[:sk]Speed Date / EVA KAŠÁKOVÁ, grafická dizajnérka[:en]Speed Date / EVA KAŠÁKOVÁ, graphic designer[:]

[:sk]

Odkiaľ si?
Z Gbelov.

Kde si študovala?
Na STU dizajn, v Zlíne na UTB grafický dizajn a na VŠVU komunikačný dizajn.

Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Jedna pani profesorka fyziky na strojárskej fakulte (STU). Museli sme tam chodiť, nič sme samozrejme nevedeli, ale učila nás čítať vzorce nie ako písmenká, ale ako vety („rýchlosť je dráha prejdená za čas“). A keď ten rok skončil vysvetlením hologramu, tak som si hovorila, že ako môžeme T E R A Z prestať??

Čo boli/ sú tvoji rodičia?
Mama je odpadový inžinier, oco lesný inžinier.

Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Nebaví ma, keď má niekto slušný rozpočet a použije ho na farebné oriezky, plátno, razby… To isté asi platí aj v architektúre.

Naopak čo veľmi?
Strašne ma baví, keď identita značky / inštitúcie / spoločnosti presiahne rovinu grafických prvkov. Že to, čo tá značka je, a chce reprezentovať, sa stane modus operandi jej fungovania. Asi to neviem správne popísať, ale mali sme v rámci SELF-2016 festivalu prednášku Olivera Klimpela, ktorý hovoril o Extended Identities a odvtedy na to často myslím. Stane sa to vtedy, kedy dizajn prestane byť letáčikom, či logom.

Čo počúvaš?
Stále a vždy sa vraciam k rapu.

Obľúbený film, animák, seriál?
Rada si „dopozerávam“ slávne slovenské filmy (Kým sa skončí táto noc, Boxer a smrť, Chodník cez Dunaj…)

Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Asi každého s kým sa viem porozprávať a je to zaujímavé.

Akú vec si naposledy kúpil?
Šaty na párty.

Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Ale hej. Color Library: Research into reproduction and color printing.

Chodíš voliť?
Väčšinou áno.

Kto robí najlepšie párty?
Ja. A to bohužiaľ, lebo ma už nikto na žiadne party nepozýva.

Obľúbená kupola?
Uf, ja úplne nerozumiem konštrukcii, tak som sa nikdy do žiadnej nezamilovala.

Šaty na párty. Od koho?
Inak toto je strašne ťažké. Riešim to s kamoškou už od 14-tich a stále len závidím ostatným.

Hrdina/ka z minulosti?
Krakonoš.

Najlepší / najkrajší dom?
Nemám, ja som taký skôr bytový typ.

Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Ja sa hrozne opakujem. Všetko čo robím, je podľa mňa rovnaké. Prepadnem nejakému fontu – používam len ten. Neviem robiť s veľa farbami, tak si vyberiem len jednu, dve. Neviem poriadne kresliť, tak robím veľa s typografiou a geometrickými tvarmi. atď. Mala by som sa prihlásiť na nejaký kurz kreslenia, keď o tom hovoríme. Možno len tak sa mi to podarí zlomiť.

Čo máš na ploche?
Taký ten defaultný obrázok nejakého národného parku.

Najlepšia výstava, dielo?
Hm. Teraz nedávno som videla výstavu Klaudie Kosziby „Popol a síra“ v galérii Krokus. A celkom ma to zaskočilo, lebo jednak nerozumiem ako sa niekto môže takto zahĺbiť do renesančného umenia, že začne po svojom reprodukovať tie obrazy. Na druhej strane mi to ale prišlo strašne sebavedomé a také mystické.

Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Ja rešpektujem každého, kto ako-tak dobrú vec zahodí, aby to tesne pred deadlinom celé prekopal a urobí niečo lepšie. A ešte rešpektujem ľudí, ktorí dokážu celé roky pracovať bez nejakej väčšej pozornosti okolia a potom sa niečo stane a zrazu sme všetci hotoví z toho, aké je super to, čo robia. Ale tak aspoň niektorých vymenujem: Radima Peška, Tomáše Celiznu a Adama Macháčka za kurátorovanie Bienále Brno 2012 – 2016, časopis 032c za ich špecifický ponor do kultúry, módy, umenia, hudby a všetkého čo ma zaujíma, alebo ešte neviem, že ma to zaujíma, Marišu Riškovú za jej úvodníky a kurátorské texty do katalógov, časopis Živel za ich overground against monoculture postoj (číslo 39 sa práve ide krstiť), Filipa Vanča za prevádzkovanie galérie a vydavateľstva Photoport, Jana Filípka a Kristínu Bartošovú za ich svojský cit pre písmo, štúdio Milk a Martina Jenču, lebo o nich platí to prvé.

Morálka alebo peniaze?
Peniaze kazia charakter. Ale aj ľudia s charakterom potrebujú peniaze J

Výnimočná kniha?
Teraz mám taký čitateľský cyklus druhá svetová vojna a osudy po: Eichmana v Jeruzaleme (Hannah Arendt), Láskavé bohyne (Jonathan Littel) a naposledy dve knihy z bratislavského prostredia: Tu bola kedysi ulica (Leo Kohút) a Vtedy v Bratislave (Žo Langerová).

