Speed Date / ŠTEFAN NOSKO, KATARÍNA BELIČKOVÁ, dizajnéri, štúdio Mejd
Odkiaľ si?
Š.N: Závadka nad Hronom.
K.B: Kováčová pri Zvolene.
Kde si študoval?
Š.N: Tvarovanie priemyselných výrobkov na strednej, neskôr produkt v Ateliéri Art dizajnu na VŠVU.
K.B: Obaja sme študovali na VŠVU v Bratislave u prof. Františka Buriana v Ateliéri Produktového dizajnu (teraz je to Art dizajn)
Kto bol najlepší učiteľ?
Š.N: Koreň, neskôr Burian a teraz život:)
K.B: Bolo ich veľa.
Čo boli/sú tvoji rodičia?
Š.N: Predavačka a elektrikár a vo voľnom čase dekoratívna šička a domáci kutil.
K.B.: Otec elektrikár, mama mala drogériu.
Čo ťa nebaví?
Š.N.: Predstierať, že ma niečo baví.
K.B.: Utierať riad.
Čo si naposledy robil a fakt ťa to bavilo?
Š.N.: Bolo toho viac, ale nebaví ma dlhší čas robiť jednotvárnu mechanickú robotu (a nemyslím tým robiť za pásom).
K.B.: Padlboarding.
Čo počúvaš?
Š.N.: Najviac rock, ale aj elektroniku.
K.B.: Momentálne Solange.
Obľúbený film, animák?
Š.N.: Tých je veľa, ale veľmi rád mám film Big Fish od Tima Burtona. Animák… asi Up!
K.B.: Nemám najobľúbenejší, mám rada životopisné.
Koho uznávaš ako autoritu v svojom odbore a mimo neho a prečo?
Š.N.: Oki Sato z Nenda, Marcel Wanders, a ak mám vybrať niekoho z užšieho okolia, tak to môže byť aj Jiří Pelcl, alebo na Slovensku Maroš Schmidt.
K.B.: Ľudí, čo sa snažia si budovať poctivo svoje sny.
Akú vec si naposledy kúpil?
Š.N.: Netuším, asi knihu od Teda Chianga, tú, čo teraz čítaju všetci. (Poznámka redakcie: sci-fi žáner, Ted Chiang: Príbehy vášho života)
K.B.: Nový diár 2018. Už 6 rokov mám ten istý.
Kupuješ si odbornú literatúru? Čo naposledy?
Š.N.: Občas nejakú knihu alebo časák, skôr si však prečítam odborné veci na nete.
K.B.: Ano.
Chodíš voliť?
Š.N.: Áno, ale možno prestanem.
K.B.: Áno.
Kto robí najlepšie párty?
Š.N. : Dobré párty som zažil vo Francúzsku, ale ani Ateliér Art dizajn sa nemá za čo hanbiť 🙂
K.B.: Neviem, nechodím veľmi na párty.
Obľúbená kupola?
Š.N.: Asi tá z Ostrihomskej katedrály (tú si najviac pamätám z detstva) a samozrejme Panteón v Ríme.
K.B.: Nemám obľúbenú kupolu.
Šaty na párty. Od koho?
Š.N.: To až tak nerozdeľujem.
K.B.: Od Lenky Sršňovej.
Hrdina z minulosti?
Š.N.: Arnold Schwarzenegger, Jackie Chan, Krotitelia duchov.
K.B.: Nemám.
Máš nejaké stereotypy pri tvorbe? Ako sa prejavujú?
Š.N.: Veľa kreslím a málo rozmýšľam, to začnem, až keď sa mi už nechce kresliť. Ale všeobecne rád zaskicujem tony papiera.
Čo máš na ploche?
Š.N.: Fotku Saturna zo sondy Cassini.
K.B.: Vlnu na oceáne.
Najlepšia výstava, dielo?
Š.N.: Antony Gormley v 2009 v Saint Étienne, ale super bol aj Kintera v Rudolfine. Chcel by som vidieť Olafura Eliassona.
K.B.: Design Week v Miláne, Londýne, Holandsku ale aj u nás 🙂
Čo z domácej a zahraničnej scény rešpektuješ? A prečo?
Š.N.: Z domácej scény rešpektujem hlavne iniciatívu Slovenského múzea dizajnu, zbierkotvornú a edukatívnu činnosť zainteresovaných ľudí. Celkovo fandím ľuďom, ktorí robia veci inak, vedia si zabezpečiť produkciu a predaj, ale zároveň si udržujú štýl.
K.B.: Ľudí, ktorým sa podarilo založiť vlastné značky a robia svoje produkty a darí sa im.
Morálka alebo peniaze?
Š.N.: Morálka, ale čím som starší, tým viac viem, že iba rojko sa byť nedá.
K.B.: Morálka.
Výnimočná kniha?
Š.N.: Sto rokov samoty.
K.B.: Nemám výnimočnú. Z každej si zoberiem, čo potrebujem a čo ma zaujme.
Optimista, pesimista, nihilista?
Š.N.: Snažím sa byť čo najviac optimista, ale v niektorých veciach som dosť skeptik.
K.B.: Optimista.
Máš nejaké hobby?
Š.N.: Film, hudba, hory.
K.B.: Bolo by ich veľa, ak by bol čas, peniaze a možnosti :), ale mám rada surfing.
Individuálne alebo v kolektíve?
Š.N.: Bez pomoci druhých sa veci robia ťažko, treba sa naučiť riešiť veci aj v kolektíve. To u nás, na Slovensku, stále chýba. Ľudia si málo pripúšťajú iných k svojim ideám, projektom, a to aj v profi firmách.
K.B.: V kolektíve.
Slovensko – zem zasľúbená?
Š.N.: Verím, že áno. Aj keď si chcem prejsť niekoľko krajín, aspoň na pár mesiacov, prípadne rok.
K.B.: Mám to tu rada, ale žila by som radšej v teple pri oceáne.