[:sk]Na pokračovanie.[:en]To be continued[:]

[:en]Essay about contemporary slovak design.[:]

[:sk]Klasický stereotyp, ktorým sa ešte dodnes niekedy idealizuje obraz Slovenska je predstava, že je to rázovitá krajina plná lúk a pasienkov, kde veselí  bačovia zaháňajú ovce do košiara a tešia sa na bryndzové halušky, ktoré ich čakajú v kolibe. Tento mýtus je možno dobrý pre turistický marketing ale realita je niekde inde.

Slovensko je krajina s 5,5 milióna obyvateľmi a veľkosťou populácie  sa podobá stredne veľkému mestu v Číne (je menšie než napríklad čínsky Harbin). Priemyselná výroba sa emancipuje posledných stopäťdesiat rokov a je dlhodobo sústredená skôr na ťažký, chemický a strojárenský priemysel  a na ťažbu dreva . Od roku 1991 a neskôr , tu svoju výrobu presúvajú svetové automobilky. Na Slovensku sa ročne vyrobí  viac než milión áut a v prepočte na jedného obyvateľa to robí zo Slovenska svetovú veľmoc v ich produkcii (napríklad v Taliansku sa vyrobí ročne 350tis. áut).  Slovensko nemá metropolu. Hlavné mesto Bratislava má len 400 000 obyvateľov a je to skôr mesto s provinčnou atmosférou a s bolestne, totalitou aj mladšou dobou kapitalistickou od roku 1989, narušeným urbanistický rozvojom.  Pre dizajn to nie sú úplne ideálne východiská.

O silnej dizajnérskej tradícii, alebo dizajnérskych školách  v porovnaní s najmä západnými susedmi sa hovoriť nedá. Dejiny 20. storočia ale zanechali aj na Slovensku niekoľko veľmi intenzívnych stôp a aj tu sa toto kreatívne odvetvie jednoznačne  emancipovalo. Silná a rešpektovaná bola tradícia v sklárskej výrobe (Lednické Rovne, Sklárne Poltár) či výrobe textilu (Kežmarok, Trenčín, Žilina). Čiastočne v nábytku (Tatra nábytok Martin), keramike, hračkách či nerezovom riade (Sandrik). Aj čo sa týka vzdelávania môžeme na Slovensku hovoriť o celkom progresívnom snažení . Historicky to bola najmä ŠUR (Škola umeleckých remesiel) z medzivojnového obdobia, ktorej študijný program čiastočne vychádzal z princípov Bauhausu . Po 2. svetovej vojne a po komunistickom puči, dizajnu na Slovensku chýbal  dopyt a tak sa rozvíjal veľmi nesmelo. Väčší nádych prišiel až koncom  50. rokov. Postupne sa vtedy dizajnérske a propagačné oddelenia stali súčasťou výrobných podnikov. Pomerne slušne sa od 60. rokov rozvíjal aj autorský dizajn. Najmä vďaka boomu modernistickej architektúry verejných stavieb , kde architekti trvali na autorských interiéroch. Tento vývoj pokračoval aj v nasledujúcich dekádach normalizácie.

Po zmene režimu v roku 1989 a nástupe trhovej ekonomiky dobová eufória zasiahla aj nastupujúcu dizajnérsku generáciu. Ako ale postupne bankrotovali , privatizovali sa a zanikali výrobné podniky, prvotný entuziazmus vychladol a zvíťazila každodennosť. Ako prvé sa rušili práve dizajnérske oddelenia.  Zároveň, ale v menšej miere vznikali nové podniky ktoré reagovali na dopyt po súčasnom nábytkovom dizajne, podporoval sa aj dizajn v tvorbe nápojového skla, či pri výrobe svietidiel.  Na Slovensku sa konečne začal predávať dovtedy nedostupný svetový dizajn.  Situácia priala grafickému dizajnu, prudko narastal dopyt po reklamnej grafike, vznikali nové časopisy a noviny.  Zároveň stúpal záujem o  profesiu dizajnéra .  (V roku 2015 boli na Slovensku 4 vysoké školy, kde sa dizajn vyučuje a existuje je mnoho súkromných stredných škôl). Avšak ani to a ani dynamický rast ekonomiky a prijatie eura (2009) nezmenil pre dizajn nepriaznivú situáciu a to hlavne fakt, že stále nemá podporu vo výrobnej sfére. Stále sú to skôr výnimočné príbehy kedy sa prototyp dostane do reálneho sveta.

