Rozhovor / PÄŤ OTÁZOK PRE…
Päť otázok pre vybraných dizajnérov vzniklo v spolupráci s BADW.
VIKTOR TABIŠ
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Nemám žiadne romantizujúce asociácie tohto slova. Pojem krehkosť vo mne asociuje jeho význam.
Krehkosť ma sprevádza počas celého výrobného procesu v mojom projekte Original. Je to vlastnosť materiálov, s ktorými pracujem – ich krehkosť využívam vo svoj prospech. Na túto vlastnosť sa spolieham pri štiepaní sadrových dielov odlievacej formy. Neskôr na odliatku úmyselne ponechávam jemné detaily deliacich rovín formy, ktoré dokonale popisujú pojem krehkosť. Veľa ľudí má nutkanie tieto detaily odlomiť, v skutočnosti to ale nie je také jednoduché.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Začiatkom tohto hektického obdobia som sa z núdze zamestnal, dokončil som školu, mal som zopár úspešných výstav. Neskôr som si našiel vlastný priestor na tvorbu. To sa zmenilo.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Dizajn krátkodobo reagoval na celosvetovú pandémiu, ale nemyslím, že sa zásadným spôsobom zmenil.
Čo snívaš navrhnúť?
Niečo priekopnícke (myslím, že sa to nestane).
Kto je tvoj hrdina?
Moje budúce ja, ktoré by navrhlo niečo prelomové.
SILVIA SUKOPOVÁ
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
V poslednom čase vnímam krehkosť najmä v každodennom prežívaní. S dvoma malými deťmi je život neraz chaosom, ktorý každý deň prináša nové prekvapenia a ja často precitnem v myšlienke, aká je naša existencia krehká. Do mojej tvorby zasahuje opäť najmä cez deti a dosť výraznú nemožnosť plánovať. Čas na moju tvorbu je teraz veľmi krehká vec.
Ako si pracovne prežila posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Obdobie pandémie ma zasiahlo na materskej a tehotnú s druhým dieťaťom. Moje dni ostali naoko rovnaké. Bola som doma ako predtým, pracovala v malých úsekoch, keď to bolo možné. Pracovne teda pre mňa veľké zmeny nenastali, skôr sa zmenilo všeobecné nastavenie v mojej hlave. Mám pocit, že svet spred troch rokov niekam zmizol. A už sa asi nevráti.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Neviem, či to viem dobre zhodnotiť. Kontakt so svetom dizajnu mám posledné roky menej intenzívny. Avšak mám pocit, že ekologický a udržateľný prístup, ktorý bol predtým iba výberom niektorých dizajnérov, je dnes nutnosťou všetkých.
Čo snívaš navrhnúť?
Nemám takéto sny. Túžim opäť navrhovať a produkovať viac. Najviac ma teší, keď je výsledný produkt vo forme alebo v technológii experimentálny, ale zároveň plne funkčný.
Kto je tvoj hrdina?
Vyrovnaná pracujúca matka.
LINDA VIKOVÁ & PATRÍCIA KOYŠOVÁ
Čo vám asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do vašej tvorby?
LV: Aby som nebola v každej odpovedi patetická babča :), tak stručne: pri slove krehkosť mi napadne moja milovaná keramika. Krehkosť je vždy prítomná počas tvorivého procesu a v každodennosti, drží ma v strehu a sprítomňuje.
PK: Akákoľvek istota, ktorú nadobudnem, sa mi spája práve s krehkosťou. Krehkosť je balansujúca hrana, čo je ešte dobré umenie/dizajn a čo gýč. Krehkosť ma udržiava v pozore. Baví ma krehkosť dialógu, dialógu dvoch autoriek.
Ako ste pracovne prežili posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
LV: Stojím oboma nohami v prítomnosti, čelom vpred k blízkej budúcnosti. S mojím nastavením všetky udalosti prežívam intenzívne v danom okamihu a nemyslím, že by som ich podvedome a určite nie programovo prenášala do tvorby. Na sebe ani vo svojom okolí výrazné zmeny vplyvom diania za posledné tri roky nesledujem. Nemyslím si ale, že pindať alebo plakať do periny v neprajných časoch spoločnosti prospieva. Preto sa snažím robiť to, čo myslím, že mi ide najlepšie – a to vnášať imagináciu a estetično do každodennosti prostredníctvom ručne zhotovených funkčných objektov.
