Rozhovor / ZDENĚK ENT / Zahusťovanie je osudom mesta
Rozhovor Fedora Blaščáka s architektom Zdeňkom Entom z pražského Inštitútu plánovania a rozvoja.
-
Zdeněk Ent, Foto: Marek Jančúch
Fedor Blaščák: Rem Koolhaas mal asi pravdu, keď pred 30 rokmi napísal, že sme ostali vo svete bez urbanizmu, len s architektúrou. Čo sa stalo v mestách bez urbanizmu?
Zdeňek Ent: Presadil sa takzvaný pozemkový urbanizmus a pre štruktúru miest to samozrejme dopadlo veľmi zle, obzvlášť v mestách s históriou. No zároveň si myslím, že ak chceme napredovať, tak trochu chaosu potrebujeme.
Budú raz o týchto dekádach písať historici ako o období urbanistického temna?
Asi áno. Budú to znevažovať, možno budú používať metafory o rozsypanom čaji, alebo Klondiku. Budú to kapitoly o tom, ako zrážka kapitalizmu s globalizáciou prevalcovala urbanizmus, a ako politika – na pozadí privatizácie a obrovských presunov majetkov – stratila schopnosť kontrolovať štruktúru mesta.
Bude sa to dať niekedy opraviť?
Niečo sa robiť dá, ale k zásahom došlo často v takom rozsahu, že zmeny sú už v zásade nezvratné. Zbúrať dom je ťažké, opraviť chaotickú štvrť nemožné.
Keď v Rotterdame zistili, že nový urbanizmus nefunguje, tak to celé zvalili a postavili nanovo.
Keď majú peniaze a je tam kapitál, tak nech sa páči. To ale nie je náš prípad, nemyslíte? Viete, perspektíva Holanďanov je celkom iná, oni si pôdu a územie vymohli vysušovaním mora a tak získali až 20-30% krajiny, a preto je pre nich pôda vzácna. V ich prípade je to nevyhnutnosť. U nás máme viac miesta, a keď tu niekto postavil hnusné podnikateľské baroko, tak s tým už dnes nikto nepohne. Nedá sa nič robiť.
Ako Vy vidíte funkciu kontextu – či rešpektovať, alebo nebrať ohľady?
Architekt by mal mať pokoru, a preto by mal vždy rešpektovať kontext a mal by ho rozvíjať. Stavať bez ohľadu na kontext je svinstvo.
Aké nové stavby ste si obzreli v Bratislave?
Videl som zopár nových developmentov, ktoré sú úplne nepochopiteľné. Ukážkové príklady bezohľadnosti.
Povedzte príklad.
Eurovea. Síce aspoň trochu reaguje na rieku, ale ďalšie domy okolo sa úplne vymkli mierke. Ale taký trend je vlastne všade – to isté máte v novom Haffencity v Hamburgu. Ukazuje sa to ako príklad úspešného developmentu, no človek sa tam stráca. Architektúra týchto miest človeka odosobňuje od miesta. Vôbec tomu nerozumiem a vlastne ma to desí.
Neďaleko od Eurovey teraz pribudne nová Zaha Hadid.
No a? Tak to zbohom, tá naozaj mala cit pre kontext.
No nič, len na panoráme Bratislavy pribudnú ďalšie tri falusy. Architekt Štefan Šľachta nazval Bratislavu kvôli tej rozsypanosti nových výškových domov „štrbavá“. Zničili panorámu mesta.
-
Panoráma Bratislavy, Foto: Tomáš Tokarčík
Panoráma je veľmi dôležitá. Podobne ako je dôležitý tvar domu, tak pre mesto je dôležitý tvar súboru tých domov. Panoráma do veľkej miery určuje, ako mesto vnímame. Panoráma je viac než hocijaký jeden dom, ktorý je jej súčasťou.
Keď sa dnes pozeráte z Hradčan na strešnú krajinu Malej strany, ktorú ovládol Bramac, čo si pomyslíte?
