Rozhovor / DREVENÁ HELENA
V roku 2012 založila svoju značku Drevená Helena, v rokoch 2015-2017 pracovala pre módny dom Nehera na pozícii Designer assistant. Aktuálne navrhuje ako Creative (Artistic) director kolekcie pre Buffet Clothing a zároveň aktuálne predstavila novú kolekciu pre DH.
Ľubica Hustá: Môžeš nám stručne predstaviť svoju kolekciu?
Lucia Marcinková: Nová kolekcia vznikla po dlhšej prestávke. Je pre mňa reštartom. Začínam z jedného pohľadu, akoby odznova, a preto som aj opatrná po viacerých stránkach. Počet modelov je malý a takisto aj rôznorodosť materiálov je uskromnená na minimum. Asi najvýraznejším prvkom je striktnosť farieb. Do obvyklej palety neutrálnych farieb som pridala červenú. Kolekcia je tak o niečo viac ženskejšia a výraznejšia. Napriek strohosti tam vznikol prienik a dobre sa s kolekciou vizuálne pracuje.
LH: V čom je z tvojho pohľadu iná oproti tvojej predchádzajúcej práci?
LM: Po práci v medzinárodnom módnom dome sa môj prístup k tvorbe určite vycibril. Pri vytváraní tejto kolekcie som si dávala záležať na výbere kvalitných materiálov. Proces vzorovania kolekcie bol zdĺhavý, lebo som ju začala robiť ešte popri práci. Snažila som sa dať veciam viac času. Momentálne nejdem podľa klasických sezón, kolekcie prispôsobujem reálnym sezónam – ročným obdobiam. V budúcnosti by som chcela nabehnúť na klasické časovanie, ale ostanem vždy len pri dvoch kolekciách ročne. Chcela som ponúknuť niečo iné a zároveň ostať pri svojej tradičnej estetike. Ľudia zatiaľ reagujú pozitívne, to ma teší.
LH: Stále je to unisex a univerzálna veľkosť?
LM: Áno, ale pri tejto kolekcii je to zatiaľ najviac potlačené. Prevažujú ženské modely. Ďalšia kolekcia bude už viac vybalansovaná, stále ma viac bavia pánske veci. S veľkosťami je to trochu pragmatickejšie, hlavne kvôli online predaju. Ľahšie sa mi komunikuje univerzálna veľkosť. Používam dve veľkosti. Menšiu a väčšiu verziu modelu. Zákazník vie sám vyhodnotiť, čo mu lepšie sadne. Veľká väčšina strihov sú loose-fit a oversized. Na jednej strane sa to ľahšie komunikuje a na druhej strane je to estetika, ktorá je mi veľmi blízka.
LH: Na čo sa hlavne sústredíš pri vytváraní modelov?
LM: Pri vytváraní novej kolekcie najprv vidím siluetu. Od toho sa potom odrazia ďalšie, spravím si približnú štruktúru kolekcie, predstavím si materiály, a keď ich nájdem, začnem riešiť farebnosť. Strihy a konštrukcia, teda už fyzický proces vzorovania, trvajú obdobne dlho ako predpríprava. Obe tieto fázy sú pre mňa rovnako dôležité. Tá prvá je skôr imaginárna a druhá je technická.
LH: Akou formou predávaš? Alebo kto sú tvoji klienti?
LM: Predávam online (www.drevenahelena.sk), ale verím, že s novou kolekciou pôjdu veci aj do predajní. Najčastejšou zákazníčkou je žena okolo tridsiatky. Dôležitým faktorom je, že musí byť aktívna na sociálnych sieťach. Najviac mi ľudia píšu priamo cez instagram. Či už ohľadom objednávok alebo spolupráce. V auguste chystám v Prahe pop-up/showroom. Budúci rok by som chcela mať svoje veci aj v Berlíne.
LH: Čo najdôležitejšie si sa naučila pri práci pre medzinárodnú spoločnosť a od Samuela Driru?
LM: V Nehere som pracovala ako súčasť vzorovacieho tímu, to znamená, že sme pripravovali prototypy a následne modely do výroby. Naučila som sa pracovať v tíme a hlavne to, čo ktorá úloha obnáša a ako veľmi je to dôležité pre fungovanie veľkej firmy. Bola som zároveň asistentkou dizajnérky Julie Rodowicz, ktorá pre nás navrhovala pleteniny. O tomto odvetví som nevedela nič, ani len háčkovať. Za tú dobu v Nehere som sa naučila terminológiu rovno v troch jazykoch, a zadávala som tak prácu do fabrík. Najzaujímavejšie bolo nahliadnutie do procesu, akým funguje módny dom a akým funguje módny biznis všeobecne. Je to šialené, ale veľmi zaujímavé. Samuel Drira je krásny človek, bolo úžasné ho pozorovať pri práci a tiež s ním konzultovať detaily. Vždy bolo pre mňa fascinujúce, s akým rešpektom pristupuje k ženskému telu.
LH: Najväčší módny zážitok a sen?
LM: Môj najväčší módny zážitok je každá návšteva Paríža. Či už pracovne, alebo rekreačne. Neviem, či sa ešte niekedy dostanem do toho šialeného diania, keď máte prehliadku, všetko sa pripravuje, všade sú fotografi, prichádzajú hostia, a tých pár minút, pre ktoré sa to všetko deje, je zadosťučinením vašej niekoľkomesačnej práce. Potom zistíte, že to vlastne nie je vrchol, ale že vás s tou kolekciou čaká ešte dvakrát toľko práce. Emócia je to však veľmi silná. Mojím snom sú rôzne spolupráce, ktoré si viem s mnohými tvorcami predstaviť. Keď sa spojí viac kreatívnych ľudí, ktorí si rozumejú, vie z toho vyjsť krásna vec, ktorá ma veľkú energiu.