PK: Nespomínam si, kedy naposledy som pracovala tak intenzívne ako za posledné tri roky. Možno je to tým, že mi materstvo prinieslo menej času v ateliéri, ktorý využívam efektívnejšie.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozorujete niečo?
LV: V oblasti dizajnu sledujem a tešia ma všetci svedomití kreatívci. Dizajnéri, ktorí hľadajú alternatívne, ekologicky nezávadné, udržateľné materiály a riešenia pre výrobu svojich projektov. Som veľmi pyšná, že nás vo svete v tejto oblasti uvedomelého dizajnu úspešne zastupujú Crafting Plastics. Pozorujem, že podobných projektov a značiek v rôznych sférach dizajnu pribúda a z toho mám veľkú radosť.
Čo snívate navrhnúť?
LV: Ja vždy túžim a usilujem sa, aby to, na čom aktuálne pracujem, dopadlo tak, ako som si vysnívala.
Kto je tvoj hrdina?
LV: Kedysi som zo špásu na podobnú otázku napísala môjho hrdinu detských dní Sandokana. No teraz sú s najväčšou úctou a vážnosťou mojimi hrdinkami, ku ktorým vzhliadam, všetky tie ženy, ktoré sú odhodlané položiť život pri boji za slobodu spravodlivosť a ľudské práva.
PK: Mám širokú škálu hrdinov, ktorí ma inšpirujú, nadchýnajú, dojímajú. Od najbližšieho okolia až po Zuzanu Čaputovú.
MISCHER‘TRAXLER STUDIO
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Krehkosť je pre nás čosi veľmi citlivé na vonkajšie vplyvy, čo možno ľahko vyviesť z rovnováhy. Práve myšlienka rovnováhy je často súčasťou našich projektov. Zároveň pracujeme s krehkými biologickými systémami, napríklad v projektoch RealLimited či entomarium, kde sú hlavným prvkom ohrozené alebo vyhynuté druhy.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Máme veľké šťastie, keďže sme za posledné dva roky mohli pracovať na mnohých zaujímavých, inšpiratívnych projektoch. Zároveň si uvedomujeme, že nič nie je samozrejmé a všetko sa môže veľmi rýchlo zmeniť.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Dosť sa zvýšilo povedomie o tom, čo môže dizajn pre spoločnosť urobiť. Dúfame, že to napomôže aj zmene porozumenia dizajnu v očiach verejnosti.
Čo snívaš navrhnúť?
Javisko alebo inštaláciu pre súčasný balet.
Kto je tvoj hrdina?
Nemáme svojho hrdinu ani v neho neveríme – každý človek je vždy ovplyvnený inými a stavia na cudzích myšlienkach a nápadoch… Za niečo neuveriteľné považujeme prírodu ako systém, ktorý je postavený cirkulárne, každý jej prvok je taký, aký je, z nejakého dôvodu – to by sme sa od nej mohli/mali naučiť a takisto pochopiť, že sme tiež jej súčasťou.
ŠTEFAN SEKÁČ
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Pre mňa je krehkosť vlastne úplne samozrejmou súčasťou mojej tvorby. Keďže mojím hlavným médiom je porcelán, krehkosť ma sprevádza každý jedeň deň a je prítomná pri každom jednom kroku tvorivého procesu. Krehkosť má zároveň učí veľkej trpezlivosti.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Za posledné tri roky u seba vnímam veľkú zmenu. Bol som naozaj veľmi pracovne vyťažený, ale na druhej strane, keďže ide o tvorivú prácu, je to vo všetkých smeroch podnetný proces. Nikdy v ňom nie je len jedna cesta a smer, akým sa dá ísť – možností je nekonečno. Čo sa vo mne naozaj zmenilo, je vnímanie toho, čo všetko sa dá, ak človek hľadá spôsob, ako na to a keď chce!
