Speed Date / EVA KAŠÁKOVÁ, grafická dizajnérka
Odkiaľ si?
Z Gbelov.
Kde si študovala?
Na STU dizajn, v Zlíne na UTB grafický dizajn a na VŠVU komunikačný dizajn.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Jedna pani profesorka fyziky na strojárskej fakulte (STU). Museli sme tam chodiť, nič sme samozrejme nevedeli, ale učila nás čítať vzorce nie ako písmenká, ale ako vety („rýchlosť je dráha prejdená za čas“). A keď ten rok skončil vysvetlením hologramu, tak som si hovorila, že ako môžeme T E R A Z prestať??
Čo boli/ sú tvoji rodičia?
Mama je odpadový inžinier, oco lesný inžinier.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Nebaví ma, keď má niekto slušný rozpočet a použije ho na farebné oriezky, plátno, razby… To isté asi platí aj v architektúre.
Naopak čo veľmi?
Strašne ma baví, keď identita značky / inštitúcie / spoločnosti presiahne rovinu grafických prvkov. Že to, čo tá značka je, a chce reprezentovať, sa stane modus operandi jej fungovania. Asi to neviem správne popísať, ale mali sme v rámci SELF-2016 festivalu prednášku Olivera Klimpela, ktorý hovoril o Extended Identities a odvtedy na to často myslím. Stane sa to vtedy, kedy dizajn prestane byť letáčikom, či logom.
Čo počúvaš?
Stále a vždy sa vraciam k rapu.
Obľúbený film, animák, seriál?
Rada si „dopozerávam“ slávne slovenské filmy (Kým sa skončí táto noc, Boxer a smrť, Chodník cez Dunaj…)
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Asi každého s kým sa viem porozprávať a je to zaujímavé.
Akú vec si naposledy kúpil?
Šaty na párty.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Ale hej. Color Library: Research into reproduction and color printing.
Chodíš voliť?
Väčšinou áno.
Kto robí najlepšie párty?
Ja. A to bohužiaľ, lebo ma už nikto na žiadne party nepozýva.
Obľúbená kupola?
Uf, ja úplne nerozumiem konštrukcii, tak som sa nikdy do žiadnej nezamilovala.
Šaty na párty. Od koho?
Inak toto je strašne ťažké. Riešim to s kamoškou už od 14-tich a stále len závidím ostatným.
Hrdina/ka z minulosti?
Krakonoš.
Najlepší / najkrajší dom?
Nemám, ja som taký skôr bytový typ.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Ja sa hrozne opakujem. Všetko čo robím, je podľa mňa rovnaké. Prepadnem nejakému fontu – používam len ten. Neviem robiť s veľa farbami, tak si vyberiem len jednu, dve. Neviem poriadne kresliť, tak robím veľa s typografiou a geometrickými tvarmi. atď. Mala by som sa prihlásiť na nejaký kurz kreslenia, keď o tom hovoríme. Možno len tak sa mi to podarí zlomiť.
Čo máš na ploche?
Taký ten defaultný obrázok nejakého národného parku.
Najlepšia výstava, dielo?
Hm. Teraz nedávno som videla výstavu Klaudie Kosziby „Popol a síra“ v galérii Krokus. A celkom ma to zaskočilo, lebo jednak nerozumiem ako sa niekto môže takto zahĺbiť do renesančného umenia, že začne po svojom reprodukovať tie obrazy. Na druhej strane mi to ale prišlo strašne sebavedomé a také mystické.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Ja rešpektujem každého, kto ako-tak dobrú vec zahodí, aby to tesne pred deadlinom celé prekopal a urobí niečo lepšie. A ešte rešpektujem ľudí, ktorí dokážu celé roky pracovať bez nejakej väčšej pozornosti okolia a potom sa niečo stane a zrazu sme všetci hotoví z toho, aké je super to, čo robia. Ale tak aspoň niektorých vymenujem: Radima Peška, Tomáše Celiznu a Adama Macháčka za kurátorovanie Bienále Brno 2012 – 2016, časopis 032c za ich špecifický ponor do kultúry, módy, umenia, hudby a všetkého čo ma zaujíma, alebo ešte neviem, že ma to zaujíma, Marišu Riškovú za jej úvodníky a kurátorské texty do katalógov, časopis Živel za ich overground against monoculture postoj (číslo 39 sa práve ide krstiť), Filipa Vanča za prevádzkovanie galérie a vydavateľstva Photoport, Jana Filípka a Kristínu Bartošovú za ich svojský cit pre písmo, štúdio Milk a Martina Jenču, lebo o nich platí to prvé.
Morálka alebo peniaze?
Peniaze kazia charakter. Ale aj ľudia s charakterom potrebujú peniaze J
Výnimočná kniha?
Teraz mám taký čitateľský cyklus druhá svetová vojna a osudy po: Eichmana v Jeruzaleme (Hannah Arendt), Láskavé bohyne (Jonathan Littel) a naposledy dve knihy z bratislavského prostredia: Tu bola kedysi ulica (Leo Kohút) a Vtedy v Bratislave (Žo Langerová).
Optimista, pesimista, nihilista?
Optimista.
Máš nejaké hobby?
Kino.
Individuálne alebo v kolektíve?
Pracujem síce individuálne, ale veľmi rada sa z toho nechám vyrušovať.
Slovensko zem zasľúbená?
Nie je ťažké dokázať niečo v zahraničí, ale dokážte niečo na Slovensku!
PS: Ako doplňujúcu otázku pre nasledujúceho respondenta navrhujem: aké máš tetovanie?