Názor / NÁRODNÁ CENA ZA DIZAJN je už konečne menej národná a viac za dizajn

V piatok 13. októbra sa v Novej Cvernovke odovzdávala Národná cena za produktový dizajn. Galavečer v dobre zvolenom prostredí bol príjemne neformálny, moderátori povedzme vtipní, publikum uvoľnené a dizajnéri a hostia zvedaví.

To všetko znie normálne, a tak by to aj malo byť. Normálnosť prišla po dosť veľkej kríze tohto ocenenia spred troch rokov, kedy bola už zjavne cítiť vyčerpanosť konceptu nastaveného ešte niekedy dávno v 90. rokoch. Nová riaditeľka SDC Mariša Rišková a jej tím sa rozhodli koncepciu aj étos ceny zmeniť. Základným rozdielom je obročné striedanie ocenení raz za grafický a raz za produktový dizajn. Tento rok vyšiel rad na  produkty. Dôležitým bolo aj pridanie novej kategórie dizajnu s pridanou hodnotou, ktorá konečne môže oceňovať viac experimentálne a konceptuálne formy dizajnu. Pribudla aj kategória za kultúrny prínos, ktorá je určená teoretikom a historikom dizajnu.  Kredit súťaži dodala aj dobre zostavená medzinárodná porota. A zrazu sa našli aj realizácie. Súťaž, ktorá predtým dosť zápasila s nezáujmom dizajnérov, zaznamenala rekordný záujem. Prihlásených bolo viac ako 360 diel – porota nakoniec vybrala 176 a ďalších 66 prešlo až na finálnu výstavu NCD. Navyše sa do súťaže začali prihlasovať aj naši dizajnéri pôsobiaci v zahraničí a nakoniec to boli práve oni, ktorí získali ceny v štyroch zo šiestich kategórií. Zmenil sa aj étos. Už to nie je pátos, ale potreba verejne oceniť a povzbudiť lokálnu scénu, ktorá už vôbec nie je lokálna a snaží sa presadiť v tvrdej medzinárodnej súťaži. No asi sa nedá vylepšiť všetko naraz.  Zarazili nás ceny, ktoré dizajnéri v tak prestížnom podujatí vo finále dostali. Predplatné časopisu Designum, formálne nevýrazný diplom a poradenstvo od Ústavu priemyselného vlastníctva SR. Žiadna trofej a žiadne finančné ohodnotenie. Vyslovene zvláštne  to vyznelo vo chvíli, keď jednu z cien odovzdávala riaditeľka J&T banky, ktorá bola partnerom ceny. Víťaz od nej dostal kytičku.

Je jasné, že nová národná cena je na začiatku. A ten vôbec nebol zlý.  Nie je dôvod, aby ten ďalší nebol ešte lepší, hoci to samozrejme nezávisí len od SCD, ale hlavne od dizajnérov a dizajnériek. A čo je podstatné, aj od výrobcov.

Photo: Adam Šakový

Azda najsilnejším  momentom odovzdávania bol skype call s oceneným historikom a teoretikom dizajnu  Eduardom Toranom, ktorý žije v New Yorku a stále, aj vo svojom vysokom veku, spolupracuje napríklad s MoMA. Kto ste boli, chápete. Haló, Maroš, počujeme sa?

Photo: Adam Šakový

Víťazi NCD 2017

Prevzaté zo stránky SCD

KATEGÓRIA: Profesionálny dizajn – 1. cena
Lyže Forest Skis, model LOTOR s hybridnou geometriou
Autori: Viktor Devečka, Bronislava Brtáňová
Klient: Silberman s.r.o.

Lyže Forest Skis sú 2 v 1: asymetrické freerideové lyže, ktoré jednoduchým prehodením ľavej a pravej lyže umožňujú prispôsobenie sa rôznym snehovým podmienkam a inému štýlu jazdy. Ide o inovatívny koncept lyží, prvý svojho druhu na svete. Podstatou inovácie je, že lyže jazdia stále paralelne a ich prehodením je jazda buď hravá s využitím krátkeho oblúku a „new school“ freestyle štýlu, alebo agresívna, rýchla s využitím dlhého oblúku a raceového štýlu jazdy. Lyže sú tým pádom využiteľné v prašane, v rozbitom teréne, aj na tvrdom snehu. Výrobca je na trhu cca 4 roky, dôraz kladie na kombináciu high-tech materiálov známych z leteckého priemyslu, ekologickú skladbu a prístup, vysokú životnosť a kvalitu výroby.

