[:sk]Rozhovor / ŠIMON GALANSKÝ[:en]Interview / ŠIMON GALANSKÝ[:]

[:sk]Rozhovor s minuloročným víťazom BADW Awards Šimonom Galanským, ktorého autorskú kolekciu nábytku DENNODENNE tento rok nájdete aj v kurátorskom výbere festivalu BADW v decembro v Galérii mesta Bratislavy.[:]

[:sk]

Fohy shelf, foto: Ľuboš Kotlár.

ĽH: Ahoj Šimon! Aký si mal rok? Čo sa zmenilo? 

ŠG: Veľa sa toho zmenilo – a ešte sa toho veľa zmení. Som v štádiu, keď si hľadám miesto, kam patrím. Len pred rokom som skončil štúdium na VŠVU, čím skončila jedna etapa môjho života. Teraz sa snažím udržať si tú podstatu, v ktorej som žil doteraz, a pretaviť ju do profesionálneho života – teda nielen žiť dizajnom, ale aj živiť sa dizajnom.

Ku ktorému svojmu kúsku máš najhlbší vzťah a prečo? 

Myslím, že to je kreslo Sinuo, ktoré vzniklo ako bakalárska práca. Bude to tým, že sa okolo nej toho veľa udialo. Začalo to na jednom krátkom workshope, ktorý viedol skvelý francúzsky dizajnér Eric Jourdan zo Saint-Étienne. Workshop síce trval len pár dní, ale mám pocit, že sme si za ten krátky čas vybudovali špecifický vztah. 

Neskôr, počas realizácie som prežíval dosť náročné chvíle. Výroba kresla bola tak trochu sochárčina – keďže kreslo je ohýbané v dvoch smeroch, bežná ohýbačka takéto náročné tvary nedokáže ohnúť. Všetko sa ohýbalo plameňom do kopyta. Nakoniec sa to podarilo vďaka úžasným remeselníkom, na ktorých som nejakou náhodou natrafil. 

Vznikol tak solitérny, ručne vyrábaný kus nábytku. Neskôr kreslo vyhralo cenu profesora Halabalu a bolo na viacerých výstavách doma aj v zahraničí. Porotu tiež zaujalo, že je vyrobené len z jedného materiálu. Mal som aj niekoľko záujemcov zo zahraničia a o kresle vyšiel aj článok na portáli designboom.com, čo bolo pre mňa asi najväčším prekvapením. 

Bol to pre mňa vlastne taký dlhodobý projekt, pri ktorom sa nezrodilo len kreslo, ale aj veľa nových vzťahov a tiež osobných zmien.

Čo ťa na tvojej práci najviac baví? A čo naopak vôbec?

Svoju prácu delím na dizajn ako službu a dizajn ako tvorbu. Ak ma prestáva baviť komerčný projekt, vždy si to vykompenzujem vo svojej tvorbe. Samozrejme, najviac ma baví rôznorodosť projektov. Zatiaľ som mal šťastie a snáď každý projekt bol trochu iný. Či už navrhujem mixér alebo nábytok pre galérie, výstavný dizajn, knižné ocenenie alebo robím hudbu – na forme nezáleží. Baví ma ten pohyb a zmena.

O kolekcii DENNODENNE píšeš: „Verím, že vecami, ktorými sa obklopujeme, utvárame svoju identitu.“ Čím sa najradšej obklopuješ ty sám? 

To je pre mňa ťažká otázka. Zväčša len vecami, ktoré používam. A potom ešte vecami, ktoré majú pre mňa nejaký hlbší zmysel. Vecami, ktoré nejako súvisia s minulosťou.

Ako vznikali jednotlivé kusy nábytku v kolekcii? Ako vyzerá tvoj tvorivý proces? 

Všetko začína, samozrejme, myšlienkou. Môže to byť idea alebo fascinácia nejakým tvarom, detailom alebo aj vyslovene chybou – niečím, čo zle pochopím/uvidím, a tú chybu si privlastním a zistím, že som to vlastne vymyslel, ale ani som o tom nevedel, nepremýšľal. Možno sa snažím zapojiť aj podvedomie. 

