[:sk]Speed Date / MICHAL JANÁK, architekt, PLURAL[:en]Speed Date / MICHAL JANÁK, architect, PLURAL[:]
[:sk]
Odkiaľ si?
Petržalka, Dvory (Bratislava).
Kde si študoval?
V Bratislave a v Gente.
Kto bol/a najlepší/ia učiteľ/ka?
Kris Scheerlinck.
Čo boli/sú tvoji rodičia?
Geológovia. Otec stále aktívne.
Čo ťa nebaví?
Cestovanie. Kombinácia panického strachu z omeškania, respektíve zabudnutia niečoho a všeobecnej netrpezlivosti.
Čo si naposledy robil a fakt ťa to bavilo?
Učil som sa šoférovať. Musel som sa pri tom nevyhnutne sústrediť na konkrétnu činnosť, čo bolo upokojujúce a zároveň vzrušujúce. Taktiež mi to pripomenulo všeobecné potešenie z nadobudnutia novej schopnosti.
Čo počúvaš?
Vyberám si z toho, čo mi odporučia rôzne zdroje, ktorým dôverujem. Nedá sa povedať, že by som niečo počúval konzistentne a dlhodobo. Pri špecifických udalostiach sa však časom vytvorili určité rituály. Napríklad Nine Inch Nails pri vypracovávaní súťažných návrhov.
Obľúbený film, animák?
Filmy konzumujem pomerne spotrebne. To znamená, že nie som schopný ich vidieť viac krát (až keď na ne zabudnem). Navyše, filmy už stratili schopnosť kolektívneho prežitia. Témou konverzácií sú dnes zväčša seriály, minisérie. Za posledné roky mi v pamäti utkvel Show me a Hero.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Ako autoritu by som nedefinoval praktizujúcu architektku/architekta. Skôr osobu, ktorá kriticky reflektuje priestorovú produkciu, alebo dáva priestor takejto reflexii. Na pravidelnej úrovni je zaujímavé sledovať osoby ako Koolhaas, Mouffe, Eisenman, Aureli, Bourriaud, Jacob, Bratton, Moravčíková, Tamburelli, Self, Moravanszky, DeClerck, HUO, Topolčanská, Geers, Gallanti, Ruby, Fabrizi & Lucarelli, Zenghelis, Munteanu, (…)
Akú vec si si naposledy kúpil?
Zväčša si kupujem iba utilitárne veci. Mal by som si kúpiť Niečo. Mám však pocit, že všetko, čo potrebujem, mám a na upgrade ešte nemám.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo konkrétne naposledy?
Naposledy Making Heimat. Germany, arrival country (Atlas bývania pre utečencov), The Artist as Curator: An Anthology a The Art of Inequality: Architecture, Housing and Real estate.
Chodíš voliť?
Ak je to možné, tak áno.
Kto robí najlepšie párty?
Už nie.
Obľúbená kupola?
Polkupola. Cortile del Belvedere, Vatikán/Donato Bramante.
Šaty na párty. Od koho?
Asi som ešte nešiel na takú párty, kam by sa patrilo obliecť si niečo od niekoho. Jil Sander?
Hrdina z minulosti?
Marx bol pravdepodobne hrdina mojich hrdinov. Ich. Je to však spoločný menovateľ.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
V tvorbe samotnej sa stereotypov neobávam, naopak, vedome pracujeme s priestorovými typmi. Ich interpretácia však tiež môže skĺznuť do mechanizácie postupov, pričom sa vytráca naivita.
Čo máš na ploche?
Plochu vidím iba pri bootvaní, ale pre tie chvíle tu mám skript, ktorý skrýva jej obsah.
Najlepší/najkrajší dom?
Náročné. Ak by som kategóriu zúžil na individuálne obydlie, tak Maison à Bordeaux od OMA, tým, že artikuluje duch konca dejín 90. rokov – Čo je možné povedať, keď všetko bolo povedané? Môžeme špekulovať a interpretovať v intenciách paranoidno-kritickej metódy. Dom je teda akousi zvrátenou encyklopédiou priestorových ambícii 20. storočia. Pozostáva z množstva protichodných tém, ktoré je možné odkrývať. Táto komplexnosť však drží pokope jasnými formálnymi gestami. Vzťah gesta a elementu je vždy vyjednaný a precízny. Projekt pripomína obdobie, kedy bývanie ešte bolo živou architektonickou témou, ku ktorej sa dá pristupovať aj naivne.
Najlepšia výstava, dielo?
To je nemožné určiť. Podľa okolnosti si veľmi selektívne spomínam na rôzne diela a výstavy, tie ale nemusia byť tie naj-lepšie. Zásadné diela a výstavy sú pravdepodobne také, ktoré dokážu kanonizovať špecifickú interpretáciu reality, presiahnu samé seba v zmysle zážitku, a preto je dôležité sa k nim vracať. Úprimne, neviem, či mám taký vekový odstup, aby som dokázal zhodnotiť, že som také navštívil.
