Speed Date / ĽUBICA SEGEČOVÁ, grafická dizajnérka

Odkiaľ si?
Narodila som sa a žijem v Bratislave.

Kde si študovala?
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na stáži som bola v Paríži na École supérieure des arts et industries graphiques.

Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Najlepšieho učiteľa som ešte nestretla.
Z VŠVU si najviac pamätám na Paľa Bálika, u ktorého som ukončila svoju bakalársku prácu. Potom na magisterskom stupni som vždy rada a dlho konzultovala so Sylviou Jokelovou.

Čo boli/ sú tvoji rodičia?
Mama je chemička, pracovala v pôdohospodárskom a v meteorologickom ústave a otec je fyzik, pracoval ako softwarový vývojár v energetike. Dnes sú obaja na dôchodku.

Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Bezbariérovosť.

Naopak čo veľmi?
Keď to nie je o istotách, ale o zvedavosti. Keď dizajn vytvára nové kvality. Veľkorysosť, aj za cenu istého obmedzenia. Mám radšej poetické a zbytočné, ako praktické a žiadané.

Čo počúvaš?
V tomto momente Tuxedomoon.

Obľúbený film, animák, seriál?
Sicario (ten prvý), seriál The Wire …

Akú vec si naposledy kúpila?
Určite to bolo niečo v second hande, som stály zákazník.

Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Viac čítam online. Veľa odbornej literatúry dostávam do daru a aj kupujem skôr pre niekoho iného ako pre seba. Naposledy som si kúpila Anču Daučíkovú, je to skvelé čítanie vďaka Monike Mitášovej a pekná kniha od Adely Svobodovej.

Chodíš voliť?
Áno.

Kto robí najlepšie párty?
Už som nejaký čas na žiadnej nebola, ale asi navždy to pre mňa bude Photoport, keď bol ešte na Pražskej ulici.

Obľúbená kupola?
Observatórium Tatranská Lomnica. Ako malú ma tam vzali rodičia. Pracoval tam otcov kamarát. Pamätám si to ako dnes. Jeho obrovské vibramy a železná kupola.

Šaty na párty. Od koho?
Paradoxne, na párty som sa vždy obliekala prakticky.

Hrdina/ka z minulosti?
Architekt Friedrich Weinwurm.

Najlepší/ najkrajší dom?
Napríklad Ricardo Bofill, Les Espaces d’Abraxas; alebo Giancarlo De Carlo, Villa Ca Romanino; alebo Svetko, Hauskrecht, bytové domy na Medenej ulici v Bratislave …

Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Snažím sa čo najdlhšie neotvoriť počítač.

Čo máš na ploche?
Nejaké difoltné pohorie mac OS Sierra.

Najlepšia výstava, dielo?
Mark Leckey – Lending Enchantment to Vulgar Materials, Wiels Brusel, 2014. Bol to komplexný zážitok, veľmi premyslené a dokonale spracované. V zmysle komplexného diela: hudobná dramaturgia, divadlo, scénografia. To bolo aj turné The Knife 2013.

Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Stuarta Baileyho pre jeho texty a projekt Serving Library; Mirka Borche pre jeho prácu pre Bavarian State Opera, Lindu a Danielu Dostálkové pre ich schopnosť formovať a formulovať; Petra Lišku a jeho premyslené výstupy; Metahaven pre ich aktuálnosť; PLURAL pretože majú ideály; Juraja Sukopa pre dôslednosť …

Morálka alebo peniaze?
K morálke som bola vychovaná, k peniazom nie. Nemali by to byť ale veci, ktoré sa dávajú do kontrastu ako dobro a zlo.

Výnimočná kniha?
Smrt Zajdy Munroa, Nick Cave

Optimistka, pesimistka, nihilistka?
Som idealistka so sklonmi k nihilizmu.

Máš nejaké hobby?
Nikdy som žiadne hobby nemala v zmysle pravidelnej voľnočasovej aktivity. Všetko čo robím nejako súvisí s mojou prácou a rodinou. Posledný rok fungujeme s Martinom Jančokom aj ako Dj–ská dvojica, takže teraz sa venujem intenzívnejšie aj hľadaniu hudby.

Individuálne alebo v kolektíve?
Čím ďalej, tým viac individuálnejšie.

Slovensko zem zasľúbená?
Z času na čas doma zvažujeme sťahovanie do inej krajiny.

segecova.sk