Workshop / VŠETCI EXISTUJEME V PRIESTORE MEDZI
De/posium je nová otvorená medzinárodná platforma zameraná na výmenu poznatkov o súčasnom stave umenia a dizajnu s dôrazom na materiál, procesy, udržateľnosť, sociálne kontexty a nové ekonomické modely.
De/posium bolo založené v roku 2018 na Slovensku skupinou medzinárodných kreatívcov a iniciovali ju slovenská dizajnérka Vlasta Kubušová a francúzska umelkyňa a dizajnérka Marlène Huissoud. Cieľom platformy je vytvoriť taký priestor pre kreatívcov, ktorý by neustále otváral diskusiu o nových témach, aktéroch a perspektívach, vytváral rešpektujúce spolužitie a vážil si rozdielnosť a v neposlednom rade podnecoval debatu o dôležitosti transdisciplinárnych metód v praxi a teórii.
Druhý ročník De/posium sa konal v auguste 2019 v Banskej Štiavnici a zúčastnilo sa na ňom osemnásť dizajnérov a umelcov z Európy. Jeho výsledky boli prezentované na výstave v Banskej St a nici a v bratislavskej Galérii dizajnu Satelit na výstave Human By Design. Spolu s projektom De/posium poputuje pri príležitosti spolupráce Slovenského centra dizajnu a Múzea úžitkových umení MAK na medzinárodnom projekte Dizajn a inovácie, cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe (podporeného programom Interreg V- A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020) na jar 2020 do viedenského Múzea úžitkových umení MAK.
Tento rozhovor sme pripravili so zámerom priblížiť spôsob premýšľania o jednotlivých témach ako o niečom otvorenom, živom, formujúcom sa, o mapách bez konca.
IN BETWEEN – DEPOSIUM 2019
Vlasta Kubušová (V): Počas druhého ročníka sme ako kolektív spolupracovali s umeleckým priestorom a galériou Banská St a nica, kde sme tvorili a po prvý raz vystavili naše výsledky.
Sformulovali sme si niekoľko dôležitých otázok: Potrebujeme ďalšiu stoličku? Ako sa tvorí súčasnosť? V akom vzťahu je lokálne a globálne? Aká je úloha dizajnéra? Kto vychováva koho? Aký výsledok môžeme vyvolať alebo dosiahnuť?
Dana Tomečková (D): Výstupy vznikli približne za dvadsaťštyri hodín, pričom im predchádzali štyri dni rozhovorov. Vyústenie bolo veľmi spontánne…
V: Počas tých štyroch dní sme si vymieňali myšlienky, nápady, postupy a vedomosti o mnohých úlohách, ktoré všetci hráme ako umelci a dizajnéri v lokálnom a globálnom kontexte. Diskutovali sme sa o témach udržateľnosti, spolupráce a práce. Dospeli sme k spoločnej myšlienke, že všetci sme v priestore „medzi” (in-between). Výstava In-Between zahŕňa rôzne procesy, ktoré odrážajú kolaboratívny výskum, postupy medzi praxou a teóriou, naše reakcie na miestne prostredie na Slovensku a vnímanie samých seba ako kreatívcov.
Keď si predstavím Banskú St a nicu hodinu pred otvorením… V istom momente sme sa zastavili pri tom, čo každý robil, v rozpracovanosti. Ten výstup by mal hovoriť o nejakom state of matter konkrétneho obdobia, o témach, ktoré sú pre nás bytostne dôležité, ovplyvňujú náš život a tvorbu. Alebo aktuálnu sieť myšlienok, práce, procesov.
D: Napríklad? Čo je pre teba dôležité teraz?
V: Rozmýšľam, aké by boli tie rozhovory, keby všetci boli rodičmi. Myslím na budúcnosť úplne inak, odkedy som matka. Budúcnosť je akási konkrétnejšia.
Na tomto ročníku som sa veľa pýtala, či si ľudia myslia, že to, čo teraz robia, má a môže mať v budúcnosti naozajstný dopad. Úprimne. Mnohí z účastníkov pracujú na projektoch zameraných na výskum, ekologicky pozitívnych projektoch, vytvárajú sociálny dizajn, spolupracujú s firmami, sú influenceri alebo sa inšpirujú tým, ako sa posúva diskurz o materiáloch. Dozvedáš sa to o nich z médií, zo sociálnych sietí, myslíš si o nich, že v rámci toho, čo dosiahli, nie sú už takí pri zemi alebo takí ľudskí. Potom ich spoznáš osobne a stretneš sa s úplným opakom, s úprimnosťou. Je to dosť obohacujúce.
