Rozhovor / FLORIAN HAUSWIRTH
Remeselne aj priemyselne
Švajčiarska racionalita, čistota a pôvab. Florian Hauswirth je dizajnér, ktorého poznávacím znamením je spájanie priemyselných a remeselných výrobných postupov v rámci jedného produktu. Jeho tvorba sa nesie v duchu minimalistického, súčasného tvaru, ale so zachovaním kontinuity starobylých remeselných tradícií.
Democratic chess, zdroj: Magazín Bratislava Design Week 2014.
Ako by ste v stručnosti charakterizovali vaše hlavné tvorivé východiská?
FH: Môj proces tvorby je „ťažko zachytiteľný“. Robievam si skice vo vlaku, doma, v kaviarni alebo v mojom ateliéri;najkreatívnejšie bývajú chvíle, keď napoly spím alebo som uťahaný…dobrý nápad ma dokáže z takejto náladyvykopnúť, alebo sa samotná tá nálada možno nejako reguluje…to je ten ľudský faktor, rozdiel medzi nami a strojmi (počítačmi). Cestovanie alebo okolie môjho domova tiež ovplyvňujú moju prácu. Keď robím prvémodely, je to podobné skicovaniu. Sú ako 3D skice; môžu sa zničiť alebo zmeniť veľmi rýchlo. Niekedy ajfotografujem a pracujem na fotkách vo Photoshope, alebo v poslednom čase aj s 3D kresbami a vizualizáciami. Keď dôjde k definovaniu konečného tvaru alebo škály, je to tiež veľmi dôležitá fáza, ktorú mám veľmi rád. Aj keď je to dosť pragmatické, stále je to špecifická fáza, pretože je veľmi skutočná a môže byť zasadená do reálneho života. Moje prototypy mi ležia doma na stole, nové stoličky sú rozmiestnené okolo mňa, keď si ráno čistím zuby; alebo na ne pozriem ako na prvú vec, ktorú zbadám, a vnímam ich sviežim pohľadom bez toho, že by som nad projektom premýšľal. To je skvelý spôsob, ako si overiť hodnotu projektu, a ak to nie je OK, môžem začať odznova. Väčšinou by som rád venoval veciam viac času, ale času mám buď málo, alebo som v nejakom bode zaseknutý…a potom sa to zrazu rozbehne, keďže som zvyknutý realizovať veci rýchlo. Niektoré veci potrebujú čas, aby dozreli, a niektoré vzniknú v naozaj intenzívnom pracovnom období. Keď začínam vyrábať prototypy sám, prepínam medzi výrobcom a dizajnérom; niekedy býva jeden z nich dosť lenivý. Ale práve toto je vlastne ten zaujímavý moment, keď sa veci zjednodušujú. Samozrejme tiež komunikujem s remeselníkmi alebo inými ľuďmi, nikdy nemôžete vedieť všetko.
Často využívate kombináciu ručnej a priemyselnej výroby. Ako vidíte budúcnosť ručnej remeselnej výroby?
Bude to kombinácia. Takisto, ako sa navzájom približujú a miešajú fyzická a virtuálna/počítačová realita(používanie smartfónov a podobne). Fyzická stránka bude mať vždy dôležitú úlohu a remeslo je pre nás viacfyzické a logickejšie. Túžba po remesle a „skutočných objektoch“ vytvorených človekom, bude v budúcnostiešte dôležitejšia než dnes. Prechodné obdobie, v ktorom práve žijeme, sa bude vyvíjať. Fyzická a virtuálna sféra sa k sebe priblížia, a tak sa budú môcť remeslo a ručná práca realizovať priamo s pomocou počítača, napríklad prostredníctvom 3D skenov. Budeme voľnejší, nebudeme väčšinu času tak zafixovaní za počítačmi, počítač sa nám bude musieť prispôsobiť. Nudné práce bude vykonávať počítač a iné, slobodnejšie úkony, ostanú otvorené pre nás. Objekty budú môcť byť vyrobené osobnejšie, a pritom vo väčšom počte. Svojou prácou chcem podnietiť povedomie ľudí o materiáloch a vývojovom procese. Odkiaľ predmety pochádzajú? Aká je za nimi práca? Aké kultúrne zázemie? Remeslo je kultúrna vedomosť a materiál by mal byť volený veľmi dôsledne.