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Podľa môjho názoru sa zmenila najmä rýchlosť v masovejšej produkcii. To, ako rýchlo sa finálny produkt dostane k spotrebiteľovi, je nenormálne. Zároveň aj tlak na spotrebu. Čo však vnímam pozitívne je vzťah ľudí k lokálnemu dizajnu. Začínajú sa oň zaujímať čoraz viac, vedia, že v ňom je pridaná hodnota a príbeh.
Čo snívaš navrhnúť?
Toho je naozaj ešte veľa! Všetko v mojej tvorbe sa však postupne odvíja a vyplýva zo seba navzájom. Nosím v hlave veľa návrhov a plánov, nechajte sa prekvapiť!
Kto je tvoj hrdina?
Nechcem, aby to vyznelo arogantne, ale v poslednej dobe som sám pre seba hrdinom. Mám za sebou náročné obdobie a teší ma, že každý krok viem zvládnuť a posunúť sa ďalej. Niekedy v tom pozitívne prekvapím aj samého seba!
BCXSY
Čo vám asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do vašej tvorby?
Krehkosť je pre nás spojením s dočasnou povahou bytia. Pripomína nám neustále spochybňovať to, čo robíme, a dbať pritom na kontext a naše okolie. V našej praxi si ju spájame najmä s našou citlivosťou k rôznym vrstvám, ktoré tvoria každý projekt, mysliac na celok aj na najmenšie detaily a ľudské aspekty, čo nám napomáha dosiahnuť čo najucelenejší, najautentickejší a najudržateľnejší výsledok.
Ako ste pracovne prežili posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Väčšinu času sme posledné tri roky strávili doma či v najbližšom okolí nášho domova. Napriek mnohým aspektom života, ktoré sa odrazu stali neistými a znepokojivými, sme sa snažili zachovať si pozitívny prístup a podarilo sa nám celkom rýchlo adaptovať. Relatívna izolácia a pomalšie tempo v dôsledku obrovských globálnych dôsledkov pandémie nám dopriali čas zamyslieť sa nad tým, ako vidíme našu rolu dizajnérov a ako môže mať pozitívny dopad na svet.
Ešte väčšmi než predtým sme prepojení s našimi hodnotami a vedomejší pri celom procese dizajnu – od toho, že sme vyberavejší pri voľbe nového projektu, zvažujeme rôzne efekty výsledku a premýšľame, ako zakomponovať do nášho dizajnu pridanú hodnotu.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozorujete niečo?
Odkedy sme začínali, svet dizajnu sa veľmi zmenil. Zdá sa nám, že hranice sa stávajú čoraz abstraktnejšími – či už ide o dizajn vytvorený na tom či onom mieste, ale aj medzi jednotlivými disciplínami a aplikovaním dizajnu. V posledných rokoch sme si všimli jeden pozitívny trend – v súvislosti s pandémiou, ale aj v inom kontexte – naprieč dizajnérmi, výrobcami a zákazníkmi sa čoraz viac rozširuje povedomie a schopnosť sebakritiky.
Čo snívate navrhnúť?
To je ťažká otázka – toľko vecí by sme radi navrhli! V poslednom čase nás celkom zamestnávajú svietidlá a veľmi si užívame objavovanie tohto odboru. No ak si máme vybrať niečo nové, asi by šlo o vaňu alebo nejaký objekt súvisiaci s wellnessom a osobnými rituálmi.
Kto je tvoj hrdina?
Vážime si mnoho ľudí, no nedokážeme nikoho nazvať naším hrdinom. Istým spôsobom sme si hrdinami navzájom – vďaka nepretržitej vzájomnej podpore vo všetkých oblastiach života sa dokážeme rozvíjať a pritom robiť to, čo nás baví.