Pohľad do výstavy DEPOSIUM 2019 – IN BETWEEN na Banskej St a nici, foto: archív De/posium.
V poradí, Denisa Kollarová (SK, NL), performance, foto: archív De/posium.
Performancia bola inšpirovaná knihami, ktoré účastníci Deposia priniesli, aby sa podelili o svoju znalosť či objav s ostatnými. Autorku zaujala práca s kolektívnymi vedomosťami a ich prepojeniami. Knihy boli zoradené podľa názvov a ich významov počas zostavovania viet. Kopa kníh v pohybe premenila výstavný priestor na vetu a túto vetu na rytmus pohybu ľudských tiel. Knižnica je zoradená podľa poradia za sebou idúcich viet, ktoré naznačujú povahu rozhovorov, ktoré sa udiali a mohli udiať v priebehu štyroch pracovných dní v Banskej Štiavnici počas De/posium 2019.
Zoznam prinesených kníh 2019:
Donald A. Schon: The Reflective Practicioner: How Professionals Think in Action
Social Design: Participation and Empowerment
Douglas Rushkoff: Present Schock
Erik Šimšík: Čabajka a iné údeniny
Ezio Mancini: Design, when Everybody designs
Bruce Sterling: Shaping Things
John Brockman: What to think about machines that think
Christian Kracht – Ingo Niermann: Metan
Milan Adamčiak: Archív I
Bruno Munari: Design as Art
Barbara Predan (Ed.) Broken Nature triennal: Thinking the conditions of our Time
Yuval Noah Harari: A brief history of Humankind
Aran Stibbe (Ed.): The handbook of Sustainability Literacy
Jun Ichiro Tanizaki: In praise of shadows
Beatriz Colomina – Mark Wigley: Are we human?
Robin Wall Kimmerer: Braiding Sweetgrass
McMeekan: Grass to Milk
Armstrong and Zvezdana Stojmirovic: Participate Designing with user generated content
Bruce Sterling: Shaping Things
Petra Černe Oven – Barbara Predan: Design Education:what do you see? What do you do? Think about it? What do you? Make f it?
Paola Antonelli, Ala Tannir (eds.): Broken Nature. XII Triennale di Milano.
Henrik Kornell: Milles Skonhet World
Joachim Kobuss – Alexander Bretz: Erfolgreich als Designer: Designrechte International Schützen und Managen
The future of food: issue number 4 Mood: designing for the senses
Marlène Huissoud: Dear Obsession
Mit Technology Review, Vol 122 N°3
The AI-powered Organization: Harvard Business Review
UN/SCHOOL UN/COOL UN/LEARN UN/THINK UN/SOLVE – DEPOSIUM 2018
D: Počas prvého ročníka nevznikli materiálové výstupy, veľa času sme trávili rozhovormi a zapisovaním mentálnych máp ako záznamu myšlienok. Mňa sa vtedy najviac dotkla téma vzdelávania…
V: Tradičná vzdelávacia štruktúra si vyžaduje rozdeľovanie do kategórií (výtvarné umenie, úžitkové, art dizajn, produktový dizajn, sociálny dizajn). To, čo zostáva ako možnosť a čo mi vyhovuje oveľa viac, je vzdelávací systém, v ktorom si vyberáš podľa záujmov, a nie podľa definície tvojho média (napríklad Material futures…).
Edukácia je zastaraná a chceme to zmeniť…vysloviť to, aj keď len vo forme dialógu, je v tomto priestore dôležité.
D: Posilniť kontakt s inými disciplínami – mať inú perspektívu.
V: A hlavne je potrebná spolupráca, učiť sa od ostatných a s ostatnými, čiže peer to peer, vzájomne diskutovať, aktívne počúvať a pýtať sa.
D: Každý účastník zažil iný školský systém a už táto skúsenosť je pre De/posium formujúca. Pre mňa bolo skvelé byť v Škandinávii, aby som videla, že domáci systém je jedna z možností, a že si hľadám môžem vybrať takú, ktorá mi je najprirodzenejšia. Je na mne, čo si z ponúkaných možností vyberiem, čo pridám. Treba mi vyjsť z komfortnej zóny. A experimentovať. Dovoliť si, že sa niečo nemusí podariť.
V: A naštartovať myslenie, stimulovať ho. Veľakrát sa hlavne necítiš na to, aby si sa relevantne vyjadrovala k niektorým veciam a otázkam. Ale treba to skúsiť.