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Ak v tom je nejaký vzorec, tak produkciu, ktorá je naivná, naliehavá, seba-vedomá, precízna a vyargumentovaná.
Morálka alebo peniaze?
Aj nemorálny človek je korumpovateľný k dobru.
Výnimočná kniha?
Aldo Rossi: Architektúra mesta.
Optimista, pesimista, nihilista?
To je ako s tou Schrödingerovou mačkou.
Máš nejaké hobby?
Internet.
Individuálne alebo v kolektíve?
V kolektíve.
Slovensko – zem zasľúbená?
Nie, lebo tých, pre ktorých by mohla byť, nechce.
plural.sk
@plural_architecture
[:en]
Where are you from?
Petržalka – Dvory (in Bratislava).
Where did you study?
In Bratislava and Ghent.
Who was your best teacher?
Kris Scheerlinck.
Who are/were your parents?
Geologists. My father still an active one.
What don’t you enjoy?
Travelling. A combination of panic of being late or forgetting something and general impatience.
What was the last thing you did you really enjoyed?
I learned how to drive. It was necessary to focus on a particular activity, which was calming and exciting at the same time. Also, it reminded me of a general joy coming from gaining a new skill.
What do you listen to?
I pick stuff recommended by different sources I trust. I can’t say I would listen to something on a consistent or long-term basis. But I have developed certain rituals with specific activities. For example, Nine Inch Nails when I develop some design for contests.
Your favourite film or cartoon?
I consume films rather as goods. That means I am not able to see them more times (only when I forget about them). Besides, films have lost their ability of conveying collective emotions. What people mostly talk about today are series, miniseries. Show Me a Hero got stuck in my memory over the last years.
Who do you respect as an authority in and out of your field?
I wouldn’t point to any practicing architect as an authority. It would rather be a person who critically reflects on the production of space or allows for such a reflection. It’s interesting to regularly follow people like Koolhaas, Mouffe, Eisenman, Aureli, Bourriaud, Jacob, Bratton, Moravčíková, Tamburelli, Self, Moravanszky, DeClerck, HUO, Topolčanská, Geers, Gallanti, Ruby, Fabrizi & Lucarelli, Zenghelis, Munteanu, (…)
What thing did you last buy?
I usually buy utility things. I should buy Something. But I feel I have everything I need and I still don’t have money for upgrade.
Do you buy professional literature? What were the latest books?
The latest were Making Heimat. Germany, Arrival Country (Atlas of Refugee Housing). The Artist as Curator: An Anthology and The Art of Inequality: Architecture, Housing, and Real estate.
Do you vote?
If it’s possible, yes.
Who throws the best parties?
Not any more.
Your favourite dome?
Half-dome. Cortile del Belvedere in Vatican by Donato Bramante.
A party dress. Made by…?
I guess I’ve never been to such a party where you would need to have something made by someone. Jil Sander?
Hero from the past?
Marx was probably my heroes of all heroes. Theirs. But it’s a common denominator.
Do you have any stereotypes when you work? How do they show?
I am not afraid of stereotypes in the work itself, on the contrary, we consciously work with space types. Their interpretation can, however, slide towards automatization of techniques, while naivety disappears.
What’s on your desktop?
I only see my desktop at booting, but for those moments, I have a script that hides its content.
Best/nicest house?
That’s demanding. If I have to narrow the category down to an individual dwelling, it would be Maison à Bordeaux by OMA, as it articulates the spirit of the end of history of the 1990s. “What can be said when everything has been said?” We can speculate and interpret within the paranoid-critical method. A house is thus only a sort of a perverted encyclopaedia of the spatial ambitions of the 20th century. It is composed of a plethora of antagonistic themes that one can uncover. Yet bold formal gestures hold this complexity together. The relationship between a gesture and an element is always negotiated and precise. The project reminds me of a period when housing was still a vital subject matter of architecture which you could approach in a naive manner, too.
Best exhibitions, work of art?
That‘s impossible to determine. A specific circumstance is behind my selective memory of various artworks and exhibitions, but they don’t have to be the best ones. The essential artworks and exhibitions are probably those who are able to canonise a specific interpretation of reality, overcoming themselves in the sense of emotional experience, and that’s why it’s important to come back to them. Honestly, I don’t know if I have such an age distance to be able to evaluate what I saw and if it was great…
What do you respect both from the local and foreign design scene? And why?
If there is any pattern in it, I guess, I respect production that is naive, insistent, self-confident and well-argumented.
Ethics or money?
Even an unethical person is corruptible towards the good.
An extraordinary book?
Aldo Rossi: The Architecture of the City.
Optimist, pessimist, nihilist?
It’s like with the Schrödinger’s cat.
Do you have any hobby?
Internet.
Individually or in a collective?
In a collective.
Slovakia as the Promised Land?
No, because it doesn’t want those for whom it could be.
plural.sk
@plural_architecture
[:]