Speed Date / PAVLÍNA MORHÁČOVÁ, grafická dizajnérka
Kde si študovala?
Vizuálnu komunikáciu na VŠVU a jeden semester v Utrechte v Holandsku.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Ruben Abels v Holandsku. Jeden deň v týždni nás od rána do večera smažil v rôznych úlohách a vzájomných diskusiách. Občas to dosť bolelo, ale vo finále to bolo super. Trochu taká pevnosť Boyard. Drsňák, ale férový.
Čo boli/sú tvoji rodičia?
Mama je učiteľka tovaroznalectva vyzná sa v textilných materiáloch a pod., otec toho vyskúšal viac od riadenia firmy s vysávačmi, po záhradníctvo, momentálne pracuje v stavebnej firme.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Nepraktickosť a predstieranie kúlovosti.
Naopak čo veľmi?
Praktickosť, veľkorysosť, elegancia riešení, atmoška.
Čo počúvaš?
Spotify, ktoré mixuje podľa playlistu kde mám severských, alebo aspoň melancholických pesničkárov, kolumbijské hity, disko, island, podivný hip-hop aj barok.
Obľúbený film, animák, seriál?
Za posledný rok som sa upriamila na ľahšie žánre. Silicon Valley, Gösta, Fleabag, Girls.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Adélu Svobodovú, a švajčiarske štúdio Bonbon za veľmi citlivé balansovanie na hrane trendu a nadčasovosti, pričom tie veci nie sú chladné, ale cítiť z nich živý záujem o spracúvanú tému. Braňa Matisa za nadpozemskú schopnosť sa pri tvorbe dotknúť vesmíru.
Akú vec si naposledy kúpila?
Nepremokavú bundu v anglickom poľovníckom obchode.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Ani nie. Skôr knihy o dejinách a totalitách a reportáže.
Chodíš voliť?
Zásadne.
Kto robí najlepšie párty?
Neviem, v tomto už nie som zbehlá.
Obľúbená kupola?
Panteón. Je super stará a má dierku.
Šaty na párty. Od koho?
Kľudne aj to, čo cez deň, len s rúžom.
Hrdina/ka z minulosti?
Dve Anny. Anna zo zeleného domu a Anna ballerina.
Najlepší/ najkrajší dom?
Emočne – dom starých rodičov v Prievoze s hrdličkami a pivóniami v záhrade a ružovým salónikom starej mamy. Už bohužiaľ v čudu.
Z obrázku – „Chata“ a jej dostavba Pavla Paňáka v Čachticiach.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Čakanie na zázrak. Čakám a neurýchlim to. Občas sa aj nedočkám.
Čo máš na ploche?
Fotku kolotočov pri lese v Dunajskej lužnej.
Najlepšia výstava, dielo?
Výstava Wolfganga Tillmansa v Tate Modern. A dielo… nikdy by som to podľa reprodukcie nepovedala, ale Guernica v Reine Sofii v Madride. Naživo ma to úplne rozdrásalo. A ešte inštalácia Janette Cardiff – The Forty Part Motet v MoMA PS1.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Ľudí, ktorí nie sú uzavretí v svojej disciplíne a živo sa zaujímajú aj o veci mimo umenia, dizajnu a architektúry a sú otvorení ľuďom, ktorí o tých veciach nemajú ani šajnu.
Morálka alebo peniaze?
Morálka, ale nemusí byť stále len zadarmo.
Výnimočná kniha?
Oksana Zabužko – Muzeum opuštěných tajemství.
Optimistka, pesimistka, nihilistka?
Melancholická optimistka.
Máš nejaké hobby?
Pilates, pečenie a výlety do zastrčených miest.
Individuálne alebo v kolektíve?
Individuálne, ale obklopená kolektívom.
Slovensko zem zasľúbená?
Pre mňa určite.