[:sk]Speed Date / PETER JURKOVIČ, architekt[:en]Speed Date / PETER JURKOVIČ, architect[:]

[:sk]
Odkiaľ si?
Narodil som sa v Bratislave, vyrastal som v Petržalke.

Kde si študoval?
Fakulta architektúry na STU v Bratislave.

Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka ?
Bol som flákač, takže ma učitelia asi veľmi neobľubovali. To znamená, že ani ja som si počas školy nevybudoval žiaden hlbší vzťah s pedagógom. Doteraz to trochu ľutujem.

Čo boli/sú tvoji rodičia?
Mama pracovala väčšinu kariéry v banke. Otec je elektrotechnik, po revolúcii sa uplatnil v manažmente viacerých svetových IT firiem.

Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Delegovanie a manažment.

Naopak čo veľmi?
Najviac ma baví tvorba ako taká. To znamená, samotná podstata mojej profesie. Rozmýšľanie a potom ten pocit uspokojenia, keď sa podarí na niečo zaujímavé dôjsť. Alebo keď niekto z mojich kolegov vymyslí niečo skvelé, z toho mám tiež obrovskú radosť.

Čo počúvaš?
Je to asi trápne, ale posledné roky najviac počúvam nahrávky mojej amatérskej hudobnej skupiny :). Nejako nemám kde počúvať svoju obľúbenú hudbu, všade mám na ňu “ban”. A tak si pred spaním pustím do sluchátok poslednú skúšku a teším sa z malých víťazstiev, keď sa mi podarilo niečo nepokaziť. Na bicích sa toho dá pokaziť veľmi veľa. No ak mám spomenúť nejakých hudobníkov, tak navždy v mojom srdci zostanú The Smashing Pumpkins (predtým, ako sa Billy zbláznil), Joanna Newsom a The Bad Plus.

Obľúbený film, animák, seriál?
Poznám viac menej iba bežnú, komerčnú produkciu. Z toho mála, čo som videl si vždy spomeniem na The Darjeeling Limited a vlastne väčšinu Andersonových filmov. V poslednej dobe nás doma bavia najmä seriály, Breaking bad, Fargo, True detective. Posledne sme si pozreli Patrick Melrose. To bola teda riadna nakladačka, reval som niekoľko krát.

Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Uznávam všetkých inteligentných, vzdelaných ľudí, ktorí sú ochotní svoju múdrosť ďalej odovzdávať, učia na školách, prípadne sa inak zúčastňujú zveľaďovania našej spoločnosti.

Akú vec si naposledy kúpil?
Bundu. Predtým bicykel, holandský cargo bike. Kúpil som ho, aby som lepšie zvládal cestu do kopca, domov, predtým som mal single speed. Ten nový má síce 11 rýchlostí, ale keďže je zároveň o 15 kíl ťažší, som tam, kde som bol…

Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Raz začas si kúpim časopis El Croquis a podobné periodiká. Z kníh som naposledy zakúpil Constructing Architecture od Andrea Deplazes.

Chodíš voliť?
Áno.

Kto robí najlepšie párty?
To netuším.

Obľúbená kupola?
To by som si tiež musel vymyslieť, nemám. Ale ak, tak Panteón.

Šaty na párty. Od koho?
Šaty ma nezaujímajú, a párty, na ktorú sa treba pekne obliecť vlastne tiež nie.

Hrdina/ka z minulosti?
Nemám.

Najlepší/najkrajší dom?
Je toho tak strašne veľa a tak málo z toho som videl, zažil, že sa neodvážim menovať. Ale najlepší/najkrajší je dobrá téma. “Najkrajší”, v spojitosti s architektúrou môže u radikálnejších kolegov architektov vyvolať až nevoľnosť. Ja mám však pomerne rád krásu, a rovnako neobľubujem programovo nepeknú architektúru.

Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Určite áno. Neviem posúdiť, ako sa prejavujú. Asi priveľmi inklinujem k “peknosti”, ako som spomínal vyššie, voči tomu sa niekedy neviem brániť.

Čo máš na ploche?
Stredne šedú farbu a nejaké screenshot-y.

Najlepšia výstava, dielo?
Priznám sa, v konzumácii umenia som absolútny ignorant. Mám rád fotografiu, v súčasnom umení som stratený.

Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Z tých svetových mien je ich veľmi veľa. Herzog & de Meuron, Caruso St John, Chipperfield, Zumthor, Gabrielle Hächler a Andreas Fuhrimann, veľa japonských architektov, o ktorých ani neviem ako sa píšu. To sú ale mená, ktoré pracujú v natoľko odlišných kontextoch, že mi prídu skôr mimo nášho oboru. Z lokálnych kolegov uznávam najmä BKPŠ Kusý – Paňák, Plural, 2021, Ilja Skoček, gutgut, Ján Studený a mnoho ďalších sledujem.

Morálka alebo peniaze?
Morálka.