Niekedy sa teda vlastne snažím to nevymyslieť, aspoň v prvotnom štádiu. Neurčovať konkrétnu funkciu alebo zameranie. Keď si niečo neviem predstaviť, prenášam to na papier kresbou. Je to proces a aj ten ma často dovedie úplne niekam inam. Snažím sa zapájať predstavivosť. Niektoré produkty sa mi dokonca prisnili.

Niektoré prvky mi pripomínajú jazyk alebo otvorené ústa. Vnímaš túto symboliku? Inšpiroval si sa niečím pri voľbe konkrétneho tvaroslovia? 

Som rád, že to spomínate. Určite to tak môže byť. Ak to tam vidíte, tak to tak bude. V tejto kolekcii je veľa náznakov, abstrakcie, ale aj organiky – a tak v tom každý môže vidieť, čo chce. Napríklad prvotná myšlienka, z ktorej vznikla séria políc Fohy, vzišla z predstavy zrkadla, ktoré sa na mňa pozerá a vyplazuje mi jazyk.

Ako vnímaš úlohu dizajnu v súčasnosti? 

Zubárovi asi nebudeme hovoriť, ako nám má vŕtať zub. Podobne to vidím s dizajnom. Môžete to skúsiť, ale výsledok asi nebude najlepší. Úlohou dizajnéra je vytvárať hodnoty. Je to človek, ktorý má istý level citlivosti, premýšľa nad vecami trochu s nadhľadom a vníma súvislosti, ale aj celok. Myslím, že je veľmi dôležité zveriť dizajnérske úlohy odborníkom. Lebo naše prostredie nás formuje a vplýva na nás, formuje naše pocity a nálady.

Tento rok si pre BADW navrhol dizajn vianočnej gule. Ako si k tomuto zadaniu pristúpil? 

Keď som sa pozrel na väčšinu vianočných gúľ, videl som v podstate stále to isté – tie isté námety a prevedenia, trblietky a vločky. Chcel som niečo úplne iné, niečo aktuálnejšie. Priznám sa, že prvá kresba bola Javelin bazuka (protitanková ručná zbraň, pozn. redakcie), ale to som, samozrejme, vypustil, pretože je to príliš prvoplánové a dosť nevianočné – ale zato veľmi aktuálne! 

Keď hovorím ale o tom, že ma hrozne nebavia klasické námety, ktoré sú už dávno opotrebované – ako, napríklad, snehové vločky – a k tomu pridám ,,aktuálnosť”, tak mi z toho vyšiel roztápajúci sa snehuliak. To je veľmi aktuálna téma. Spracoval som tento motív v abstraktnej, zjednodušenej podobe, ktorá je zároveň rozanimovaná.

Tohtoročnou témou je krehkosť. Ako ju reflektuješ? Čo je pre teba krehké? 

Sloboda je krehká. Vo svojich autorských kúskoch sa nechcem limitovať. Chcem si robiť, čo chcem. 

Čo ťa poháňa? 

Keď majú o moje veci ľudia záujem. Nemôžem to robiť (len) pre seba.

Kreslo Sinuo.

miun.sk/
@smiuno

[:en]

Fohy shelf, photo: Ľuboš Kotlár.

ĽH: Hi Simon! How was your year? What changed?

ŠG: A lot has changed – and a lot will change. I’m at the stage where I’m finding a place where I belong. Just a year ago I finished my studies at the Academy of Fine Arts, which ended a phase of my life. Now I’m trying to keep the essence of where I’ve been and translate it into my professional life – that is, not just living design, but making a living from design.

Which of your pieces do you have the deepest connection to and why?

