Speed Date / PETER LÉNYI, architekt
Odkiaľ si?
Z Považskej Bystrice.
Kde si študoval?
Základnú a strednú školu tam, potom na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka ?
Adam Gebrian a Michal Kuzemenský, ktorí ma nikdy neučili, ale obaja písali blogy, ktoré sa týkali tém, ktoré ma vtedy v rámci architektúry zaujímali a ktoré boli pre mňa podstatnejšie, než väčšina toho, čo som dostával na našej fakulte.
Čo boli/ sú tvoji rodičia?
Obaja sú lekári, stále pracujú.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
V architektúre ma nebaví dizajn.
Naopak čo veľmi?
Baví ma rozmýšľať o tom, čo predstavuje v situáciách, do ktorých sa dostávam, verejný záujem a ako môžem pomôcť tomu, aby to dopadlo dobre. V posledných pár rokoch tvorí navrhovanie iba malú časť mojej práce, zvyšok je nejaká forma angažovania sa v téme súťaží, manažment ateliéru a formulovanie argumentov pre rôznych úradníkov, poslancov, starostov, primátorov, predsedov, dekanov a rektorov, aby som ich presvedčil o tom, že budú hlasovať za cesty, o ktorých si myslím, že vedú ku kvalitnej architektúre alebo prostrediu.
Čo počúvaš?
V poslednom čase Mastodon, ČAD, Bowieho, Owena Palleta, Francoisa de Roubaix, Agnes Obel a kadečo iné, mám pomerne veľký rozpal. Viac ako konkrétnych interpretov si púšťam rôzne rozhlasové hudobné relácie, mám rád prísun nových vecí.
Obľúbený film, animák, seriál?
The Dark knight, One punch man, Battlestar Galactica.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Uznávam každého, o kom si môžem vďaka nejakému jeho prejavu myslieť, že sa rozumie tomu čo robí a snaží sa byť prospešný. Mimo architektúru – v poslednom čase sa vždy veľmi poteším, keď narazím na niekoho, kto by sa (asi z nedostatku lepších pojmov) dal označiť ako konzervatívny intelektuál – momentálne ma veľmi baví sledovať na facebooku napríklad psychiatra Michala Pataráka, ozvlášť zábavné sú jeho strety so sociológom Pavlom Hardošom ohľadom hodnotových otázok.
Akú vec si naposledy kúpil?
Stoličku.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Áno, ale v poslednom čase čím ďalej, tým menej, zo svojho odboru. Akosi som sa toho v posledných rokoch občítal. Naposledy som si kúpil a prečítal Reflexie architektúry 9,10,11,12/2017 – je to zbierka prepisov prednášok popredných českých architektov a komentáre na ne od študentov. Vzniklo to minulý rok počas zimného semestra, bolo to pomerne fajn. Veľmi som sa tešil z každého jedného nesúhlasu, odhalenia prehnaného ega alebo povrchnosti, nekonzistentnosti, ktoré tam tí študenti videli. Asi existuje nejaká nádej na budúcnosť.
Chodíš voliť?
Áno, vždy, každý jeden raz. K tomu obtelefonujem rodinu s prosbou, aby išli tiež.
Kto robí najlepšie párty?
My.
Obľúbená kupola?
Plynojem v areáli bývalej elektrárne Suvilahti v Helsinkách, s kamošmi sme v ňom štvorhlasne zaspievali Pokapala na salaši slanina, doteraz mám zimomriavky, keď si spomeniem na ten sakrálny pocit z priestoru.
Šaty na párty. Od koho?
Nechodím na párty.
Hrdina/ka z minulosti?
Umberto Eco – intelektuál, ktorý sa vyjadroval ku všetkému dôležitému, čím spoločnosť aktuálne žila a popritom nepokladal za podradné venovať čas niečomu tak bizarnému a krásnemu, ako bolo napísanie knihy Ostrov včerajšieho dňa.
Najlepší/ najkrajší dom?
Hocičo prvorepublikové.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Asi áno, ale tým, že u nás v ateliéri väčšinu vecí robíme tímovo a nejaký autorský rukopis moc neriešime, tak myslím, že sa to potláča.
Čo máš na ploche?
Fotku lesa, čo som urobil v Dunajských luhoch.
Najlepšia výstava, dielo?
Strach z neznámeho – výstava, ktorá bola v Kunsthalle v Bratislave pred dvomi rokmi. Bol som sa na to pozrieť 4 alebo 5 krát.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Zvládnutie toho tvoriť „peknú architektúru“ a mať rozumné názory – to je asi taký základ (aj keď vlastne v realite výnimočná vec), ale reálne vo mne naozaj vzbudzuje rešpekt asi až keď k tomu tí architekti ešte priložia niečo naviac – že idú učiť, angažujú sa v Slovenskej komore architektov, robia osvetu, idú do stavebnej komisie v nejakej samospráve a tak podobne.
Výnimočná kniha?
Snažím sa čítať v tempe 1 kniha za týždeň (aj keď v poslednom čase trochu zlyhávam) … za posledné dva roky si spomínam ako na výnimočnú udalosť na Seveneves od Neala Stephensona. Vtedy, keď som to čítal, ma to miestami obťažovalo svojim literárnym štýlom, ale spätne si myslím, že je to veľmi výnimočné dielo Hneď v prvej vete sa dozviete, že mesiac vybuchol a ***SPOILER*** o pár desiatok strán ďalej, že onedlho v dôsledku toho nastane koniec života na zemi. To s tým mesiacom je, samozrejme, hypotetická situácia, ale to, čo nasleduje, zachytáva taký ten ťaživý pocit z toho, že niečo nie je v poriadku, niečo sa pokazilo, celé nám to tu pomaly končí a my musíme vymyslieť, čo s tým teraz urobíme.
Optimista, pesimista, nihilista?
Som si istý, že bude lepšie (ani teraz nie je zle).
Máš nejaké hobby?
Kedysi som celkom dosť liezol. Momentálne čakám, kým mi dajú dole sadru, inak som v procese veľkého návratu do formy.
Morálka alebo peniaze?
Koľko peňazí?
Individuálne alebo v kolektíve?
Šport a voľný čas individuálne, práca kolektívne.
Slovensko zem zasľúbená?
Áno, myslím si, že my sa v skutočnosti máme fantasticky.
2021.sk