JOZEF EDUARD MASARIK
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Krehkosť je pre mňa stav, ktorý podmieňuje naše správanie a zosilňuje našu citlivosť. Či už je krehkosť v nás alebo okolo nás, zrazu sme opatrní. Začneme si plne uvedomovať aj to, čo väčšinou prejdeme bez povšimnutia alebo urobíme či povieme bez rozmýšľania. Krehkosť nie je slovo, ktoré by som bežne používal, keď rozprávam o svojej tvorbe. No keď nad ním premýšľam, uvedomujem si, že je to spoločná vlastnosť viacerých tém, s ktorými pracujem. Pokladám za dôležité odhaľovať koncepty, ktoré pokladáme za jasné, no akonáhle sa do nich ponoríme hlbšie, zistíme, že sme vlastne vôbec nerozumeli, čo predstavujú – napriek tomu, že do značnej miery formujú naše životy.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Bolo to obdobie, v ktorom som si kládol neľahké otázky o tvorbe. Ale s odstupom (ak sa o niečom takom už dá hovoriť) to vidím aj ako plodnú dobu. Napriek všetkému to bolo obdobie, kedy som začal rôzne spolupráce a nadviazal viaceré kontakty, ktoré pre mňa ostávajú dôležité doteraz. Veľmi ma teší spolupráca s Divadlom K, s ktorým som ako vizuálny umelec spolupracoval na ich poslednom predstavení Neistota. Naše dobrodružstvo pokračuje ďalším projektom. Zúčastnil som sa rezidencií, v rôznych formách (online, hybridne aj fyzicky) som prezentoval moju tvorbu na festivaloch či konferenciách, čo sa mi darilo najmä vďaka filmu.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Tu budem asi trochu pesimistickejší ako v predošlej odpovedi. Mám pocit, že sa zmenilo menej, ako by sme čakali. Boli obdobia, kedy sa zdalo, že nič nie je ako predtým. No teraz pozorujem, že sa vraciame do normálu. Zhodou okolností len niekoľko týždňov predtým, ako sa zavreli školy, som odprezentoval svoju teoretickú diplomovú prácu, ktorá sa venovala pandémiám v Chicagu a spôsobom, akým tieto pandémie formovali mesto. Tak, ako sa nepodarilo v Chicagu v 19. storočí vybudovať lepší svet, nedarí sa to ani v tom 21. Na druhej strane verím, že je dôležité oceniť všetku snahu.
Čo snívaš navrhnúť?
Niečo, čo otvorí diskusiu o dôležitej téme.
Kto je tvoj hrdina?
Mám to šťastie, že som obklopený ľuďmi, ktorí ma inšpirujú a ktorých obdivujem.
KATARÍNA PLAČKOVÁ A ADRIANA ONDRUŠOVÁ
Čo vám asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do vašej tvorby?
AO: Krehkosť presahuje moju tvorbu. Pod pojmom krehkosť sa mi vynára bytie ako také. To, čo človek prežíva, čo cíti, čím sa zaoberá, čo si myslí. Všetko je to také krehké a zraniteľné a zároveň také silné a odolné.
KP: Život – je jeho neoddeliteľnou súčasťou a tak rovnako aj neoddeliteľnou súčasťou mojej tvorby.
Ako ste pracovne prežili posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
AO: Za posledné tri roky sa zmenilo moje vnímanie dizajnérskej činnosti a sústredilo ju viac na témy späté s bytostným prežívaním človeka, jeho vnútorným svetom, ktorý mi už akosi nejde prehliadať a ktorému by som sa chcela aj ďalej venovať. Zaoberám sa viac prácou s priestorom a transformovaním myšlienok z 2D plochy do hmoty a skúsenosti v priestore.
KP: Posledné tri roky mi ponúkli možnosť prehodnotiť postoj k životu a dali mi čas k prehĺbeniu sa k môjmu skutočnému ja. Som vďačná za zmeny, ktoré v pomerne krátkom čase dokázali priniesť v mojej tvorivej a osobnej bubline evolučné zmeny.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozorujete niečo?
AO: Vnímam kreativitu vo vynaliezavosti a nachádzaní možností vo svete umenia a dizajnu, ako sa prezentovať a dostať bližšie k ľudom aj bez fyzického kontaktu a priamej účasti. Nové okolnosti vytvorili nové uhly pohľadu v tvorbe.
