Esej / TRANSPARENTNOSŤ

Strnulý pohľad spoza záclony

1.1.
Pozrite, táto vec nazývaná svetlo je sama o sebe transparentná, ale očividne sa mení na niečo netransparentné.

2.1.
Veci vidíme, lebo svetlu prekážajú a ono sa má od čoho odraziť. Ak sa dráma lomu ocitne v príbehu vnemu a ak intenzita stúpne – to istotne sa menia stupne – v tom prípade vnem svetla pripraví pôdu obrazu. Z obrazu je, odrazu, pole. A pole nie je rovina. Pole sa všade rozpína. Hoc kvôli odrazu, niečo chýba obrazu ak v poli nič nie je. A moderný maliar kričí: „preč s tým rýmom!“. Nemali ste, majstre, iné na mysli? Áno, rám. Ten však robí obraz obrazom, veď čo ním už je, ale rámom ešte nie?

2.2.
Kde nie je prekážka, nič nie je. Alebo akoby nič – ako v klasickom gagu, kde dvaja chlapíci nesú sklenú tabuľu cez ulicu a tretí – ten na motorke – im cez ňu preletí. Všetci sa smejú, iba filozof nie. Ten aj z gagu vypreparuje záver a narýchlo si ho sformuluje takto: transparentnosť nie je absencia predmetu, ale neprítomnosť kvality. Možno aj prázdno je plné všelijakých vecí, húta ďalej, len ich nevieme vidieť. Veď ako inak niekto nájde niečo aj tam, kde iný nie?

3.1.
Majme obraz okna. Na okne visí záclona. Za oknom  je v obraze borovica s tridsaťročným koreňom. Muž z obrazu ju pozná, vie, že tam je, ale nevidí ju. Borovica rastie von a on je dnu. Medzi nimi je záclona. Pýta sa: „páči sa mi preto, že rozdeľuje alebo kvôli tomu, že zacláňa?“ Muž podíde k oknu, odrhnie záclonu a vidí borovicu.

3.2.
Dá sa pozerať do blba?

3.3.
Je transparentnosť intelektuálnou hodnotou sama o sebe?

4.1.
Uvažujme teraz o transparentnosti v súvislosti s kontrolou. S dohľadom nad priebehom istých vecí. Dohliadať môže len ten, kto tým veciam rozumie. Kto vie ako to chodí. Pri kontrole sa tak nič nové nedozvie, nanajvýš si to, čo už vie, preverí. Transparentnosť tu súvisí s dostupnosťou. Čo je však ľahko dostupné nie je zaujímavé.  Nemali by sme v tejto súvislosti hovoriť skôr o presnosti a precíznosti?

4.2.
Pre tých, čo operujú s mocou je termín transparentnosť vhodným nástrojom na ospravedlnenie vlastných procedúr. Procedúra prináleží k forme výkonu danej moci a preto sama o sebe nedokáže sformulovať nič z toho, čo nazývame „dobrým zvykom“.

4.3.
Výkon akejkoľvek procedúry zakladá vzťah, ktorý sa zas vyznačuje tým, že jeho udržiavanie smeruje k formulácii a vzájomnej úprave vlastných postojov.

4.4.
Čo ak Váš postoj, s ktorým sa zúčastňujete nejakej procedúry nikoho nezaujíma?

5.1.
Zberateľ zo zahraničia odkúpi vaše certifikáty.

5.2.
Na prechádzke lesom prekážky neodstraňujeme. Obchádzame ich.

5.3.
Ako ovplyvňuje požiadavka po transparentnosti subjektívnu túžbu po rôznych opatreniach a obmedzeniach?

5.4.
Existuje transparentnosť priznaná a zdanlivá. Nainštalujte si do izby kameru a obraz premietnite na fasádu svojho domu – tak dosiahnete ich vzájomnú kombináciu.

5.5
Môžbyť je naše volanie po transparentnosti vzdialenou ozvenou pôvodne Augustínovej myšlienky o „illuminatio“ ako podmienke možnosti poznania  pravdy.

6.1.
„Mlha, jenom mlha, Fauste.“