Rozhovor / taliaYstudio
Telo, hra, technológie
Za viedenským zoskupením taliaYstudio stojí mladá dizajnérka Talia Radford, pôvodom zo Španielska. Talia vo svojich projektoch pracuje s najnovšími digitálnymi technológiami, pričom prevracia naruby naše vžité predstavy o tom, ako sa dajú využívať. Jej projekty, ako napríklad Kisscam alebo Thermobooth, ukazujú, že aj „studené“ technológie majú potenciál rozširovať možnosti „teplého“ fyzického sebavyjadrenia a interakcie.
Aké sú vaše základné tvorivé východiská?
TR: Stratégia: skupinová práca – rozhovory nad skicami, miešanie kotla s nápadmi, aby vzniklo niečo väčšie než len súčet zainteresovaných ľudí.
Zameranie: ľudské emócie. My v štúdiu milujeme technológie, ale ľudí milujeme viac – sme fascinovaní vzťahmi, ktoré ľudia majú sami k sebe, medzi sebou navzájom a medzisebou a prostredím. A tak emócie, ktoré sú súčasťou týchto komplexných interakcií, sú jadrom našej práce.
Výsledok: zmysluplná vážna zábava. HRA.
Mohli by ste predstaviť spôsob, akým pristupujete k novým digitálnym technológiám?
V štúdiu zhmotňujeme technológie prostredníctvom dizajnu. To znamená, že vezmeme vznikajúcu technológiu a zasadíme ju do zmysluplnej súčasnej konceptuálnej aplikácie spôsobom, ktorý je krásny, estetický a podnieti užívateľov na jej prijatie. Technológia sa hýbe rovnakým tempom ako móda – je čoraz menšia, lacnejšia, prístupnejšia a vďaka kódu ako jazyku je prototypovanie v štúdiu naozaj lacné a jednoduché. Ozaj, a vedeli ste, že v súčasnosti je lacnejšiekódovanie komponentov, ktoré umožňujú zapnúť LED-ku mávaním ruky, než urobiť to isté s fyzickýmvypínačom? Predtým sme zvykli tráviť veľa času vo fab laboch a myslím, že prostredníctvom dizajnu vlastnevyberáme technológiu z hackerského undergroundu a poskytujeme jej dizajnovú estetiku a dizajnovú ideu, aby sme ju vniesli do kontextu potenciálnej užívateľskej reality. Tiež si myslím, že dizajn môže zastrešovať kybernetickú estetiku a prenášať ju na pole módy.
Za vašimi projektmi cítiť sen o lepšej spoločnosti. Ako si takú spoločnosť predstavujete?
Ak sledujete integráciu technológií do našich životov v priebehu posledného storočia, vypálilo to tak trochuškaredo. Najprv nás to vytiahlo z tovární, čo je skvelé, pretože zrazu technológia a stroje mohli robiť tú najhrubšiu, ťažkú, nebezpečnú prácu za nás. A tak bola technológia uctievaná za to, že „nám zjednodušuježivot“. Ale v skutočnosti to tak celkom nie je, však? Iba sme vďaka nej zleniveli, zredukovalo sa množstvo pohybov, ktoré musíme vykonať, aby sme niečo urobili, či už je to nastavenie navigácie v aute, alebo posielanie milostných odkazov cez sociálne siete, alebo dokonca pečenie chleba. Potenciál nášho tela sa absolútne neberie do úvahy, a tak sme sa stali statickými bytosťami vďaka „šikovnejším“ zariadeniam. To je naozaj hanba. Myslím, že gestikulácia je super ľudská, poetická prednosť komunikácie a ja ako dievča zo Stredomoria mám gestikuláciu vrodenú, je súčasťou mojej komunikačnej DNA. Vďaka gestikulácii sa cítime nažive a teraz, s novou érou kódovania elektronických aj fyzických objektov, by sme mali experimentovať aj s možnosťami, ako byť výrečnejší aj v našej komunikácii so strojmi – akoby smehovorili s inými ľuďmi. Takže nejde len o hovorené alebo písané slovo, ale aj o reč tela a oveľa jemnejšie kvality ako intonácia, mikro expresia, pachy, dokonca chemické a biologické procesy v ľudskom tele, vďaka ktorým sa niekedy cítime ako telepati… Všetky tieto kvality by sme mali skúšať vniesť aj do našej komunikácie s technológiami, aby sme sa cítili viac ľudskí a menej vyčerpaní. Povedala by som, že mi robí radosť ten paradox, že technika môže vytvárať senzuálnejšiu spoločnosť.
Narodili ste sa v Španielsku, v súčasnosti pôsobíte vo Viedni. Čo pre vás ako dizajnérku toto mesto znamená, čím vás inšpiruje?
Môj vzťah k Viedni je ambivalentný. Je to malé, bezpečné, tiché, pomalé hlavné mesto. Vďaka Viedni môžempracovať ako dizajnérka a som jej veľmi vďačná za príležitosti, ktoré mi poskytla v priebehu poslednýchdvanástich rokov. V lete sa tu veľmi príjemne, uvoľnene relaxuje, naopak, hrozné je to v zime, keď sa trasiete bez prestania celé mesiace. Nemyslím, že toto mesto, akokoľvek krásne, je inšpiratívne samo osebe – mestá, ktoré ma inšpirujú, sú také, ktoré okamžite vyčerpajú všetky moje zmysly – ako Hongkong alebo Londýn. Ale nadovšetko ma inšpirujú ľudia, a vďaka Viedni (aj keď nie vždy priamo VO Viedni) som stretla tú najbláznivejšiu, najzapálenejšiu a najinšpiratívnejšiu, eklektickú zmes ľudí v bizarných situáciách, ktoré, myslím, by sa nemohli odohrať nikde inde. Ozaj, vo Viedni žije kopa veľmi silných žien, ktoré robia zázraky vo sfére podnikania – dobrá práca.
Na čom momentálne pracujete?
V štúdiu stále spolupracujeme s OSRAM LED, s. r. o., čo je, samozrejme, veľmi vzrušujúce. Prvé dva projekty,ktoré vzišli z tejto spolupráce, láskavo financovanej mestskou agentúrou Departure, sú Thermobooth a Holdables. Ale momentálne tiež pracujem ako členka interdisciplinárneho tímu na vývoji terapeutickej nositeľnej technológie, čo je môj vysnívaný projekt, pretože spája moju lásku k technike, zmyslovému a sociálnemu. Som veľmi poctená, že naše štúdio vybrali ako partnera. Okrem toho na jeseň začínam vyučovať, čo je úžasné.