Dizajnéri by mali byť spotrebnými odborníkmi. Nabádať ľudí, aby si uvedomili, čo kupujú a s akými predmetmi žijú. Tak, ako sme čoraz viac opatrní v tom, čo jeme (bio, lokálne potraviny), mali by sme si klásť tie isté otázky, aj keď kupujeme výrobky.
Loppa, zdroj: Magazín Bratislava Design Week 2014.
Vo vašom portfóliu majú okrem produktového dizajnu dôležité miesto aj inštalácie. Aké témy v nich riešite?
Ide o aktívny výskum priestoru a objektov v spolupráci s mojou priateľkou, ktorá je architektka. Pole, na ktorom ani jeden z nás nie je odborníkom, takže je to rovnoprávnejšie a slobodnejšie. Vnímame budovy ako ľudské telá, alebo okolie a prírodu ako „pieskovisko“ pre nachádzanie harmonického/rovnocenného vzťahu k prírode alebo urbánnemu prostrediu. Niekedy sa to končí surreálnym obrazom, ktorý kladie otázky, alebo má „chameleóniu“ povahu; je iritujúci a vyvoláva otázky v zmysle, čo je „správne“, reálne alebo normálne.
Z hľadiska idey ma zaujala práca Demokratický šach; predstavíte nám ju bližšie?
Scenár, popísaný v tradičnej šachovej súprave, pozostáva z kráľovského dvora so sprievodom vrátane veží/mesta, jazdcov/rytierov a pešiakov/ľudí. Je to strategická hra, kde je kľúčové plánovanie nasledujúceho kroku. Šach – „kráľovská hra” – sa hrával odnepamäti v najrozličnejších kultúrach od Indie cez Perziu, Rusko až po Škandináviu. Šach dnes už pomerne bežne hrávajú napríklad aj počítače. Demokratický šach je novou interpretáciou tradičnej šachovej hry. Nielen forma, ale aj funkcia figúrok bola reinterpretovaná, čo znamená, že priebeh a obsah hry sa môže meniť. Demokratický šach zvyšuje nepredvídateľnosť hry, vytvára totálne nové a prekvapivé situácie. Nové spôsoby hrania sú umožnené tvarom figúrok. Vyradené figúrky sa neodstraňujú zo šachovnice, ale skladajú sa na seba, a tak vytvárajú nové figúry, ktoré majú viac možností.Napríklad jazdec, a dokonca aj druhá dáma môžu byť poskladaní z niekoľkých pešiakov a podobne. Demokratický šach sa dá hrať tromi spôsobmi: ako normálny šach; ako nový, demokratický šach s flexibilnými hodnotami a hracími scenármi alebo ako detská skladačka.
Aká je súčasná švajčiarska dizajnérska scéna? Čo by ste nám z nej odporučili?
Dnešný švajčiarsky dizajn odráža geografickú polohu krajiny – je ovplyvnený dizajnovou kultúrou okolitýchštátov. Je stále pragmatický, praktický, nikdy nie je príliš dekoratívny, môže za ním byť pekný príbeh, ale použitie a funkcia sú hlavným zámerom. Sú tu mladí dizajnéri, inšpirovaní skôr francúzskym dizajnom z ECAL (Ecole cantonale d‘art de Lausanne) ako Big Game, Adrien Rovero, Christian Spiess, Dimitri Baehler, Tomas Kral (toho iste poznáte), Anaide Devoudlarian + Gregory Brunisholz, Loris&Livia Sybille Stöckli, Laetitia Florin a mnohí ďalší. Potom sú tu mladí dizajnéri z centra Švajčiarska, ako Stephanie Baechler (móda a textil), Pluersmitt, Fabian Schwärzler, Moritz Schmid, Velt, Postfossil Aekae, a mnohí ďalší. Dobrým miestom na hľadanie mladého švajčiarskeho dizajnu je Deop Basel a www.sachenmachen.ch
Zdroj: florianhauswirth.ch