Lyže Forest Skis, model LOTOR s hybridnou geometriou, Viktor Devečka, Bronislava Brtáňová

KATEGÓRIA: Profesionálny dizajn – 2. cena
O.Pen
Autor: Boris Belan, Ferdinand Chrenka, Milan Novosedliak
Autor logotypu: Emil Drličiak
Štúdio: Feromon design studio, s.r.o.

O.pen je multifunkčné digitálne pero, ktoré umožňuje ovládať rôzne typy zariadení podporujúce Bluetooth, USB, HID a všetky štandardné hardvérové a softvérové produkty na trhu. Minimalistický dizajn v rozmeroch štandardného písacieho pera umožňuje ľahký prenos aj komunikáciu v akomkoľvek prostredí. Unikátnou technológiou prostredníctvom senzorických snímačov dokáže nahradiť doteraz používané klasické ovládacie zariadenia ako počítačová myš, tabletové pero, ale aj TV ovládač. O.pen má veľmi jednoduché, intuitívne používanie bez zložitých manuálov. Kopíruje prirodzené pohyby ruky. Rotačný tvar je doplnený o dve tlačidlá so štyrmi funkciami.

O.Pen, Boris Belan, Ferdinand Chrenka, Milan Novosedliak

KATEGÓRIA: Profesionálny dizajn – 3. cena
Bubbles
Autor: Jakub Pollág
Klient: Nachtmann GmbH, Nemecko

Kolekcia nápojového skla pre nemeckú skláreň Nachtmann je inšpirovaná mydlovými bublinkami a ich krehkosťou. Diizajn je postavený na parametrickom modeli, ktorý vytvára povrch skla prienikom guľových výsekov. Vzniká tak sklo vizuálne zaujímavé a príjemné do ruky. To všetko za dostupnú cenu vďaka veľkoobratovej produkcii nemeckého velikána Nachtmann.

Bubbles, Jakub Pollág

KATEGÓRIA: Dizajn s pridanou hodnotou
cp! eyewear
Autori: Vlasta Kubušová, Miroslav Král
Štúdio: crafting plastics! studio

Crafting plastics! Studio je interdisciplinárny projekt, ktorý sa zameriava na výskum udržateľných materiálov (bioplastov) a ich integráciu do produktov každodenného života. V rámci projektu autori úzko spolupracujú s vedcami z STU Bratislava a TU Berlín a snažia sa nájsť spoločné priesečníky práce dizajnéra a vedca, ktoré dokážu priniesť riešenia tu a teraz. Experimentujú, spolupracujú a produkujú s ohľadom na celý životný cyklus produktu – od jeho pôvodu vo forme nekultivovanej hmoty, cez finálny produkt, až po jeho nevyhnutný rozpad. Dizajnérskym proofof-concept produktom sú ready-to-wear objekty – okuliare navrhnuté pre užívateľov, ktorí sa neboja skúšať nekonvenčné riešenia a prekonávať zaužívané návyky vo vzťahu k chemicky vytvoreným materiálom. Práca s krehkými bioplastmi, ktoré sa snažia nahradiť takmer úplne všetky jednorazové produkty a obaloviny, predostrela ideu preskúmať ich trvácnosť. Slovami autorov: „Potrebujeme v súčasnosti materiály, ktoré sú natoľko rezistentné, že nás nevyhnutne prežijú? Nie je práve relevantné konfrontovať súčasný spotrebiteľský diskurz produktmi a materiálmi, ktoré vydržia presne tak dlho, koľko ich potrebujeme využívať, resp. skutočne využívame?“

cp! eyewear, crafting plastics! studio

KATEGÓRIA: Študentský dizajn
KOYAANISQATSI
Autori: Maroš Baran
Škola: UMPRUM Praha
Pedagóg: doc. Liběna Rochová

