Esej / DOLE PO ŠPIRÁLE #11
Dean Kissick vo svojom stĺpčeku píše o druhej sezóne seriálu BBC Modrá planéta a nachádza labutiu pieseň pre miznúci svet prírody plný bizarnej krásy. Veda a technika nám môžu poskytnúť imaginárny a možno ešte čudnejší svet, ktorý sa stiahne do minulosti a stane sa materiálom pre historikov.
Zdroj: spikeartmagazine.com
Každá prírodopisná výstava sa teraz podobá elegii. Druhá séria Modrej planéty BBC, ktorá sa práve skončila, 16 rokov po prvej, bola plná varovaní, ako ničíme naše oceány, a pochmúrnych scén mláďat albatrosov, ktoré vyvrhujú plastové vrecká, a časozberných záberov veľkého bielenia koralov v roku 2016. Zatiaľ čo prvá séria bola oslavou života, druhá pripomína, že zabíjame všetko.
V závere každej epizódy desaťminútový denník odhaľuje, ako sa nakrúcala jej najnáročnejšia sekvencia, a upozorňuje na trpezlivosť, odhodlanie a vynaliezavosť štábu, ako aj na technologický pokrok, ktorý tieto zábery umožňuje. Každá nová séria prináša lepšie stroje: potápačský prístroj, ktorý nevytvára bubliny, čo umožňuje kameramanom nepozorovane číhať v hlbinách; kamery pri slabom osvetlení, ktoré zachytávajú tie malé fluorescenčné ohňostroje, ktorými zvieratá tam dole komunikujú; prísavné kamery, ktoré sa nedbalo prilepia na boky prechádzajúcich kosatiek. Prehliadka je tak oslavou technologického pokroku a zároveň nárekmi nad deštrukciou, ktorú spôsobuje naša posadnutosť pokrokom; sú to preteky s časom, ktorých cieľom je zachytiť svet prírody, kým ešte existuje.
Zdroj: spikeartmagazine.com
Tak ako nám najnovšie kamery ponúkajú ohromujúci detailný realizmus – psychedelické preťaženie morskými uhorkami, súdkovité ryby s priehľadným čelom z rôsolu a gigantické kolónie sifonofor, ktoré môžu žiť večne a trblietať sa v tme – denníky nás zavedú do zákulisia, aby zdôraznili, že to, čo vidíme, je skutočné. Tak ako mnoho iných vecí v tomto roku, aj Modrá planéta nám ukazuje realitu, ktorá je zvláštnejšia ako naše predstavy. Ukazuje nám svet taký, aký má byť: tajomný, chaotický, absurdný, plný rozkoší a krutostí, ktoré si len ťažko dokážeme predstaviť.
Filozof Timothy Morton vo svojej knihe Dark Ecology (2016) navrhuje, že ak chceme zachrániť svet, musíme nájsť spôsob, ako sa znovu spojiť s neľudskými bytosťami a podieľať sa na ich radostiach, a Modrá planéta, hoci je miestami pochmúrna a srdcervúca, určite obsahuje aj neuveriteľné pasáže zvláštnej zmyselnej radosti, aké sa na televíznych obrazovkách objavujú len zriedka. V úvodnej epizóde sa ponoríme k pobrežiu severného Japonska a sledujeme, ako samička ryby kobudai odmieta pozornosť nápadníka a potom odpláva do útesu, kde sa niekoľko mesiacov mení na samca, zväčšuje sa a stáva sa cibuľovitejšou a agresívnejšou, a potom sa vráti, aby odohnala svojho bývalého nápadníka a sama sa spárila so všetkými samicami v zátoke. Neskôr sa v seriáli dostaneme na neznáme miesto vo Francúzskej Polynézii, v srdci južného Pacifiku, aby sme sledovali orgastický hromadný neres mramorovaných grouperov, kde sa tisíce týchto rýb vrhajú nahor cez desiatky čakajúcich žralokov, aby preplávali mračnami rybích ikier a spermií. Je to akt, pre ktorý sú ochotné zomrieť, a predstavenie sexu a násilia, aké nemá obdobu: umierajú v papuli žraloka, zatiaľ čo sa špirálovito vznášajú hore, ejakulujúc, v nedotknutom raji za splnu mesiaca.
Zdroj: spikeartmagazine.com
Pokroky v optike nám umožnili priblížiť sa k prírodným javom, ktoré ešte žiadna generácia nevidela, hoci sa odohrávajú už milióny rokov. Začíname chápať svet, ktorý ničíme, a zároveň si budujeme nové vlastné svety, a ako sa zlepšuje naša schopnosť vytvárať presvedčivé virtuálne reality, umelé inteligencie a roboty, naša schopnosť odhaľovať viac z planéty Zem pred ňou naďalej robí skoky vpred. V určitom okamihu sa tieto reality vymenia: prírodný svet ustúpi do minulosti a ten imaginárny bude nadobúdať čoraz presvedčivejšie podoby. Ale preniknú aj jedna do druhej a my čoskoro zistíme, že sa znovu spájajú s neľudskými bytosťami ešte nečakanejšími spôsobmi.
V súčasnosti, v čase, keď je naša identita premenlivejšia ako po mnoho stoviek rokov, sa otvárame možnosti stať sa neľudskými bytosťami: nielen v kultúrnych fenoménoch, keď ľudia hrajú rolové hry ako furries, identifikujú sa ako otherkin alebo používajú algoritmy, ktoré menia naše obrazy na dychčiace psy, ale aj vo vede, kde sa podarilo spojiť prasacie a ľudské embryá a vytvoriť chiméru. Čoskoro bude možné premeniť sa späť na zvieratá. Existujú aj rôzne projekty na oživenie vyhynutých zvierat, napríklad mamutov, z ich zmrazenej DNA, ako aj ďalšie hybridné formy, ktoré vznikajú v dôsledku klimatických zmien, napríklad ľadové medvede, vyhnané na juh za potravou, sa krížia s medveďmi grizly v arktickej tundre. Zatiaľ čo dnešné prírodopisné dokumenty sa čoskoro stanú relikviami z utopeného sveta, zajtrajšie môžu byť naozaj veľmi zvláštne a vôbec nie také prírodné, ale skôr ako epické filmové básne plné príšer a kyborgov, mýtických bytostí a ľudí v procese stávania sa zverou.
Zdroj: spikeartmagazine.com
DEAN KISSICK je spisovateľ z New Yorku.