S nástupom nových technológií od prelomu tisícročia postupne nastúpila nová generácia, pre ktorú je práca s nimi prirodzenou zručnosťou. V situácii keď je absolventov škôl veľa a dopytu po ich práci málo, nastúpil plán B. Vďaka tejto situácií a novým technológiám prišla silná vlna vzniku emancipovaných malých dizajnérskych štúdií, ktoré sa rozhodli okrem vývoja, realizovať aj výrobu a predaj na princípoch slow a custom made dizajnu. Táto situácia pretrváva do dnešných dní, aj keď prvotný entuziazmus je na ústupe.  Stredná generácia dizajnérov vyhára – na Slovensku totiž nechýbajú len osvietení výrobcovia, ambície podráža stále slabá kúpna sila strednej vrstvy, takže predaj je dosť limitovaný. On line predaju pomáhajú viac rokov občasné dizajnérske markety.  Pomáhajú aj otvorené hranice a voľný trh práce v EU. Viacerí slovenskí dizajnéri z mladej generácie našli svoje uplatnenie v zahraničí. V automobilovom dizajne, dizajne textilu, dizajne elektrospotrebičov ale aj ako pedagógovia či na poli autorského dizajnu.

Ak sme na začiatku trochu ironizovali slovenský mýtus bájnej krajiny oviec, tak pre dizajn a umelecké remeslo má toto historické podhubie dôležitý vplyv. V dejinách kultúry na Slovensku vedľa seba vždy koexistovali tá mestská, multikulturálna (na Slovensku pred 2. svetovou vojnou vedľa seba žili okrem Slovákov, Nemci, Maďari, Židia, Chorváti, Češi) a ľudová kultúra. Mestská kultúra, ktorej vývoj bol znásilnený ideológiou po roku 1948 bola vždy za importom progresívnych ideí a modernistickej emancipácie. To platilo aj pre umelecké remeslá  aj v akceptovaní povolania dizajnéra. Na Slovensko (ktoré bolo pred rokom 1918 súčasťou Rakúsko uhorskej monarchie a po roku 1918 – do roku 1991 v spoločnom štáte s Čechmi ) vplývali najmä myšlienky importované z Česka, Rakúska,  Nemecka a Francúzska, po 2. svetovej vojne aj z Talianska a Ruska a severu Európy. Ľudová kultúra, ktorá mala na Slovensku historicky veľmi rozvinuté formy najmä v práci s kovom, drevom, drôtom, keramikou a pracovala s veľmi bohatými vzorkovníkmi dekóru (každá dolina mala iný typ ornamentu) bola naopak počas minulého režimu akceptovaná (ako proletárska) a pre jej záchranu a zachovanie vzniklo niekoľko inštitúcii. Najvýznamnejší pre dizajn bol ÚĽUV (vznik 1945), ktorý programovo zbieral, monitoroval aj podporoval ľudových tvorcov, ale zároveň sám inicioval v spolupráci s dizajnérmi vznik nových kolekcií, ktoré by vychádzali z ľudových predlôh, ale zároveň by zodpovedali dobovým požiadavkám na funkciu a formu. Svoje kolekcie potom predávali po celom Slovensku vo vlastných predajniach a prostredníctvom nich čiastočne kultivovali vkus aj nároky ľudí. UĽUV existuje do dnes aj keď už dlhšie nové ucelené kolekcie neponúka. Dnes skôr predáva autorské kusy tvorcov na hranici dizajnu a remesla, ktoré vzchádzajú z ľudových predlôh alebo pracujú s historickými technikami.  Téma hľadania identity a autentického výrazu, alebo kontextu v ľudovej kultúre (Bahna) vychádzajúceho z lokálnych ľudových východísk je na slovenskej dizajnérskej scéne prítomná bez prerušenia. Niekedy sú tieto vlny silnejšie a skloňované na viacerých úrovniach zároveň, inokedy sú viac v útlme.  Historicky patria medzi najzaujímavejších tvorcov architekt Dušan Samo Jurkovič (1868- 1947), neskôr sochárka Júlia Horová Kováčiková (1906 – 1978), architekt a dizajnér  Viktor Holubár Holeščák (1926 – 1989), sochár a dizajnér Václav Kautman (1922 – 1981).  Okrem Jurkoviča, ktorý zomrel v roku 1947 a ktorý bol skôr secesný tvorca s veľmi originálnou transkripciou ľudovej ornamentiky aj typológie stavieb, všetci patrili k dvorným dizajnérom ÚĽUVU. Holubár Holeščák ako architekt navrhol interiéry viacerých predajní ÚĽUVu a Kautman zase navrhol jeho prvé logo (1951). Ich tvorba bola ovplyvnená moderným reduktívnym výtvarným prístupom inšpirovaným najmä talianskym povojnovým dizajnom, ale aj organickým dizajnom či tvorbou severanov Alvara Alta, Fina Juhla .