D: V tomto má De/posium vzdelávací potenciál. Je to vlastne pop-up formát, ale môže mať dlhodobý presah.
V: Môže to byť jeden dielik v posune od školy k systému myslenia.
Atmosféra Deposia 2018, Banská Štiavnica, foto: archív De/posium.
„Z prvého ročníka vyvstali dôležité otázky o súčasnej úlohe dizajnu v multidisciplinárnom diskurze v medzinárodnom kontexte. Dnešní kreatívci s globálnym pohľadom na komunitu a udržateľnosť čelia výzvam starých modelov vedomostí, práce a priemyslu. Existuje nielen jedno riešenie, ale rôzne perspektívy, ktoré môžu vytvárať nové prístupy.
De/posium poskytuje čas a priestor na diskusiu o zložitých otázkach týkajúcich sa dizajnu, spája ľudí z medzinárodného prostredia a prispieva k budovaniu životaschopných sietí naprieč disciplínami. “
Lilo Viehweg
UN/RAVEL – AKO TO CELÉ VZNIKLO
V: Na začiatku ma inšpirovalo, ako si mi vravela o šperkárskych sympóziách, kde sa niečo tvorí, stretávate sa tam ľudia z vášho oboru. Uvedomila som si, že to vôbec neexistuje pre dizajnérov. Potom sme sa o tom začali rozprávať s Marlène a povedali sme si: spravme to hneď tento rok (2018)!
D: Tvoja predstava o sympóziu vytvorila De/posium.
V: Predstavila som si to jednoducho ako stretnutie na nejakom mieste, ktoré nie je ani vzdelávacia inštitúcia, ani to nie je iba výstava, ale je to priestor, kam ideš a máš čas, v rámci ktorého sa rozprávaš o problematike a zároveň tvoríš. Máš tému či materiál a máš niečo vytvoriť. Ale ľudia prizvaní z iného prostredia, napríklad Moritz Maria Karl z architektonického, chápali sympózium ako celodennú prednášku, ako konferenciu. V závislosti od toho, odkiaľ kto prišiel, mal inú predstavu o sympóziu. Pýtali sa ma, aký príspevok si majú pripraviť. Minulý rok to bolo ešte sympózium, teraz je to už platforma.
D: Je vtipné, že vznikla z predstavy sympózia, ale dostala sa oveľa ďalej. Chýba mi, že na „normálnom” sympóziu nediskutujem s ľuďmi súvislo, skôr nás to prepája na priateľskej úrovni. Nevzniká tam organizovaný silný priestor na diskusiu v tom zmysle, že urobme si teraz blok, v ktorom sa bavíme o tomto …
V: To je zaujímavé, lebo ja som si myslela, že áno. (smiech)
S Marlène a ďalšími ľuďmi, s ktorými sme sa stretávali v zahraničí na výstavách, sme v debatách prišli k problémom, ktoré sme chceli rozoberať ďalej, no nemali sme priestor ani čas, lebo sme odlietali domov. Chýba mi, že keď odídeš zo školy, už nemáš s kým viesť hlbšiu debatu o tom, čo robíš. Vymieňať si poznatky a spytovať si aj vlastnú relevantnosť toho, čo robíš v dialógoch s ostatnými. To sme tiež chceli na sympóziu poskytnúť. Za tieto dva roky sa nám podarilo vytvoriť zaujímavú novú komunitu ľudí. Každý z nich pochádza z iného backgroundu, ale takto môžu držať spolu.
D: Je to pre dizajnérov? Pre tvorcov? Pre koho?
V: Nerobili sme open call ľuďom, ktorí by mohli prísť. Prvý rok sme oslovili kamarátov. Tento rok sme zavolali ľudí na základe ich prác. Dizajnér, vedec, výtvarník – nejde nám iba o nové a nové disciplíny, ale postupne skôr spájať rôzne generácie. Tento rok tam bol umelec Tue Greenfort. Jeho názory boli diametrálne odlišné oproti dizajnérskym a táto konfrontácia už bola dostatočne silná.
D: Asi je potrebný rámec (napríklad dizajn) na to, aby si videla odlišnosti, aby ti začali vystupovať kontrasty, keď je niekto z inej oblasti.
V: Áno, ale ja vnímam dizajn širokospektrálne. Podľa mňa aj ty si dizajnérka. V mojom ponímaní to spadá pod rovnakú umbrellu. Ale v zásade nikto z účastníkov sa necíti byť definovaný jedným odborom, jedným typom výsledku alebo odvetvím. Spája nás spoločná snaha mať pozitívny vplyv, akýkoľvek malý či veľký.
