Výstava / KINDER, KÜCHE, KIRCHE V BUNKRI
V jednom z výstavných priestorov Nitrianskej galérie s názvom Bunker, určenom pre tvorbu mladých umelcov, je od 21. septembra 2017 inštalovaná výstava s nemeckým názvom Kinder, Küche, Kirche. Ide o spoločný projekt študentov posledného ročníka bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení na katedre úžitkového umenia Jerguša Gálika (1992), Štefana Sekáča (1993) a Zuzany Svatíkovej (1993) z ateliéru keramiky a Dávida Kurinca (1990) z ateliéru skla. Na tvorbe výstavného konceptu sa podieľal tiež Adam Svatík (1996), študent pražskej Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, odbor filozofia. Tvoria ho nielen autorské predmety každodennej „spotreby“ z porcelánu, keramiky a skla, ale aj vybraný mobiliár, rôzne formy digitálnych technológií a prvky site-specific a performatívneho umenia.
Expozícia bola vytvorená a reaguje priamo na spomínaný galerijný priestor, v ktorom je inštalovaná. Jej názov sa vzťahuje k obdobiu Slovenského štátu (1939–1945), konkrétne odkazuje na heslo „deti, kuchyňa, kostol“, ktorým bol po vzore nacistického Nemecka podporovaný stereotyp dokonalej ženy-matky potrebnej v domácnosti. Hlavným motívom prezentovaného projektu je otázka postavenia ženy v súčasnosti ako dôležitej súčasti rodiny, ako aj celej spoločnosti. Autori túto skutočnosť sčasti ironizujú a dávajú ju do súvisu so súčasnými často vyhrotenými spoločenskými náladami spojenými s extrémistickými a radikálnymi politickými názormi a prejavmi. Hravým až gýčovým spôsobom sa pokúšajú navodiť príjemnú domácku atmosféru na mieste, ktoré samo o sebe vzbudzuje negatívne pocity (bunker je obrannou stavbou určenou na ochranu, ktorá súvisí primárne s obdobím vojny a bojov). V jednej miestnosti je v nadväznosti na prezentovanú tematiku vytvorený aj symbolický posvätný priestor, ktorý odkazuje na izraelské mesto Jeruzalem.
Na výstave sa nachádzajú najmä autorské diela jednotlivých tvorcov, ktoré už predtým figurovali na študentských, niektoré aj na domácich a medzinárodných výstavách súčasného umenia a dizajnu. Z. Svatíková zaradila do expozície svoju pravdepodobne najznámejšiu kolekciu porcelánových váz Dnu a von (2016) s dekoráciou spracovanou zámerne naivným výtvarným jazykom, ktorou reaguje na niektoré negatívne spoločenské javy a skúma vzťah jednotlivca a spoločnosti. V roku 2016 s ňou vyhrala prvú cenu na medzinárodnej súťaži produktového dizajnu Designblok Diploma Selection v Prahe, na prehliadke najlepších študentov-diplomantov z Európy. Zaujímavými artefaktmi sú Sekáčove porcelánové lampy Svietiaci Homerovia (2016) a Gálikova séria porcelánových nádob s viečkami Potí sa aj Gott, zavar si ten pot (2013), ktorými výtvarníci ironizujú ikony súčasnej popkultúry. Súbor jedálenského porcelánu od naposledy menovaného autora Posledná večera (2015) pripomína známu biblickú tému pomerne experimentálnym spôsobom. Na tanieroch, ktoré fungujú skôr ako dekoratívne sochárske objekty, sú zafixované reálne zvyšky jedla ako ich permanentný dekor. K ďalším objektom navodzujúcim domácu atmosféru patrí biela porcelánová zostava Okúsaný porcelán (2015) Š. Sekáča, ktorá je opakom tradičného pozláteného porcelánu, ale má podobnú estetickú hodnotu. Kolekcia Potlačené taniere a príbory (2017) D. Kurinca bola vyhotovená špeciálne pre túto výstavu a svojou formou reflektuje snahu o skrášlenie a zútulnenie domova. V súvislosti s aktuálnym fenoménom sociálnych sietí tvorca obohatil apropriované taniere a príbory o nápisy, ktoré prevzal z negatívne zameraných statusov na sieti Facebook, ktorými niektorí užívatelia komentovali súčasnú spoločenskú situáciu. Súčasťou inštalácie sú aj Kurincove efektné sklenené objekty Akváriá (2015), ktorými skúmal nové možnosti tvarovania materiálu skla s využitím vody a rôznych svetelných súčastí.
Výstava bola predĺžená do 3. decembra 2017 a ako sprievodné podujatie je k nej naplánovaná aj komentovaná prehliadka za účasti autorov.