Ako sme vraveli, rešpekt k ľudovej kultúre je v dizajne na Slovensku stále prítomný. Jeho nová silnejšia vlna prišla na prelome tisícročí. Tradične s nástupom nových technológií a silnejúcou globalizáciou sa prirodzene ozývajú hlasy obracajúce pozornosť k lokálnym, remeselným a autentickým formám ako k najvzácnejšiemu dedičstvu.  Nové generácie skúšajú absorbovať tradíciu bez pátosu, sú otvorení experimentu aj provokácii. V dobe po roku 2000 zaujal napríklad tzv. hobby dizajn, teda nie ten ušľachtilý, remeselne a profesionálne zvládnutý. Touto témou sa intenzívne zaoberala šperkárka a dizajnérka Sylvia Jokelová. Už hneď v jej prvej kolekcii Dizajn od šporáka (2002) originálne ironizovala podceňovanie tradičných ručných prác a ukazovala ich nový potenciál aj v dobe nových technológií a umelých materiálov. Túto tému rozvíjala aj v nasledujúcich rokoch. Odvážne a netradičné koncepcie práce s tradíciou si predstavíme aj na príklade niekoľkých vybraných dizajnérov a dizajnérskych štúdií z posledných piatich rokov.

Sylvia Jokelová, Dizajn od šporáka

 

Naozaj experimentálnu a viac výtvarnú povahu majú objekty z tvorby dizajnérok Ľubice Segečovej a Silvie Lovasovej. V obidvoch vybraných projektoch je to inšpirácia slovenskou prírodou, konkrétne stromom. Jedna vytvorila kovovú skladačku stromčeka v jeho reálnej veľkosti  – jedličky a druhá urobila porcelánový prepis klasickej drevenej paličky na opekanie na ohni v prírode. Kým stromček je funkčný interiérový objekt – vešiak, palička z porcelánu je skôr dekoratívny objekt – socha.  V oboch prípadoch teda išlo o odvážny aj provokatívny materiálový prepis. Exkluzívny porcelán namiesto odpadového dreva sa stal akousi poctou tomuto ready made nástroju. Trváci, chladný, nehorľavý kov nahradil zraniteľnosť jedličky, ktorú v tejto forme môžeme tiež vnímať ako akúsi poctu nezlomnosti prírody.  Iný dizajnérsky prístup predstavujú práce inšpirované ľudovou kultúrou štúdia ALLT alebo Mejd. V Allte, ktorý tvoria dizajnéri Peter Simoník a Elena Simoníková radi pracujú s drevom,  textilom a kameňom. Ich lavicu a policu z kolekcie Woodstack inšpirovalo ukladanie opracovaného dreva v skladoch – sami použili podobný princíp, kedy priznávajú jednoduché vrstvenie dosiek bez akejkoľvej špeciálnej povrchovej úpravy či dekóru pri zachovaní funkčnosti. Táto lapidárnosť v niečom pripomína dizajn Enza Mariho, alebo projekty španielských architektov Ensemble studio. Princíp skladania puzzle ich inšpiroval pri vytvorení koberca Cityshapes. Avizujú síce mestské formy ale kresba ktorá vzniká odkazuje aj na dezény z ľudovej architektúry a textilu. Tradičný pre slovenskú ľudovú výrobu je aj použitý materiál vlnená plsť, ktorú kombinujú s gumou. Tento produkt našiel svojho výrobcu v Holandsku. www.basematters.com.