D: Zároveň nevzniká potreba stierať definície. Nie je to potom o vytváraní skupiny, ktorá má bohatú diverzitu (lebo každý sám osebe je diverzita). Skôr je to zdieľanie spoločného priestoru pod tým dáždnikom.
Spoločný tvorivý čas na Banskej St a nici, 2019, foto: Lilo Viehweg.
Kolaboratívna interpretácia myšlienok z workshopu De/posium 2019 v Banskej Štiavnici, foto: Tomasz Wierzbicki.
Kolaboratívna interpretácia myšlienok z workshopu De/posium 2019 v Banskej Štiavnici, foto Lilo Viehweg.
Cieľom výskumnej steny je previesť návštevníkov výstavy štyrmi aktívnymi dňami kreatívneho procesu prostredníctvom kladenia otázok, rozmýšľania a práce. Osemnásť medzinárodných účastníkov zbieralo vizuálne inšpirácie z lokálneho prostredia, spoznávalo sa cez spoločné aktivity, diskutovalo o podnikaní, zodpovednosti, udržateľnosti a ďalších témach, ktoré sa týkajú kreatívnej práce a života v 21. storočí.
DE/SIGN DE/FINE DE/MONSTRATE DE/VELOPMENT
V: Jedna z tém, ktorej sme sa dotkli v oboch ročníkoch, bol aj entrepreneurship. Znie to ako veľmi široká téma, ale v rámci De/posia veľmi zásadná. Súčasťou diskusie k tejto téme bola úprimná session, kde sa každý vyjadril k tomu, ako naozaj zarábame peniaze. Čím všetkým je tvorená naša práca. Či sú to sčasti predaje cez galérie, alebo dotované research programy, edukačná činnosť, komerčné projekty, alebo joby, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo chceme robiť. Je to veľmi inšpiratívne a zároveň challangujúce hovoriť skutočne o tom, ako sa živíme, a zisťovať, ako to robia ostatní. Taktiež sa z toho dá vyvodiť, čím vlastne všetkým v súčasnosti dizajnér je alebo môže byť. Aká je jeho rola.
MAPA KREATIVITY
Mapa kreativity na veľkej obrazovke približuje komplexnosť práce a rolí dnešných dizajnérov, umelcov a výskumníkov, ktorí sa venujú materiálom.
Edukátori
Čoraz častejšie sú dizajnéri z praxe prizývaní na akademickú pôdu – worskhopy, talk, kurzy, aby do teórie vniesli svoju hmatateľnú skúsenosť
Výskumníci
Cez výskum môžu dizajnéri zmysluplne reagovať na problémy súčasnosti a ukotviť ich čo najhlbšie do reality. Výskumom riadený prístup k dizajnu poskytuje aj možnosti financovania a zahŕňa multidisciplinárny prístup.
Kurátori
Prostredníctvom kurátorov môžu dizajnéri lepšie uchopovať vlastné myšlienky, osloviť nové publikum, formulovať nové témy, začať nové konverzácie.
Konzultanti
Možnosť aplikovať vedomosti a zručnosti do oblastí priemyslu, kde môžu mať pozitívny vplyv.
Farmári
Pretváranie tradičného zásobovacieho reťazca na nový – dizajnér si hľadá nové zdroje materiálu cez recyklovateľné vedľajšie produkty výroby alebo si svoj materiál dopestuje sám. Týmto rozvíja vlastnú a udržateľnú produkciu. Crowdfunding positive!
IN/BETWEEN IN/THE MOMENT IN/THE PLAYGROUND
D: Čo rozhodlo zorganizovať De/posium v Banskej Štiavnici?
V: Je tou možnosť odísť z mesta. Myslím si, že sa tam dá lepšie a dlhšie vypnúť a vnímať nielen tému, diskusiu, ale aj ľudí, s ktorými je možnosť spolu stráviť deň aj noc. Zastaviť sa.
D: Aj ísť na party pri jazere, výlet do bane, prechádzky v lese, malé úlohy, dlhé rozhovory o tom, čo robíme, až kým nás nespečie slnko. Pre mňa je De/posium zaujímavá tvárna hmota. Hýbe sa, je tekutá, formujúca sa a formujúca ma. Doterajšie výstupy sú neustálym hľadaním, zároveň ponechávaním si priestoru na hravosť a spontaneitu, aj neukončenosť. Je to v niečom bezpečná zóna nejakého ihriska, kde sa ešte naháňaš s ľuďmi. A to super východisko pre uvedomenie si, čo to vlastne robím, prečo to robím, kto to vidí, v akom kontexte a s akým dopadom.