I think it’s the Sinuo chair, which was created as a bachelor’s thesis. It’s going to be the fact that a lot has happened around it. It started in a short workshop led by a great French designer, Eric Jourdan from Saint-Étienne. The workshop may have only lasted a few days, but I feel like we developed a specific relationship in that short time.

Later on, during the realisation, I had quite a challenging time. Making the chair was a bit of a sculpture – since the chair is bent in two directions, a regular bending machine can’t bend such challenging shapes. Everything was bent with a flame into a hoof. In the end, it was done thanks to the amazing craftsmen I somehow stumbled upon by chance.

The result was a solitary, handmade piece of furniture. Later, the chair won the Professor Halabalu Award and was in several exhibitions at home and abroad. The jury was also impressed by the fact that it was made of only one material. I also had a few interested parties from abroad and the chair was featured in an article on designboom.com, which was probably the biggest surprise for me.

It was actually such a long-term project for me, where not only the chair was born, but also a lot of new relationships and also personal changes.

What do you enjoy most about your work? And what do you enjoy at all?

I divide my work into design as a service and design as creation. If I stop enjoying a commercial project, I always make up for it in my work. Of course, what I enjoy most is the variety of projects. So far I’ve been lucky and perhaps every project has been a little different. Whether I’m designing a blender or furniture for galleries, exhibition design, a book award or making music – the form doesn’t matter. I enjoy the movement and change.

You write about the DENNODENNE collection: “I believe that we shape our identity by the things we surround ourselves with.” What do you like to surround yourself with?

That’s a difficult question for me. Mostly just the things I use. And then even things that have some deeper meaning for me. Things that have something to do with the past.

How were the individual pieces of furniture in the collection created? What does your creative process look like?

Everything starts with an idea, of course. It can be an idea or a fascination with a shape, a detail, or even a mistake – something I misunderstand/see, and then I appropriate the mistake and find out that I actually invented it, but I didn’t even know about it, didn’t think about it. Maybe I’m trying to engage the subconscious as well.

So sometimes I actually try not to make it up, at least in the early stages. Not to identify a particular function or focus. If I can’t imagine something, I put it on paper by drawing it. It’s a process, and even that will often lead me somewhere completely different. I try to engage the imagination. Some products even come to me.

Some elements remind me of a tongue or an open mouth. Do you perceive this symbolism? Were you inspired by anything when choosing a particular morphology?

I’m glad you mention that. It certainly can be. If you see it there, that’s how it will be. There’s a lot of hints, abstraction, but also organics in this collection – so anyone can see what they want to see in it. For example, the initial idea that gave rise to the Fohy series of shelves came from the idea of a mirror looking back at me and sticking its tongue out.

How do you perceive the role of design today?

We probably don’t tell the dentist how to drill our tooth. I see it similarly with design. You can try, but the result probably won’t be the best. The role of the designer is to create value. It’s a person who has a certain level of sensitivity, thinks things through a little bit, and sees the context but also the whole. I think it is very important to entrust design tasks to professionals. Because our environment shapes us and influences us, shapes our feelings and moods.

This year, you designed a Christmas ball for BADW. How did you approach this assignment?

When I looked at most of the Christmas balls, I saw pretty much the same things over and over again – the same themes and designs, glitter and snowflakes. I wanted something completely different, something more current. I confess that the first drawing was a Javelin bazooka (anti-tank handgun, editor’s note), but of course I left that out because it’s too primitive and rather un-Christmassy – but very topical nonetheless!

But speaking of which, I’m terribly uncomfortable with classic themes that have long since worn out their welcome – like, for example, snowflakes – and add , “topicality” to the mix, and I came up with a melting snowman. This is a very topical subject. I’ve worked this motif in an abstract, simplified form that is also animated.

This year’s theme is fragility. How do you reflect it? What is fragile for you?

Freedom is fragile. I don’t want to limit myself in my authorial pieces. I want to do what I want.

What drives you?

When people are interested in my stuff. I can’t do it (just) for myself.

Sinuo Chair.

miun.sk/
@smiuno

 [:]