, using alternative sources or pointing out the loss of biodiversity. Both projects regularly are part of exhibitions worldwide and “the idea of a tree” can be found in several permanent collections. From rather recent projects we believe that our interactive projects “curiosity cloud” and “LeveL” did not lose any magic and in regards to products the bowls and platers from “reversed volumes” are still great small objects for at home.
Bench from project ‘The idea of tree’ (since 2008), photo: archive of Mischer Traxler.
‘Recorder one’ from project ‘The idea of tree’ (since 2008), photo: archive of Mischer Traxler.
Lamps from project ‘The idea of tree’ (ince 2008), photo: archive of Mischer Traxler.
You live in Vienna. Is there anything you would call typical for contemporary Austrian design scene?
Unfortunately not really – nowadays Design, like many other fields is completely global and Designers are inspired by all kinds of worldwide influences. Thus, most geographic locations lost their importance. Nevertheless, maybe one could say that Austrian Designers are quite humble and very keen on good quality. A s well the aspect of craft is often found in the designs, since we are quite lucky that there is still a rather vital craftsmanship-culture to use for prototypes and small editions.
House shoes (inspired by fishbone flooring found in many Viennese flats) from a project ‘Patterns of Vienna’, 2015, photo: archive of Mischer Traxler.
What are you dreaming about?
Right now in this moment – holiday on a warm island with good red wine and a lot of sleep. Workwise – a residency project would be nice, where we just focus on one specific project with a lot of thinking and research time and not all the day-to-day tasks that come with running the studio.
Will you come to Bratislava again?
We haven’t been to Bratislava in a while and right now we have no concrete plan to come soon. Maybe we have to go and consult a curator at the Designmuseum in regards to Bakelit for the MAK exhibition, but that is not sure yet. However, when we did our project for Bratislava Design Week in 2013, we walked for the project the way from Vienna to Bratislava. It took us two super exhausting days with one sleep over. Nevertheless, it was one of the best experiences we ever did and we often recall the trip as an inspiring journey. It is definitely something we would like to re-do another time.
Mischer Traxler Studio at BADW 2013, photo: archive of MischerTraxler.
Journey from Vienna to Bratislava, photo: archive of MischerTraxler.
Cover picture: project ‘Light Volumes’ for Victor Hunt Designart Dealer, 2017, photo: archive of MischerTraxler.
[:]