KP: Svet vizuálneho dizajnu sa vo veľkej miere presunul do virtuálneho prostredia, čo ovplyvnilo mieru dosahu informácií v spoločnosti. Ako vizuálna dizajnérka vnímam dôležitosť vedomej tvorby a cítim vyššiu mieru zodpovednosti voči spoločnosti a budúcim generáciám.
Čo snívate navrhnúť?
AO: Navrhnúť riešenia, ako dizajnérsky komunikovať témy duševného zdravia. Zdieľať svetu očiam skryté, neviditeľné procesy, ktoré sa dejú v ľudskej mysli, duši, v bytosti ako takej a zároveň byť v súlade s prírodou, jej zákonmi a podporovať jej prirodzený cyklus.
KP: Snívam navrhnúť materiál, ktorý vyrieši mnohé ekologické a ekonomické otázky 21. storočia. Bude slúžiť rovnako nám ako aj prírode. A ešte teleport.
Kto je váš hrdina?
AO: Mojím hrdinom je každý odvážny človek, ktorý koná v súlade so sebou a podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktorý sa nebojí byť autentický bez strachu z hodnotenia a posudzovania, ktorý ukazuje svoju pravdu a prijíma i kritiku s ľahkosťou. Pevne stojí a čelí svetu so svojimi myšlienkami, emóciami, názormi a presvedčeniami.
KP: Každý, kto sa nebojí konfrontácie so svojimi najtemnejšími tieňmi.
RÓBERT PÚČEK
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
V dizajne ma momentálne najviac oslovuje divnosť. Aj keď dizajn používa rovnaké elementy, vstupuje doň charakter doby, v ktorej vzniká, reaguje na spoločenskú situáciu. Nepovedal by som, že s krehkosťou narábam v projektoch vedome, no možno sa nachádza v každom z nich. Možno je to iba to správne pomenovanie inšpirácie. Chcenie vytvoriť niečo, čo v procese naberá formu bez možnosti vidieť budúcnosť a tak sa pohybovať na tenkom ľade. Nie je celý dizajn iba o tom? Neviem. Len rozmýšľam.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Najdôležitejšou zložkou je štúdium na VŠVU v Bratislave a zároveň Erasmus na Akadémii umení v Lotyšsku. Priblížil som sa viac k písmu – síce ma vždy zabávalo, teraz ma zabáva ešte viac. Niekedy z diaľky obdivujem písma iných a tak naberám inšpiráciu do svojich projektov. Inokedy zase zblízka tvorím funkčné písmo len tak do šuflíka, aby som naberal skúsenosti s plynulosťou kriviek. Mimo toho sme s Laurou Morovskou založili dizajnovú dvojicu fajn@fresh, aby sme sa mohli pri tvorbe zabávať spolu. Momentálne sa nachádzam v etape, kedy sa chcem viac zaoberať s prepojením interaktívneho a voľného. Tvoriť niečo, čo nie nutne nachádza využitie v bežnom dni.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Neviem, či sa mení. Určite ale doň vstupuje vývoj technológií a aj iné veci, ktoré ho formujú do iného skupenstva. Do instagramového skupenstva.
Čo snívaš navrhnúť?
Nejaký super song, ktorý vznikne náhodou.
Kto je tvoj hrdina?
Vieruš, moja mamina.
SIMONA JANIŠOVÁ
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Prvá asociácia je prirodzene hlavne materiálmi, s ktorými pracujem – s keramikou a porcelánom.
Ako si pracovne prežila posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Pracovne to boli plodné roky, napriek niektorým príležitostiam v zahraničí, ktoré sa neustále posúvali na neurčito, prišli iné príležitosti, ktoré moju vlastnú tvorbu, ale aj našu značku si.li., posunuli opäť o niečo ďalej. Nemôžem sa sťažovať.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Tendencie, ktoré boli pred pár rokmi len trendmi a predikciami, sa dnes stávajú realitou – dizajn aj architektúra smerujú k aplikovaniu udržateľnosti v celom širokom spektre. Oveľa viac sa dbá na použité materiály, témou je aj veľkosť priestorov – v architektúre sledujem trend zmenšovania priestorov. Menšia mierka je ekologickejšia aj ekonomickejšia (baví ma web, nevertoosmall). Myslím ale, že je to stále len mierny začiatok.