Výnimočná kniha?
Čítam veľmi málo, no posledná silná kniha, čo som nedávno čítal je The Human Predicament, David Benatar. Je to ťažká téma, zmysel života a tak.

Optimista, pesimista, nihilista?
Z každého niečo, rovnakým pomerom.

Máš nejaké hobby?
Hudba a fotografia.

Individuálne alebo v kolektíve?
Žiaľ individuálne, no snažím sa s tým bojovať, ako len viem. Týmto sa chcem ospravedlniť všetkým svojim spolupracovníkom:).

Slovensko zem zasľúbená?
Záleží od šírky záberu.

 

jrkvc.sk
blog.jrkvc.sk
facebook/jrkvc.sk

[:en]
Where are you from?
I was born in Bratislava and grew up in Petržalka district.

Where did you study?
The Faculty of Architecture at the Slovak University of Technology.

Your best teacher?
I’ve always been a slacker, so I wasn’t very popular with teachers. That means that I’ve never built up any deeper relationship with any teacher. I kind of regret it ever since.

Who are/were you parents?
My mum did most of her career in a bank. My father is an electrician, after the revolution he was in the management of many world-known IT companies.

What don’t you enjoy in design?
Delegation and management.

And on the contrary, what do you?
The thing I enjoy most is creative work as such. It means the very essence of my profession. Thinking and then that feeling of satisfaction when you manage to come up with something interesting. Or I am tremendously happy when a colleague of mine makes up something amazing.

What do you listen to?
It may sound ridiculous, but I’ve listened to the recordings of my amateur music band in the last years 🙂 It happened that I have nowhere to listen to my favourite music, I’ve been banned everywhere. So, I usually play our last rehearsal session in my headphones and I’m happy for every little victory when I managed not to screw up. And you may screw up a lot as a drummer. But if I have to mention some musicians, The Smashing Pumpkins (before Billy went mad), Joanna Newsom and The Bad Plus will always stay in my heart.

Your favourite film/cartoon?
I’m familiar just with a common, box office production. Out of the little I’ve seen, I always recall The Darjeeling Limited and, actually, most of Anderson’s pictures. What lately amuses are series such as Breaking Bad, Fargo, True Detective. The last thing we watched was Patrick Melrose. Quite a heavy load, I tell you, I wept several times.

Who do you respect as an authority in and out of your field?
I respect all the intelligent, educated people who are willing to pass their wisdom on, who teach at schools, or partake in bettering our society in any other way.

The last thing you bought?
A jacket. And before it was a bike, a Dutch cargo bike. I bought it to make my way home up the hill easier, I’d had a single speed bike before. The new bike has 11 gears, but it’s 15 kilos heavier, so I am back to square one…

Do you buy professional literature?
From time to time I buy El Croquis magazine and the likes. The last book I got was Constructing Architecture by Andrea Deplazes.

Do you vote?
I do.

Who throws the best parties?
I have no clue.

Your favorite dome?
I would have to think about it, I really don’t have any. But if it has to be, then Pantheon.

Party dress. Made by…?
I’m not interested in clothes and neither am I in parties where you’re supposed to dress up, really.

Your hero from the past?
I don’t have any.

Best/nicest house?
Well, there are loads of them and I’ve seen, experienced so little that I don’t dare to name them. But the best/nicest is a good topic. The word “nicest” in connection with architecture can make some fellow architects dizzy. But I kind of like beauty and, at the same time, I am not a big fan of intentionally ugly architecture.

Do you have any stereotypes when you work? How do they show?
Surely I do. I can’t judge how they show. I guess I am overly prone to “beauty”, as I’ve mentioned before, sometimes I can’t fight it.

What’s on your desktop?
Mid-grey colour and some screenshots.

Best exhibition, artwork?
I have to admit that I’m a complete ignorant when it comes to consumption of art. I like photography, but I’m lost in the realm of contemporary art.

There are plenty of foreign names I respect. Herzog & de Meuron, Caruso St John, Chipperfield, Zumthor, Gabrielle Hächler a Andreas Fuhrimann, many Japanese architects I don’t even know how they’re spelled. Those are, however, names that are active in such diverse contexts that I think they go well beyond our field. As for local colleagues, I respect mostly BKPŠ Kusý – Paňák, Plural, 2021, Ilja Skoček, gutgut, Ján Studený and I follow many more.

Morals or money?
Morals.

Extraordinary book?
I rarely read, but the last powerful book I’ve recently read was The Human Predicament, David Benatar. It’s a hard topic, the meaning of life and such.

Optimist, pessimist, nihilist?
A bit of everything, with equal measure.

Do you have any hobby?
Music and photography.

Solo or in a collective?
Unfortunately solo, but I try to fight it as much as I can. This way I’d like to apologise to all my co-workers:).

Slovakia as the Promised Land?
It depends on the width of angle.

 

jrkvc.sk
blog.jrkvc.sk
facebook/jrkvc.sk

 [:]