Speed Date / ANDREA ĎURIANOVÁ, dizajnérka
Odkiaľ si?Kde si študovala?
ŠÚV v Kremnici a VŠVU v Bratislave.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Toho NAJ asi nemám, ale tých, čo majú miesto v mojom srdci, je viac.
Čo boli/ sú tvoji rodičia?
Obaja boli stredoškolskí učitelia. Mama učila slovenčinu, otec učil zlatníkov navrhovanie a prax.
Čo ťa v dizajne, alebo v architektúre nebaví?
Napríklad masívny nábytok z hrubých drevených hranolov, ale aj všetko, čo sa na niečo hrá, chce byť trendy a omieľa to nejaké ojazdené a nefunkčné vzorce.
Naopak čo veľmi?
Úplne rôznorodé veci. Bavia ma dokonale spracované profesionálne produkty, aj pekné obrázky dokonalých interiérov v časopisoch. Ale baví ma napríklad aj „ľudová tvorivosť“, fotky bizarných interiérov, ktoré nachádzam na internete. Bavia ma aj priemyselne vyrábané produkty bežnej potreby, ale aj strojárske súčiastky, spojovací materiál, nástroje. Bavia ma aj samotné materiály a ich spoznávanie v praxi.
Čo počúvaš?
Najnovšie som objavila čaro rozhlasových hier.
Obľúbený film, animák?
Sugarman napríklad.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
V šperku napríklad Marc Monzó. Jeho šperky sú minimal v tom najlepšom zmysle, je to vážne, je to hravé a je to šperk určený pre človeka. Veľmi dobre funguje s telom. V dizajne napríklad Curro Claret, lebo sa zaujíma o ľudí (napr. tých bez domova), je skôr vnímavý sprostredkovateľ medzi človekom a výrobkom, ako návrhár foriem. Okrem toho má skvelý zmysle pre humor.
Akú vec si naposledy kúpila?
Najčastejšie nakupujem materiál a potrebné príslušenstvo. Dnes to bol kus skla 55x55cm so štruktúrou „konfeta“ a fľaša riedidla.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Kupujem viac ako čítam. Naposledy v Prahe na Výstavišti malú knižku Norman Potter: Co je designér. Veľmi sa mi páči, ako je spracovaná, baví ma premieľať ju v rukách. Obálka je úplne mäkká, poddajná, papier vo vnútri extra jemný.
Chodíš voliť?
Snažím sa.
Kto robí najlepšie párty?
Akože neviem. Mala by som asi viac chodiť.
Obľúbená kupola?
V Piešťanoch je kúpeľný dom Irma, kde je takzvané zrkadlisko, veľký bazén s piešťanským bahnom. Zaujímavý zážitok je močiť sa v hnedom bahennom kúpeli v monumentálnom secesnom priestore, ktorý je zavŕšený kupolou.
Šaty na párty. Od koho?
Nič spešl.
Hrdina/ka z minulosti?
Anna zo Zeleného domu.
Najlepší/ najkrajší dom?
Nemám.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Mám. Stres a panika.
Čo máš na ploche?
Musela som sa pozrieť, lebo mám nový počítač (od marca…). Takže je tam nejaký prednastavený modrý obrázok, zmením si to konečne.
Najlepšia výstava, dielo?
Celkom sa mi vryla do pamäte výstava Josef Frank v MAK-u vo Viedni. Musela som si potom kúpiť aj knihu.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Veľa. Zo zahraničnej som veľký obdivovateľ Shigeru Bana, aj keď jeho dielo poznám len z knihy. Jeho papierová architektúra ma dostala.
Zo Slovenska je to trochu osobnejšie, lebo mnohí sú mi blízki aj osobne. Rešpektujem veľa výtvarníkov, dizajnérov, architektov, ale aj teoretikov, výrobcov, či podnikateľov, ktorí sú proste dobrí v tom, čo robia a vďaka nim tu sú krásne knihy, obrazy, grafiky, domy, interiéry, výstavy.
Morálka alebo peniaze?
Treba hľadať rovnováhu.
Výnimočná kniha?
Napríklad Pavol Rankov: Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)
Optimista, pesimista, nihilista?
Optimista som tri dni v mesiaci, inak pesimista. Má na to vplyv aj počasie.
Máš nejaké hobby?
V pravom slova zmysle asi nie. Ale sú činnosti, čo ma tešia. Napríklad jazda na bicykli, byť v lese, jazdiť na bicykli v lese, ponoriť sa do vody, chodiť po meste, ideálne cudzom, ísť na kávu s kamarátkami (aj bez), kupovať si pekné knihy.
Individuálne alebo v kolektíve?
Skôr individuálne, alebo v menšom kolektíve.
Slovensko zem zasľúbená?
Nemám v tom jasno.