UnArchived
Textilné závesy Kataríny Šujanovej, 1969, Galéria Cypriána Majerníka
Na výstave textilných závesov Kataríny Šujanovej v decembri 1968 v Galérii Cypriána Majerníka kritici uvažovali, či to, čo autorka textilnými závesmi dosiahla, nie je proti povahe materiálu – „či sa tu nemaľuje vlnou“. Prvotná pochybnosť, či nejde o napodobňovanie maliarských techník, sa neskôr rozplynula a tento prístup bol uznaný ako „rozvíjanie materiálových možností“.
„Na textilnom závese, tak ako na každom dvojrozmernom výtvarnom diele, ide v prvom rade o spôsob kompozičného členenia plochy. Šujanová sa neobmedzuje iba na univerzálny a najbežnejší spôsob – členenie farbou, ale ide hlbšie do textilnej špecifičnosti. Na komponovanie plochy jej slúži aj rôznosť tkáčskych väzieb alebo kombinácia tkanín z rôznych materiálov. V takomto prípade autorka využíva spojovacie stehy nielen ako prvok funkčný a dekoratívny, ale stavia ho aj do služby námetu. Typickým príkladom v tomto smere je záves Cesta.
Zvýraznenie a využívanie týchto technologických prvkov však neznamená, že Šujanová farbu odúsva do pozadia. Naopak, robí z nej priam úderného činiteľa. Vychádza z bielej a prináša ďalšiu variáciu na starú, ale vždy vďačnú tému tejto farby. Vnášaním plastických prvkov a tým vznikajúcimi tieňmi vytvára celý rad odtieňov bielej a skladá ich v temer dramatikcú kompozíciu.“ [1]