Allt, Cityshapes

 

V portfóliu Allt nájdeme aj ďalšie objekty, ktoré sa inšpirujú ľudovou výroby, ale skôr na úrovni remeselného spracovania a tradičných materiálov. Štúdio Mejd je ďalšia zmiešaná dvojica dizajnérov, tiež absolventov VŠVU Štefana Nosku a Kataríny Beličkovej. Aj oni pracujú s drevom, ale aj s hlinou, sklom či kovom. Ich dizajn je naratívny – často v sebe spája viac funkcií. Má zmysel pre humor. Tvarovo sú striedmi, ale experimentálny. V jednom objekte napríklad spoja misu a svietidlo, ktoré po nainštalovaní tvoria na stole priestorový pár. To spravili v hlinenej aj exkluzívnejšej mosadznej verzii.  Do skleneného svietidla zas vložili systém akéhosi navijáka, pripomínajúceho staré dedinské studne. Na jeho konci ale nie je vedro, ale žiarovka. Allt aj Mejd si väščinu svojích návrhov realizujú sami v spolupráci s lokálnymi remeselníkmi.

Zaujímavou platformou, ktorá pracuje s tradíciou na Slovensku je iniciatíva Flowers for Slovakia (STU), ktorá už viac rokov organizuje kreatívne workshopy na rôzne témy a ktorých výsledky prezentuje aj na medzinárodnýc fórach (DMY, Designblok, Bratislava Design Week).  Z prvej edície Handle with care zaujal napríklad džbán Petra Simoníka Išlo dievča pre vodu s odvážnou kombináciou skla a kože.  Z edície Lost &Found, pri ktorej  spolupracovali s VITRA a kde prepájali nadnárodný ikonický dizajn z produkcie VITRA spolu s lokálnymi slovenskými formami presvedčivo zapôsobila lavica Everbody is at home Dany Tomečkovej ,v ktorej spojila Eamesa s jednoduchou ošúchanou lavicou. Jej objekt  bol plne funkčný a odkazoval na spolupatričnosť medzi generáciami . Svižne postmoderne provokatívne boli aj stoličky Fragments Mira Krala.

Stoličky Fragments od Mira Krála

 

K najnovším zaujímavým iniciatívam patrí platforma HRAVO, ktorá sa snaží iniciovať vznik pôvodných hračiek. Práve hračky patria zo slovenskej  ľudovej kultúry k tým najautentickejším.  V roku 2014 pripravili edíciu klasických drevených kociek AHOY podľa návrhu  architekta Igora Marka s abecedou a s námornými grafickými značkami a vlajkami, alebo klasickú hračku Vlk od grafického dizajnéra Jána Šicka, s premyslene navrhnutým povrchovým dezénom, ktorý po roztočení vytvára dynamický, priam až digitálny obraz.

Igor Marko pre Hravo

Ak by sme hľadali v slovenskom dizajne viac folk formy mali by sme zaostriť najmä do dizajnu odevu, odevných doplnkov, textilu či šperku. Zo šperku vyniká napríklad Andrea Ďurianová, ktorá má tendenciu minimalisticky definovať svoje objekty a to aj v situácii keď cituje historické predlohy. V odeve dizajnér Marcel Holubec , ktorý vo svojej poslednej kolekcii originálne pracoval s prúteným výpletom, teda typickým slovenským remeslom. Vyslovene cielene s tradíciou pracuje aj značka Puojd, ktorá sa sústreďuje na autorské dezény a následne na výrobu casual odevu.  Pekný projekt je výroba drevákov Pik Poki kde slovenskí dizajnéri Kristína Hrončeková a Juraj Balog a slovinská scénografka Jasna Vastl oslovili slovinskú remeselníčku s dlhoročnou skúsenosťou vo výrobe tradičných drevákov a spoločne oživili ich výrobu v nových žiarivých farebných verziách.