Čo snívaš navrhnúť?
V rámci našej spoločnej značky si.li.by sme do portfólia našej keramiky chceli zaradiť čajník. Zatiaľ sa k tomu nevieme dostať. Je to náročná dizajnérska úloha.
Kto je tvoj hrdina?
Momentálne ukrajinský národ.
DAMIAN CEHLÁRIK
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Vo svojej tvorbe sa zaoberám najmä umeleckou rešeršou a (pre)rozprávaním príbehov cez slová, objekty a scény. Krehkejšie než sklo či porcelán sú pre mňa spomienky a príbehy, ktoré počas rešerše nachádzam a pretváram do diel.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Posledných desať rokov môj život nemal žiadnu rutinu a bol plný zmien, sťahovania sa medzi krajinami, školami, prácami a kolektívmi. Bol som zvyknutý na zmeny, a pandémia bola rovnakou zmenou, na aké som bol dovtedy zvyknutý, takže som si rýchlo zvykol aj na toto. Posledné roky som však bol najmä v Holandsku na Design Academy Eindhoven, kde som študoval sociálny dizajn. V tom sa niesli posledné dva roky a zmenili veľa v mojom premýšlaní.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Vnímam skôr svet ako taký, v ktorom je dizajn prítomný všade naokolo. Spôsob, akým sú nadizajnované priestory a systémy okolo mňa. Tam som toho počas pandémie spozoroval veľmi veľa. Dizajnérom sa stal každý, kto čo i len hľadal miesto, kam umiestniť dezinfekciu, aby bola po ruke. Svet objektov s prívlastkom „dizajnové“ a tvorcov týchto objektov dnes už sledujem veľmi málo na to, aby som niečo spozoroval.
Čo snívaš navrhnúť?
Snívam skôr o tom, aby ma bavilo navrhovať, aby som spolupracoval s partnermi, s ktorými ma práca bude baviť. Ak by som si mal však vybrať jednu vec, veľmi by som si vážil, ak by som sa mohol venovať komplexnej a citlivej rekonštrukcii interiéru Slovenského rozhlasu a priľahlých priestranstiev.
Kto je tvoj hrdina?
Určite rodina a najbližší priatelia. No skoro u každého, s kým strávim aspoň krátky čas, viem nájsť niečo obdivuhodné, niečo, čo ma vie nadchnúť.
CINDY KUTÍKOVÁ
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Najviac pojem krehkosť vnímam cez súčasnú situáciu vo svete, kde sme si po takmer troch rokoch pandémie chceli vydýchnuť a namiesto toho prežívame pocity ohrozenia a neistoty. V nadväznosti na svoju tvorbu s krehkosťou významne nepracujem, každopádne v posledných rokoch tvorím s materiálom, ktorý je krehký svojimi vlastnosťami.
Ako si pracovne prežila posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Možno ma moja odpoveď samu prekvapila, ale nejaký zásadný rozdiel nevnímam. Snáď len to, že v priebehu pandémie mali ľudia viac času na svoje projekty, takže som mala veľa zákazok na tvorbu vizuálnych identít.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Veľkú zmenu som zaznamenala po ruskej invázii na Ukrajinu. Milo ma prekvapila aktivita mnohých dizajnérov, ktorí svojou tvorbou a jej predajom solidárne prispeli na pomoc ľuďom zasiahnutým touto situáciou.
Čo snívaš navrhnúť?
Rada by som navrhla monumentálnu vitráž a vyskúšala si túto starú techniku v kontexte súčasného vizuálneho jazyka.
Kto je tvoj hrdina?
Marco Polo a Radim z New Yorku.