Koyaanisqatsi je hybridným projektom, ktorý balansuje na rozmedzí performance, fashion show a filmu. Ide o komplexný projekt pozostávajúci z viacerých umeleckých zložiek a je možné ho vnímať na rôznych úrovniach – ako odevnú kolekciu, ako film alebo ako performance. Hlavnou zložkou projektu je odevná kolekcia postavená na syntéze východnej a západnej estetiky. Syntéza sa odohráva priamo na kusoch odevov, no taktiež na stylingu, na technológii a spôsobe spracovania. Kolekcia bola prezentovaná atypickou formou performance v priestoroch Zrkadlového labyrintu v Kaleidoskopickom kine v Prahe. Diváci sa mohli počas performance voľne pohybovať po priestore a zvoliť si, či chcú kolekciu vidieť priamo vnútri v Zrkadlovom labyrinte, alebo ju pozorovať v priestoroch mimo labyrintu. Pri zvolení jedného zo spôsobov „videnia“ projektu sa divákovi znemožnili iné spôsoby, a tak technicky nebolo možné vidieť „kompletnú“ performance. Každý z divákov videl len jej časť a kompletný obraz sa vytvoril až v momente, keď si diváci navzájom vymenili svoje dojmy a pozorovania. Celkový obraz performance a projektu tak nabral tvar až v mysliach divákov – nemal fyzickú prítomnosť. Ten, kto videl film, nevidel labyrint, ten, kto videl labyrint, nevidel performance, ten, kto videl performance, nevidel film. Koncept je štúdiou ľudskej nedokonalosti vnímania a paradoxu uhlu pohľadu. Videolookbook kolekcie je taktiež založený na paradoxnej vizualite, kde sa „white cube“ svet mení na „kaleidoskopickú realitu“ v zrkadlovom labyrinte a naopak.

KOYAANISQATSI, Maroš Baran

Cena poroty
The Honeycomb Vase „made by bees“
Autor: Tomáš Gabzdil Libertíny

Táto „spolupráca“ s včelami presahuje hranice konvenčného dizajnu. Umožňuje vyvrátiť masovú produkciu a nechať prírode vytvoriť to, čo by sa zvyčajne považovalo za produkt človeka. Včelia váza nielen rozpráva príbeh, ale robí to ekologicky odvodeným, prírodným spôsobom, ktorý privádza výrobný proces k niečomu jednoduchšiemu a krajšiemu. Materiál pochádza z kvetov ako vedľajší produkt včiel a vo forme vázy tak kvety slúžia kvetom „na poslednej ceste“. Znie to ako eufemizmus, proces však vznikol ako „pomalý prototyp“, veď na výrobu jednej vázy bolo potrebných 40 000 včiel a jeden týždeň.

The Honeycomb Vase „made by bees“, Tomáš Gabzdil Libertíny

Cena za kultúrny prínos v oblasti kultúry
Eduard Toran
Cenu udeľuje a odovzdáva minister kultúry Marek Maďarič. Eduard Toran žije v New Yorku a z dôvodu ochorenia cenu prišla prevziať v jeho mene Eva Staron, prezidentka nadácie Plus421 Foundation so sídlom v New Yorku.

Eduard Toran, narodený v roku 1930 v Bratislave, sa stal významným teoretikom umenia zameraným na úžitkové výtvarné disciplíny. Tejto oblasti sa po svojom odchode z Československa v roku 1968 začal venovať v praxi. Ako dizajnér a manažér sa vypracoval na riaditeľské pozície renomovaných amerických firiem vo svojom novom domove – v New Yorku.

Eduard Toran v roku 1949 absolvoval Vyššiu stavebnú priemyslovku a pracoval ako technický vedúci javiska v Slovenskom národnom divadle. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal študovať divadelnú vedu, no po presune tohto odboru na VŠMU pokračoval na odbore dejiny umenia a národopis. Po obhajobe diplomovej práce v roku 1957 pozval Eduarda Torana Marian Váross do Ústavu teórie a dejín umenia Slovenskej akadémie vied, kde potom pôsobil až do roku 1968. Oficiálne sa mal venovať najmä oblasti architektúry, dokonca sa stal členom Slovenského zväzu architektov. V roku 1960 dokončil monografiu o vtedy ešte žijúcom nestorovi slovenskej architektúry Milanovi Michalovi Harmincovi. Vyšla o dva roky neskôr v zborníku SAV „Z novších výtvarných dejín Slovenska“.