Optimista, pesimista, nihilista?
Optimista.

Máš nejaké hobby?
Kino.

Individuálne alebo v kolektíve?
Pracujem síce individuálne, ale veľmi rada sa z toho nechám vyrušovať.

Slovensko zem zasľúbená?
Nie je ťažké dokázať niečo v zahraničí, ale dokážte niečo na Slovensku!

PS: Ako doplňujúcu otázku pre nasledujúceho respondenta navrhujem: aké máš tetovanie?

 

evakasakova.com

[:en]

Where are you from?
Gbely.

Where did you study?
I studied design at the Slovak University of Technology, graphic design at Tomáš Baťa’s University in Zlín and communication design at AFAD.

Your best teacher?
One Ms. Professor of physics at the Faculty of Engineering (STU). We had to attend and, of course, we didn’t know a thing. She taught us to read formulas not as letters, but as sentences (“velocity is distance over time”). And when the year was over with an explanation of a hologram, I thought to myself: How can we stop NOW??

Who are/were your parents?
My mum is a waste management engineer, my dad a forest engineer.

What don’t you enjoy in design?
I don’t like when someone has a decent budget and uses it for some coloured edges, canvas, embossing… The same goes for architecture apparently…

And on the contrary, what do you?
I really enjoy when an identity of a brand / an institution / a company goes beyond mere graphic elements. I mean when what the brand is and wants to represent becomes its modus operandi. Maybe I’m not clear, but since Oliver Klimpel had a talk about Extended Identities within the SELF-2016 festival, I keep thinking about it. It happens when design stops being a flyer or a logo.

What do you listen to?
I keep coming back to rap music.

Your favourite film, cartoon, series?
I like catching up with famous Slovak films (Before Tonight Is Over, Boxer and Death, A Path Across the Danube…).

Who do you respect as an authority in and out of your field?
I’d say anyone who I can talk to and it’s interesting.

Last thing you bought?
A party dress.

Do you buy professional literature? What was the latest book?
Well, yes.Color Library: Research into Reproduction and Color Printing.

Do you vote?
Mostly yes.

Who throws the best parties?
I do. And that’s regretful, because people somehow stopped inviting me to parties.

Your favourite dome?
Ugh, I don’t really understand construction, so I’ve never fallen in love with any.

Party dress. Made by…?
By the way, this is frigging hard. I’ve been sorting this out with my girlfriend since my 14 and I only envy other people.

Your hero from the past?
Krakonoš.

Best/nicest house?
I’m more of a flat person.

Do you have any stereotypes when you work? How do they show?
I am an awful repeater. All the things I do are, in my eyes, the same. Sometimes I fall for some font and then I use it all over. I can’t really work with many colours, so I choose only one or two. I am not very good at drawing, so I work with typography and geometrical shapes a lot etc. I should take up some drawing course, as we’re speaking. Maybe that’s how I could break it.

What’s on your desktop?
A default picture of some national reserve, you know.

Best exhibition, artwork?
Hmm. I’ve recently seen the Klaudia Kosziba’s exhibition “Ash and Sulphur” in the Krokus Gallery, Bratislava. Quite honestly, I was taken aback, because on the one hand, I don’t understand how someone can delve into renaissance art so deeply that they start reproduce the pictures on one’s terms. On the other hand, I found it absolutely self-conscious and really mystical.

What do you respect both from the local and foreign design scene? And why?
I respect everybody who is able to throw away a reasonably good thing only to remake it from scratch before the deadline and do something better. And then I respect people who can work without any greater attention of public and then something happens and we are all astounded by how amazing is what they do. But I will name at least some of them: Radim Pеšek, Tomáš Celizna and Adam Macháček for curating the Brno Biennale 2012-2016, the 032c magazine for their specific dive into culture, fashion, art, music and everything I’m into, or I don’t know yet if I’m into it, Mariša Rišková for her editorials and curatorial texts for catalogues, Živel magazine for their overground against monoculture attitude (No. 39 is bound to be released), Filip Vančo for running his Photoport gallery and publishing house, Jan Filípek and Kristína Bartošová for their specific knack for types, Milk studio and Martin Jenča, because the former applies to them.

Morals or money?
Money spoils the character. But even people of character need money.

Extraordinary book?
Right now, as a reader, I’m into WWII and post-war people’s fates: Eichmann in Jerusalem (Hannah Arendt), The Kindly Ones (Jonathan Littel) and lately two books related to Bratislava: Tu bola kedysi ulica (Leo Kohút) and Vtedy v Bratislave (Žo Langerová)…

Optimist, pessimist, nihilist?
I’m an optimist.

Do you have any hobby?
Cinema.

Solo or in a collective?
Although I work solo, I love to be interrupted.

Slovakia as the Promised Land?
It’s not hard to do something abroad, but try to be big in Slovakia!

PS: I suggest an extra question for the next respondent: What tattoo do you have?

 

evakasakova.com

 [:]