KATARÍNA BAJKAYOVÁ
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
„Pojem krehkosť mi okamžite asociuje telesnosť a dotyk. Uvidím v mysli niekoľko uchovávaných cyklov fotografií, kde sa nedotýkam len ľudí, ale aj rastlín, zvierat a rôznych materiálov. Sú to výrazné fotografie. Nie je ich veľa. Často súvisia s odchodom, bolesťou a ľútosťou. Krehkosť si veľmi silno spájam práve s materiálom, s ktorým pracujem najčastejšie – s hlinou. V zmysle určitej ambície, čo znamená, ako krehkosť či trhlinu prekonať. A to tak, aby som necítila ľútosť. Tú strašidelnú ľútosť, ktorú prináša krehkosť. Hlina dokáže odtláčať to, čo popieram sama v sebe. To je to krehké. Pre mňa bolestivé. Prijať trhlinu je náročná úloha. Hlina dokáže poskytnúť metódu učenia sa, ako to prijať. Aspoň to teda platí, kým sa človek nenaučí s týmto materiálom dostatočne dobre pracovať, čo je pre mňa už asi trinásť rokov. Možno iba neviem byť dosť precízna, dosť spoľahlivá. Možno dosť citlivá k samotnej hline, ktorá bude privedená na výpal.„
Ako si pracovne prežila posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Posledné tri roky som prežila sebaorganizovaním, naopak aj rozpadom svojej vlastnej organizácie, odhodlávaním a prijímaním seba. Ukončila som magisterské štúdium v odbore voľného výtvarného umenia. Odhodlala sa v odbore ostať. Túžila sa dostať na doktorandské štúdium. Pracovala som ako predavačka v obchodnom centre na part-time a do toho aktívne tvorila. Po osobnom zrútení som dala výpoveď a založila si živnosť. Začala som podnikať. Využila všetky možnosti dotácií a grantov. V roku 2021 ma prijali na doktorandské štúdium na KVUaI, FU TUKE. Obdobie pandémie bolo paradoxne pracovne najaktívnejším v mojom doterajšom živote. Posledné tri roky boli pre mňa hlavne o veľkom zapretí sa a výdaji energie. Od útleho detstva som vedela, čo chcem robiť. Tieto tri roky som mala pocit, že už by som to aj mala potvrdiť okoliu. To, že to myslím vážne. Smejem sa, ale ľahké to nebolo. Ak ste úplne sám/sama a úplne sama žena, bez žiadneho ekonomického zabezpečenia, bez muža alebo „dobrého“ rodinného zázemia (finančného), je to zvláštna pozícia. Trochu som sa cítila ako vrcholová športovkyňa bez trénerky/trénera. Úplne to asi nevidno. Iba to fyzicky aj mentálne pociťujem. Posledné tri roky ale vôbec nezávidím nikomu, kto študoval alebo bol skutočne odseparovaný iba do domáceho prostredia. Tu znova pociťujem ľútosť. To globálne, čo tieto roky žijeme – to sú veľmi krehké momenty nášho spoločného bytia. Zmena určite nastala v tom, že som prijala samú seba celú, aká som. Možno tomu práve dopomohli aj aktuálne spoločenské problémy. Neprídem si už taká podstatná, aby som sa nevedela prijať. Stále sebakritická, ale absolútne nie v rovine, kde by som sa podceňovala, alebo ponižovala. Skôr ma kritika voči sebe samej nabáda k jej preskúmaniu a hľadaniu riešení. Prestala som sa báť hľadať pomoc a začala som sa veľa pýtať.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Nie som síce zo sveta dizajnu, ale v rámci keramiky a porcelánu sa už dlhší čas teším jej opätovnému rozkvetu na Slovensku a v Čechách. Druhý dych keramiky. Je to fajn – zaslúžila si to! Myslím, že to platí aj vo voľnom umení aj v dizajne. Rovnako ma tešia všetky možné spolupráce medzi umením, dizajnom a architektúrou. Mali by sme si seba navzájom všímať a spoluutvárať lepšie miesto. V tomto zmysle ma zaujímajú najmä spolupráce vzťahujúce sa k urbánnemu prostrediu.
Čo snívaš navrhnúť?
Snívam si navrhnúť teleport, ktorý ma v zime bude presúvať z ateliéru domov. Je to trápny sen aj vzhľadom na súčasnú environmentálnu krízu, ale skutočne po tom už dlhoročne túžim. Veľmi ťažko znášam mínusové teploty. Bol by z kameniny a celý obliaty priehľadnou glazúrou. Držal by teplo a rada by som sa ho dotýkala zvnútra.