Bibliografia Eduarda Torana z obdobia jeho jedenásťročného „života teoretika“ na Slovensku je obsiahla. Zahŕňa napríklad stovky článkov pre bratislavský Večerník a ďalšie denníky, recenzie a štúdie vo Výtvarnom živote, Projekte, Kultúrnom živote a ďalších periodikách i početné texty vo výstavných katalógoch. Spomeňme aspoň niektoré z jeho rozsiahlejších štúdií. Pozornosť si zaslúži Toranov preklad klasického diela dejín dizajnu Art and Industry od Herberta Reada z roku 1934. Pod titulom Umenie a priemysel vyšiel v roku 1963, teda v čase, keď sa u nás ešte len váhavo rozbiehali procesy liberalizácie komunistického režimu.

Za prelomovú v kontexte dejín úžitkového umenia a dizajnu na Slovensku možno považovať publikáciu K umeniu okolo nás z roku 1965. Tento text je prvým fundovaným zhrnutím histórie a aktuálneho stavu úžitkových výtvarných disciplín na Slovensku.

Okolo polovice šesťdesiatych rokov sa Eduard Toran stal najvyťaženejším kurátorom (vo vtedajšej terminológii komisárom) výstav úžitkovej tvorby na Slovensku. Okrem pravidelných bilančných celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva išlo o desiatky výstav doma a v zahraničí – prezentácie slovenského úžitkového umenia a dizajnu na jarných veľtrhoch v Mníchove (1967, 1968), v Liechtensteinskom paláci vo Viedni (1968), na XIV. trienále v Miláne (1968) a prípravu UP výstavy pre Egypt (1968). Podieľal sa aj na prípravách československých expozícií na svetových výstavách EXPO 1967 v Montreale a 1970 v Osake.
Po opustení Československa v roku 1968 sa Eduard Toran prerodil zo slovenského teoretika umenia na amerického praktika dizajnu. Pracoval v renomovaných štúdiách ako dizajnér, napríklad u jedného z najvýznamnejších amerických dizajnérov Georgea Nelsona alebo vo firme Rodgers.

Po roku 1989 sa niekoľkokrát vrátil na Slovensko s prednáškami, aj v súčasnosti stále pracuje ako odborník v Metropolitan Museum of Art v New Yorku, prednáša o dizajne a prispieva do odborných periodík v USA i na Slovensku. Je spolupracovníkom Slovenského múzea dizajnu.

(Text o Eduardovi Toranovi je spracovaný podľa textov Zdena Kolesára v časopise designum 2013/3-4.)

Cena novinárov
Svoju cenu udelili aj zástupcovia médií v rámci tlačovej konferencie spojenej s komentovanou prehliadkou výstavy počas vernisáže.
KUKO – multifunkčný drevený nábytok
Autori: Soňa Otiepková, Štefan Starinský
Klient: Villo Design
(Kategória v NCD 2017 Dizajn s pridanou hodnotou)

KUKO je multifunkčný drevený nábytok pre deti, ktorý slúži od narodenia ako kolíska alebo postieľka na priloženie k manželskej posteli až po školskú dochádzku ako výškovo nastaviteľný stolík. Produkt KUKO reaguje na rastúci trend spotrebného života, keď rodič nakúpi viac nábytku, ako pre dieťa reálne využije. Hneď po narodení je možné KUKA poskladať na kolísku alebo postieľku. Bočnica je odnímateľná a výška postele nastaviteľná, takže postieľku je možné postaviť vedľa rodičovskej postele. Neskôr, podľa potreby dieťaťa, sa dá využiť ako nádoba na hračky, polička, lavička alebo stolík na kreslenie. Na začiatku školskej dochádzky KUKO poslúži ako výškovo nastaviteľný písací stôl, ktorý je možne posunúť až do výšky 74 cm.
Produkt prispieva k trvalej udržateľnosti a učí dieťa ekologickému mysleniu, keď rozmýšľa, ako produkt nielen použiť a vyhodiť, ale aj ako ho udržať a použiť na iný účel.

KUKO – multifunkčný drevený nábytok