Či je na streche Bramac, alebo niečo iné, je vlastne jedno. Strešná krajina to znesie, lebo strešná krytina je len estetický detail. Sila panorámy je založená na usporiadaní štruktúry a tú žiaden detail až tak neovplyvní.
Príde Vám Bratislava ako mesto, ktoré má nejakú štruktúru?
Na Bratislave ma fascinuje ako je omotaná okolo výbežku Karpát. To je veľmi silný moment, že mesto začína tam, kde končí masív hôr.
Podľa Vás mesto s kopcom dobre komunikuje.
Neviem. Ale je to na meste cítiť a malo by sa s tým viac pracovať, lebo je to unikátne. Možno to UFO na moste tak bolo myslené a to sa mi páči. Televízna veža Kamzík s kopcom veľmi pekne komunikuje.
Ako by ste obhájili potrebu zahusťovania?
Ekonomikou a komfortom. Zahusťovanie je osudom mesta. Inde cesta nevedie.
Praha má určenú čiaru, za ktorú sa už nesmie rozširovať – načo je to dobré? Je to silný dôvod prečo rastú ceny bytov.
Praha má polovičnú hustotu obyvateľstva v porovnaní s Viedňou, alebo Berlínom. A keď je v meste dosť miesta, tak by bola škoda zaberať pôdu za mestom. Prevádzka kolónií rodinných domov po okrajoch miest je veľmi drahá. Je oveľa rozumnejšie stavať byty, šetríte tým miesto, aj prostriedky. Rodinný dom v meste je v skutočnosti veľký luxus.
Má Praha dnes svoj rozvoj pod kontrolou?
Nemá.
Prečo?
Lebo sa to v minulosti rozpredalo a dnes sú vlastníci pozemkov a developeri silnejší hráči. To nemyslím nejako pejoratívne, dnes je totiž veľmi ľahké kopnúť si do kapitalistu. Ale tak to prosto je a môžme o tom rozmýšľať aj tak, že je to príležitosť vylepšovať demokraciu. Jednoducho zlepšiť úroveň diskusie, lebo bez diskusie s developermi to už nepôjde. Treba sa naučiť dohodnúť.
Ako sa vám v Prahe diskutuje so slovenskými developermi? Má napríklad Penta v Prahe dobré meno?
Podľa mňa nemá. Osobne si myslím, že je to necitlivý developer, silový. Ale majú dobré public relations.
A sú aj takí, čo majú cit, aj vkus?
Sú. Napríklad Skanska, alebo niektorí iní veľkí zahraniční hráči. Priniesli inú kultúru, sami sa snažia vťahovať občanov do rozhodovania o projektoch. Sú citlivejší na výber architektov. Aj Sekyra group sa celkom snaží.
Čo by ste poradili občanovi, čo politikovi a čo developerovi, keď chcú, aby sa naplnili ich spoločný záujem po lepšom meste?
Občanovi, aby si zvolil príčetného a slušného politika. Politikovi, aby pracoval v prospech celku. A developerovi, aby pochopil, že cena bytu, ktorý postaví a chce predať, sa odvíja aj od kvality verejného priestoru okolo.
Uvedomujete si, že development je dnes segment biznisu s najväčšou maržou?
No, to je možné. Už sme hovorili o Klondiku a tom, že to nikam nevedie. Uznávam, že nejakí ľudia zrejme dosť zbohatnú, ale v historických knižkách nebudú, alebo tam budú akurát na hanbu.
Je pražský Institut plánovaní a rozvoje (IPR) etablovaným a silným partnerom v diskusiách medzi politikmi a developermi?
Zatiaľ nie.
Prečo?
Chýba politická podpora. Vznik IPR presadil primátor Hudeček z TOP 09. Potom boli voľby a Hudeček nevyhral. Prišli iní politici a začali ísť proti IPR. Chceli to zrušiť, vyhodili riaditeľa atď. Vzťah medzi inštitútom a politikmi nie je ani zďaleka ideálny. IPR má dnes medzi politikmi menej rešpektu, než pred tým. Bez politickej vôle a podpory je aj ten najlepší inštitút, s najlepšími ľuďmi, v zásade na nič.