Pik Poki

Na záver nezaškodí trochu pohybu a návrat do jedinečných slovenských hôr. Konkrétne na lyžiarske zjazdovky.  Pod nimi na strednom Slovenku nedávno vznikla nová značka slovenských custom made free ride lyži Forest ski.  Aj v jej prípade ide o skupinu mladých nadšencov, ktorí veria svojmu produktu a skúšajú konkurovať nadnárodným značkám. Pre lyže je dôležitá funkčnosť, ale z hľadiska dizajnu sú to sebavedomé produkty. Dôležitá je krása materiálu a detail.

V tejto krátkej a stručnej eseji sme iba načrtli niekoľko príbehov zo slovenskej dizajnérskej scény. Nie je to červená knižnica, ale ani hororové poviedky. Sú to ale príbehy o odvahe, individuálnom nasadení a talente.

 

 

 

 [:en]A classic stereotype which tends to be used for idealising the image of Slovakia is the idea of a distinctive country teeming with meadows and pastures where joyful batchas – shepherds – drive their sheep into the pen and cannot wait to eat their bryndzove halushky – typical dumplings with sheep cheese – that are waiting for them in their koliba – shed. This myth might be good as a tourist marketing, yet reality is somewhere else.

Slovakia is a country populated by 5.5 million inhabitants; its population is similar to a mid-range city in China (it is smaller than, for instance, Chinese Harbin). Industrial production was formed for the last one hundred and fifty years with a long-term focus on heavy, chemical and machine engineering as well as wood mining. From 1991 on, Slovakia becomes a destination where renowned car companies start shifting their production. More than million cars are produced in Slovakia, which makes it the world leader in the number of produced cars per capita (e.g. 350,000 cars are produced in Italy). Slovakia does not have a metropole. The capital city Bratislava has as few as 400,000 inhabitants, a rather provincial ambiance and agonizingly interrupted – by totalitarianism and New Capitalist Age – urban development. Taken altogether, these are not ideal points of departure for design.

In comparison with the Western neighbours, we cannot talk about a strong tradition in design or design schools. The history of 20th century, however, left some very vivid traces even in Slovakia which where this creative branch definitely emancipated, too. There was a powerful and respected tradition of glass-work (Lednické Rovné, Poltár glass-work factory) or textile manufacture (Kežmarok, Trenčín, Žilina) and partially, manufacture of furniture (Tatra nábytok Martin), ceramics, toys and stainless steel kitchen ware (Sandrik). Also, we may see quite some progressive efforts in the field of education: historically, it was so-called ŠUR (The School of Art Crafts) established in the interwar period whose curriculum was partly based on the principles of Bauhaus. After the World War II and communist coup d’état, there was a lack of demand for design leading to its modest development. A bigger impetus came only towards the end of 1950s. All the design and promotion departments gradually became part of manufactures. 1960s saw a relatively fair development of individual artists’ design. It was especially thanks to the boom of modernist architecture of public buildings where architects insisted on individually designed interiors. Such practice continued in the following decades of normalisation.

The change of regime in 1989 and the onset of market economy resulted in euphoria with an impact on the rising generation of designers. However, gradual bankruptcies, privatisations and destruction of manufactures made the primary enthusiasm ebb away, sucked in by everydayness. The first to go were the design departments. At the same time, new manufactures (although to a lesser extent) were founded as a reaction to the demand for contemporary furniture design; drinkware design or lighting design was also supported. Finally, previously unavailable world-known designer products started to be sold in Slovakia. The situation was also favourable for graphic design: there was an immensely growing demand for advertising design; new magazines and papers were appearing. In addition, the appeal of the profession of designer was on the rise. (In 2015, Slovakia had four colleges with the instruction of design and there are many private high schools, too.) Yet nor this fact, nor dynamic economic growth and introduction of euro (2009) could change a rather unfavourable situation for design. The reason is that it still does not have any support in the sphere of production. There are only few stories when a prototype makes it to the real world.

With the outset of new technologies from the turn of millennium came a new generation that finds work with them a natural skill. Many design graduates and little demand for their work created a special situation that – thanks to new technologies – kicked up a strong wave of emancipated small design studios that decided not only to develop, but also to realise the manufacture and sale based on slow and custom-made design. This situation is present until now, although the early enthusiasm is on the fall. The middle generation of designers is experiencing a burnout syndrome – it is not only the lack of enlightened manufacturers; their ambitions are also knocked down by the weak purchasing power of middle class, so the sales are quite limited. Occasional design markets have been helping the online sale for some years already. Open borders and free labour market in the EU help, too. Many young Slovak designers found their place abroad – in car design, textile design, design of electrical appliances, as teachers or in the field of an artist’s design.