Kto je tvoj hrdina?
Mojimi hrdinkami sú dve ženy. Prvou je, samozrejme, moja mama a druhou Simone Weil.
ROMAN ŠEDINA
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
S krehkosťou v materiále sa stretávam vlastne neustále. V procese výroby keramiky a porcelánu je to na dennej báze. Črepy momentálne spracovávam do podoby objektu alebo, dá sa povedať, funkčného predmetu. Dôležité je byť opatrný a pokorný k materiálu, zvodný a odvážny v myslení.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Svet sa pre mňa viac prepojil. Stretol som sa a komunikoval som s ľuďmi profesne na sociálnych sieťach omnoho ľahšie. Mali sme k tomu (v úvodzovkách) priaznivejšie podmienky. Osobne som mnoho meniť nemusel. Skôr som začal trochu inak uvažovať nad čím, s kým a kde tráviť viac času.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Zaoberám sa v podstate viac materiálom a jeho významom. Nie som ten typ kreatívca, ktorý do tvorby vnáša emócie z aktuálneho diania. Idem do vecí, ktoré majú dlhodobejší význam. Pre mňa osobne je to práca, ktorá ukazuje, ako sa možno dívať na veci a za veci (…akoby za roh). Alebo tiež z pohľadu, kedy toho vidíte vlastne viac. Ale všeobecne sa spoločnosť trochu viac zamyslela.
Čo snívaš navrhnúť?
Momentálne spolupracujem na výnimočných projektoch. Sen je dokončiť obe práce tak, ako by si všetci zúčastnení predstavovali. Jeden sme začali s Klárou Nademlýnskou a pri prvom predstavení prišla pozitívna reakcia zo strany kurátorov a zberateľov. Vieme, že tak môžeme ďalej rozvíjať začatú myšlienku, o ktorej sme presvedčení. Taktiež začínam premýšľať a snívať nad realizáciou niekoľkých nových objektov s významnou českou architektou Evou Le Peutrec stavajúcou v Číne niekoľko mrakodrapov. Na to sa obaja veľmi tešíme!
Kto je tvoj hrdina?
Hrdina môže byť každý, pokiaľ vo svojom konaní vytrvá a dotiahne svoju myšlienku do konca. Predovšetkým by nemal zradiť seba samého.
DECHEM
Čo ti asociuje pojem krehkosť? Do akej miery zasahuje do tvojej tvorby?
Pracujeme prevažne so sklom a v našom štúdiu sa často preháňajú dve malé deti, tým sa nám tento pojem asi trochu otupil. Predtým krehké znamenalo opatrný prístup, niekedy aj radšej šepkať a jemne našliapovať, teraz sa nám krehkosť spája aj s odolnosťou a silou prezentovať ju tak, ako to cítime.
Ako si pracovne prežil posledné tri roky? Čo sa zmenilo?
Pre nás to bolo úplne prelomové obdobie. Úbytok zákazok z osvedčených obchodov nás viedol k intenzívnejšej spolupráci na projektoch s architektami a posledný rok sme pripravovali otvorenie nového showroomu v Prahe. Odpočinuli sme si od prezentácií na výstavách a veľtrhoch v Čechách i zahraničí a vďaka tomu sme sa viac ponorili do našej práce so sklom.
Ako sa celkovo zmenil svet dizajnu? Pozoruješ niečo?
Dizajn je asi rýchlejší vďaka sociálnym sieťam – ako všetko okolo nás. Myslím si, že je ľahšie zaujať a ťažšie udržať sa. Bavia nás jeho premeny, ale dnes by sme už asi nechceli zakladať nové štúdio. 🙂
Čo snívaš navrhnúť?
M: Môj sen je asi navrhnúť stoličku – takú pohodlnú, že by si ju ľudia nechávali ako dedičstvo.
J: Nemám úplne sen navrhnúť niečo konkrétne, baví ma experimentovať s materiálom a hľadať nové prístupy k technológiám skla.
Kto je tvoj hrdina?
Každý, kto je v živote optimistický a láskavý k ostatným.