Výstava / (MIKRO)KOZMOS KAROLA WEISSLECHNERA
Výstava Kozmos, šperky, objekty a iné súvislosti priblížila tvorbu Karola Weisslechnera. A to vo všetkých médiách, v ktorých pracuje – od šperkov cez objekty, kresby až po architektúru. Ako celok sa dá táto výstava vnímať aj ako špecifický „gesamkunstwerk“, v ktorom sa jednotlivé prvky dopĺňajú a vzájomne komunikujú, zároveň však existujú aj samy o sebe.
Photo: Jakub Julény
Výstava, ako sme si pri projektoch Karola Weisslechnera už zvykli, kladie dôraz na do detailu premyslenú a precízne realizovanú inštaláciu. Prostredníctvom použitého mobiliáru a ostatných inštalačných a dizajnérskych prvkov tu autor vytvoril sofistikovaný výstavný koncept, ktorému to vo vynovenom priestore galérie Medium zvlášť pristane. Spôsob inštalácie smeruje k divácky atraktívnej vizualizácii, schopnej osloviť zainteresovaného aj laického diváka. Šperky a objekty, ktoré tvoria asi najdominantnejšiu časť vystaveného materiálu, sú malými plastikami inšpirovanými architektúrou, ale aj kozmickými telesami a rôznymi aspektmi súčasnej vizuálnej kultúry. Neočakávané kombinácie materiálov a tvarov, často s využitím kontrastov prírodného a umelého, „vysokého” a „nízkeho”, jednoduchého a zložitého, duchovného a materiálneho, patria k základným charakteristikám celej autorovej tvorby.
Kým časť prezentovaných objektov sa vyznačuje „fantastickými až surrealistickými kompozíciami“ (A. Křížová), niektoré novšie práce akoby poukazovali skôr na návrat ku „konštruktivistickému“ odkazu Antona Cepku. (Do výstavy autor zaradil aj staršiu realizáciu Medziprsteň venovanú práve A. Cepkovi, pričom už spôsob inštalácie tohto objektu naznačuje, že Cepkov odkaz má v priestore jeho „kozmu“ dôležité postavenie.)
Jednu z ťažiskových tém Weisslechnerovej výstavy (i tvorby) predstavujú kresby. Kompozícia stodvadsiatich kresieb, inštalovaná na stene jednej z miestností je iba fragmentom tohto materiálu. Ďalšia časť kresieb naskladaných na sebe vo vitríne, poukazuje nielen na to, že autor má naozaj „rozkreslenú ruku“, ale hovorí aj o tom, že kreslenie sa preňho stalo každodenným rituálom, akousi vnútornou potrebou, možno aj formou denníkového záznamu. Kresby sú odrazom autorovho zmyslu pre experiment, ale aj intelektuálnou prácu na jednotlivých motívoch, ktoré dokáže veľmi dobre uplatniť aj v trojrozmernom priestore. Medzi vystavené 3D realizácie zaradil, okrem objektov a šperkov, aj niekoľko architektonických návrhov ako napríklad model pontónového bazéna na Dunaji − akýsi odkaz na legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská. Vystaveným realizovaným návrhom je prestavba rodinného domu v Dunajskej Lužnej, kde mal ako architekt na starosti dizajn celého navrhovaného objektu − od dispozície, cez vnútorné vybavenie až po šperk panej domu.
K pozoruhodným momentom tvorby Karola Weisslechnera patrí práca s nájdenými objektmi. Potreba zbierať a odchytávať všetko, čo ho zaujme a inšpiruje, je na výstave sprítomnená v pestrej vzorke „surového materiálu“ – ukážke rôznych objektov (artefaktov i prírodnín), ktoré zatiaľ akoby len čakali na svoje ďalšie spracovanie. Tieto, neraz pomerne obskúrne, tajomné drobnosti (rôzne minerály, vetvičky, semená rastlín, fragmenty textílií a čipiek, ženské vlasy, a pod.) autorovi poskytujú bohatý zdroj inšpirácie, dráždia predstavivosť a spúšťajú asociačné reťazce. Zaujatie formálnou i obsahovou stránkou týchto predmetov sa vo Weisslechnerovej tvorbe spája s metaforickým myslením, ale aj s interpretačnou invenčnosťou a zmyslom pre humor a iróniu. S tým úzko súvisí aj jeho inklinácia k symbolickej obraznosti, epickému poňatiu, vrátane historických a archetypálnych tém. Reflexia týchto autorových umeleckých prístupov zároveň akoby upozorňovala na „vzkriesenie“ niektorých historických foriem vnímania a interpretovania sveta objektov. Nevdojak sa tu vynára alúzia na historické kabinety kuriozít, chápané ako mikrokozmos − svet premietnutý v mikrosvete naznačujúci vzťahy medzi všetkými existujúcimi vecami. Toto pripodobnenie sa netýka iba povahy a vnímania vystavených objektov, ale vzťahuje sa aj na spôsob ich prezentácie, ktorá zámerne vzdoruje zaužívanému (chronologickému/retrospektívnemu) radeniu. Hoci impulzom k realizovaniu výstavy bolo autorove jubileum, nie je koncipovaná ako retrospektíva. Je skôr „vypointovaním“ hlavných médií a tém, ktoré podľa autorových vlastných slov „tvoria osobný kozmos jeho kreatívneho sveta“. Výsledkom je akási voľná asociatívna skladba, ktorej časti sa navzájom podporujú a spolu sa podieľajú na atmosfére celku. Do popredia tu vystupuje predovšetkým slobodná imaginácia a radosť z tvorby, ktorá je už svojou podstatou nepredvídateľná a v prípade Karola Weisslechnera aj dobrodružná a objavná.
Karol Weisslechner (1957) študoval v rokoch 1980–1988 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Vojtecha Vilhana. Na výtvarnú scénu vstúpil v druhej polovici 80. rokov spolu so skupinou výtvarníkov a architektov etablujúcich sa v prvej vlne postmoderného umenia na Slovensku. Ako vyštudovaný architekt sa od tvorby interiérov dostal k tvorbe „interiérového šperku“ a neskôr k voľnej tvorbe a k umeleckému šperku. V roku 1995 prevzal po Antonovi Cepkovi Ateliér kov a šperk na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde dodnes pedagogicky pôsobí. Rozšírený názov ateliéru − S+M+L+XL, ktorý Karol Weisslwechner zaviedol, vyjadruje zameranie výučby siahajúce od drobných šperkárskych realizácií až po projekty určené do konkrétnych architektúr. V posledných rokoch sa autor intenzívne angažuje v oblasti prevádzky výtvarného umenia, venuje sa študentom a v rámci ateliéru sa podieľa na organizovaní konferencií, šperkstretov, sympózií a výstav, ktorými sa mu tento ateliér úspešne darí zviditeľňovať nielen na Slovensku.
Výstava: KAROL WEISSLECHNER: Kozmos, šperky, objekty a iné súvislosti sa konala v Galérii Medium od 7. do 29. septembra 2017
http://www.vsvu.sk/galeria-medium/o-galerii/