We began the essay with sarcastic comments of the Slovak myth as a fabulous land of sheep, but, even so, this historical foundation has a vital influence on design and art craft. In the history of Slovakia, there were always two coexisting cultures: the city, multicultural (before the World War II, besides Slovaks there were Germans, Hungarians, Jews, Croats and Czechs) and folk culture. The city culture violated by ideology after 1948 has always supported the import of progressive ideas and modernist emancipation. This applied to art crafts as well as the acceptance of a designer as a profession. Slovakia (which was a part of Austro-Hungarian monarchy until 1918 and was in a common state with the Czechs from 1918 – 1992) was influenced mostly by the ideas imported from the Czech, Austrian, German and French culture and after the World War II from Italy and Russia as well as the north of Europe. The folk culture, which had historically very developed forms mainly in metalwork, woodwork, tinwork and ceramic and rich patterns of décor (each valley had a different type of ornament) was, on the other hand, accepted during the past regime (as proletarian) and several institutions were established to save it and keep it.

The most significant was ÚĽUV (Centre for Folk Art Production, dated 1945) which collected, monitored and supported folk artists, but also initiated the birth of new collections in cooperation with designers. The collections took inspiration from folk patterns responding to the contemporary requirements of the function and form. Their collections were later sold all across Slovakia in the ÚĽUV shops, thus partially cultivating people’s taste and demands. ÚĽUV exists until present times, although it no longer offers new complex collections. It is rather focused on the sale of individual artists‘ works (situated somewhere between design and craft) based on the folk motives or with use of historical techniques. The search for identity and authentic expression or context in the folk culture (Bahna) based on the local folk resources is continuously present in the design scene. The vawes are sometimes stronger and visible in different areas simultaneously and sometimes they are less prominent. Among the most interesting artists in the past are Dušan Samo Jurkovič (1868 – 1947), later sculptor Júlia Horová Kováčiková (1906 – 1978), architect and designer Viktor Holubár Holeščák (1926 – 1989) and sculptor and designer Václav Kautman (1922 – 1981). Besides Jurkovič, who died in 1947 and was more of an art-nouveau artist with a very original take on folk ornaments and typology of buildings, they all belonged to the in-house designers of ÚĽUV. Holubár Holeščák designed the interior of many ÚĽUV shops; Kautman was the designer of its first logo (1951). Their works were influenced by a modern reductive art approach inspired mainly by the Italian post-war design as well as the organic design or by Scandinavian artists Alvar Aalto and Finn Juhl.

As we said earlier, respect towards the folk culture is still present in the Slovak design. Its new stronger wave appeared on the turn of millennia. The arrival of new technologies and intensifying globalisation traditionally leads to natural tendencies turning to local, technical and authentic forms as the most precious heritage. New generations try to absorb the tradition without pathos; they are open to experiments and provocations. One of the interesting concepts after 2000 was so-called hobby design, i.e. unrefined, technically and professionally not very well mastered design. It was mostly jeweller and designer Sylvia Jokelová who dealt with this motive. Her very first collection Design from behind a Stove (2002) brought an originally sarcastic view on playing down the traditional needlework and pointed to its new potential in the age of new technologies and synthetic materials. She continued developing this motive in the coming years, too.

Sylvia Jokelová, Design from behind a Stove (2002)

 

We will now present some brave and non-traditional concepts of work with the tradition by looking at the examples of several selected designers and design studios from the last five years. The objects created by Ľubica Segečová and Silvia Lovasová have a truly experimental and more artistic character. Both of the art projects take an inspiration in the Slovak nature, particularly in a tree. One of them created a real-size tree (fir) folding structure made of metal; the other one made a porcelain version of a classic wooden stick for roasting in the fire in nature. While the tree is a functional interior object – a hanger, the porcelain stick is more of a decorative object – a sculpture. We witness a brave and provocative conversion of materials in both cases. Exclusive porcelain instead of throw-away wood thus became some kind of an homage to a ready-made tool. The lasting, cool and fire-proof metal substituted the vulnerability of a fir, which we may perceive also as some kind of an homage to the steadfastness of nature.