V: Toto je presne ono – neviem, kto to povedal, že pre neho je vzácne, že sa tam cítil safe. Nemusíš sa báť, že ťa tam bude niekto konfrontovať, alebo si povie, že je skvelé, čo robíš, len preto, že si žena inej pleti alebo len žena. V tomto hľadisku si môžeš byť istá, ako by si sa rozprávala s rodinou, kamarátmi a na profesionálnej úrovni, lebo tí, čo tam prišli, sú topky vo svojich oblastiach.
D: Zaujímavé je, že tak ako sa hľadá forma a charakter výstupov (diskusie, workshop, výstava, a kniha, ktorú plánujeme), sa formuje aj vnútro skupiny. Či má mať vedenie, alebo je skupinou bez lídra, aké princípy tu platia. Všetci majú svoju rolu alebo všetci robia všetko. Ako budovať platformu, ktorej základom je zdieľanie a kolaboratívny princíp?
Myslím, že pointa nie je vytvoriť formát, ktorý má za cieľ urobiť niečo konkrétne, ale vytvoriť podmienky, kde sa môže niečo stať. Vytvoriť nejakú možnosť, ktorá je nateraz veľmi otvorená.
V: Nesnažili sme sa vytvoriť niečo svetoborné. Dáva mi to pocit slobody, akéhosi hrania sa. V reálnom živote nemáš šancu mať takú voľnosť. Snažíš sa dodržiavať termíny, alebo sa snažíš, aby si to urobila čo najlepšie, najkvalitnejšie.
D: V tomto stoja dizajn aj umenie blízko. Rovnaká otázka znie, ako zachovať myslenie svieže, nezaťažené… Keď sa nesnažíš myslieť na výsledok, alebo na to, kto si to bude čítať, pozerať, zdieľať, kupovať, čo si o tom bude myslieť. Ako môžeme ukázať hodnotu procesu, ktorý môže byť dôležitejší ako finálny výsledok?
Destilátor esenciálnych olejov, Tue Greenfort (DK, DE), Erik Šimšík (SK), 2019, foto: archív De/posium.
Upravený tlakový hrniec, medená rúrka, PVC rúrka na horúcu vodu, výhonky rôznych ihličnanov
Esenciálny olej Deposium
Krajina pôvodu: Vesmír
Latinský názov: Thuja (/ˈθjuːdʒə/ TUJA)
O oleji: Esenciálny olej Deposium vzniká destiláciou ihličia a vetvičiek tuje v pare. Tiež je známy pod názvom ‚olej dizajnérov‘; jeho aróma je brilantná, jasná a povzbudzujúca.
(Text upravený z www.anandaessentialoils.com)
Silage, Sophie Rowley (NZ, DE) + De/posium 2019 účastníci, 2019, foto: archív De/posium.
Projekt Siláž je odkazom na seno tým, že odhaľuje neobjavenú haptiku a estetiku tohto inak obyčajného a skromného zdroja. Proces experimentovania viedol k vytvoreniu objektu, ktorý ukazuje elegantnejšiu stránku sena. Starostlivým výberom, usporiadaním a ukladaním stebiel tohto materiálu na poleno dreva vznikli vyvážené povrchy. Estetika tohto objektu pripomína precízne ukladané tradičné slamené a drevené strechy, ktoré sú bežné pre Banskú Štiavnicu dneška i minulosti.
Foto: Leontína Berková.
Un – ako kontra – nevyriešené, neisté, nejasné… Snažíme sa znovu nájsť riešenie, definíciu, možnosti.
Unsolved-undefined-uncertain-unpredictable-uncontrolled. Aj unthinking. Unschooling. Unfortunately?!
De- ako rozklad, smeruje k triešteniu, nie k uzavretiu. A tiež medzi odbormi, definíciami. Medzi praxou a teóriou. Vnímanie seba – sveta.
Deconstruct-dematerialise-decolonise-decompose-detail
Across – Ako sa môžeme učiť jeden od druhého a prekračovať kultúrne hranice?
In-between – východiskový bod je medzi. Nehotové, na ceste, výskum, proces. STAV Deposia.
Spoločná fotografia, 2019, foto: Tomasz Wierzbicki.