A different designer approach may be seen in the works inspired by the folk culture by the ALLT studio or Mejd studio. Allt, run by designers Peter Simoník and Elena Simoníková, prefer to work with wood, textile and stone. Their bench and shelf from the Woodstack collection was inspired by stacked unfinished wood in the warehouses: they used a similar principle by showing simple layering of planks with no special surface finish or decor while maintaining their functionality. Such lapidary features remind us of Enza Mari’s design or of the projects of the Spanish architects from Ensemble studio. The principle of assembling jigsaw puzzles was a point of inspiration for making the Cityshapes carpet. Despite recalling the city forms, the arisen drawings refer to the design rooted in the folk architecture and textile. Also, the material used – woolen felt (here combined with rubber) – is traditional for the Slovak folk production.  This product found its producer in the Netherlands (www.basematters.com). There are also other objects in the Allt portfolio that is inspired by the folk production, yet rather on the level of technical process and use of traditional materials.

The Mejd studio is yet another mixed designer couple who graduated from VŠVU – Štefan Noska and Katarína Beličková. They, too, work with wood, but also clay, glass or metal. Their design is narrative – it often brings more functions together. It has a sense of humour; the shapes are temperate, yet experimental. For instance, they combine a bowl and a lamp into one object, thus creating a spatial pair. The object comes in clay as well as more exclusive brass version. In another object, they inserted a sort of a winding system into a glass light, reminiscent to the old village wells. But instead of a bucket at the end of the rope, there is a light bulb. The Allt and Mejd studios realise most of their designs by themselves in cooperation with local craftspeople.

A very interesting platform involving the tradition in the design/art is Flowers for Slovakia (Slovak University of Technology), which organises creative workshops with different topics. Their outcomes are presented in various international forums (DMY, Designblok, Bratislava Design Week). An interesting work from the first edition was Peter Simoník’s jug For Water Went a Girl audaciously combining glass and leather. Everybody’s at Home – Dana Tomečková’s bench linking Eames with a simple dull bench – stood out at the Lost &Found edition featuring VITRA where the international iconic design produced by VITRA was connected with Slovak local forms. Her object was fully functional and referred to the feeling of community between generations. Provocative in a swift postmodern manner were also Fragments – the chairs of Miro Kral.

Fragments by Miro Kral

 

The newest enterprise is the HRAVO platform, seeking to initiate the rise of original toys, as they are the most authentic features in the Slovak folk culture. They prepared an edition of classic wooden cubes AHOY designed by architect Igor Mark with an alphabet and maritime graphic signs and signal flags or classic toy Vlk (Top) by graphic designer Ján Šicko with an industrially designed surface. After spinning the Vlk, it makes a dynamic, even digital image.

Igor Marko for HRAVO

If we search for folk forms in the Slovak design, one should mostly start looking into the design of fashion, accessories, textile and jewels. A prominent figure in the field of jewel is Andrea Ďurianová with her tendency to define her object in a minimalist way even when she cites historical models. Textile designer Marcel Holubec creatively included a typical Slovak craft – wicker weaving – in his last collection, too. The brand Puojd‘s outspoken goal is to work with the tradition: it focuses on the artist’s design patterns they subsequently use to manufacture casual clothes. Pik Poki is a nice clog-making project of Slovak designers Kristína Hrončeková and Juraj Balog and Slovenian set designer Jasna Vastl. They turned to a Slovenian craftswoman with a long experience in making of traditional clogs and together they revive their production in the new shiny colourful versions.

Pik Poki

Finally, we should not forget about moving our bodies a little, so we will come back to the unique Slovak mountains. Particularly to the ski slopes of Central Slovakia where a new brand of Slovak custom-made free-ride skis Forest Ski arose. It is again a group of young enthusiasts with a belief in their product and effort to compete with the international brands. Even though the most vital part of skis is their function, the brand offers very self-confident products when it comes to their design. What is important is the beauty of material and attention to details.

This short and brief essay has outlined several stories from the Slovak design scene. They are neither romantic fiction, nor horror stories. They are stories of bravery, individual enthusiasm and talent.

 

 

 [:]