Skryté Mestá / BÝVAŤ S PICASSOM

Na stene jedného bytu vo Varšave na sídlisku Koło je táto Picassova kresba. Za 70 rokov sa však zabudlo, v ktorom.

„Syrenka“, Picasso, 1948.

S príbehom Picassovej “Syrenky” som sa prvýkrát stretla v roku 2014 počas môjho rezidenčného pobytu v Centre súčasného umenia Zamek Ujazdowski vo Varšave. Skupina miestnych architektov a urbanistických aktivistov CENTRALA pre nás vtedy pripravila prechádzku štvrťou Wola, spojenú s architektonickým komentárom.
To, čo mi doteraz ostalo v hlave a k čomu sa po piatich rokov vraciam v kontexte mojej série textov “Skryté mestá”, je príbeh stratenej Picassovej kresby.

Picasso vo Varšave, september 1948

Maestro v Poľsku

V auguste 1948 sa vo Wroclawi uskutočnil Svetový kongres intelektuálov za obranu mieru (Światowy Kongres Intelektualistów w Obronie Pokoju). Medzi pozvanú kultúrnu elitu patril aj Picasso, vtedy už svetovo známy ako umelec (a komunista), bojujúci za svetový mier. Bola to nielen maestrova prvá návšteva v krajine, ale aj jeho prvý let – poľská vláda pre neho nechala poslať súkromné lietadlo.

Namiesto plánovaných troch dní ostal v Poľsku dva týždne a skúsenosť povojnovej krajiny zásadne ovplyvnila jeho myslenie. Videl Osvienčim, Krakow a nakoniec aj Varšavu. V Hoteli Bristol vraj zanechal svoj podpis na porcelánovej miske. Ale nielen to.

Picassovi priatelia, výrazní architekti avantgardy Helena a Szymon Syrkus, boli jeho sprievodcami po meste. Práve v tomto čase sa realizoval ich veľký projekt: sídlisko obytných domov “Koło” v štýle Le Corbusiera v štvrti Wola. Moderne vybavené byty boli určené pre robotníkov zamestnaných v okolitých továrňach. Po zhliadnutí architektonických výkresov v ich ateliéri Picasso požiadal pár o prehliadku na mieste realizácie.

Picassa fascinovala idea použiť na stavbu komplexu materiál, pochádzajúci z povojnovej sute. Keď 4. septembra 1948 nadšený vstúpil do jedného z ešte nedokončených bytov, vytiahol z vrecka uhlík a na celú stenu zopár ťahmi nahodil symbol Varšavy, morskú pannu (s profilom silne pripomínajúcim jeho vtedajšiu partnerku Françoise Gilot). “Syrenke” však pôvodný meč vymenil za kladivo. V tomto bode sa legendy rozchádzajú: jedna verzia hovorí, že kladivo malo symbolizovať budovanie novej Varšavy a robotnícku triedu, pre ktorú boli byty určené. Podľa druhej sa Picasso spýtal prítomných, čo by mala morská panna držať v ruke – a nikto z nich nevedel, ako sa po francúzsky povie meč.

Obyvatelia sídliska Koło v 50-tych rokoch.

Život s Pablom

Jeden zo zdrojov hovorí, že byt pôvodne ponúkli nejakému železničiarovi. Toho pohoršili Syrenkine odhalené, nadrozmerné prsia. Byt nemohol zobrať – mal predsa deti.
Nakoniec ho začal obývať mladý manželský pár. Myšlienka bývať s Picassom im na začiatku imponovala. Pani Franciszka Sawicka-Prószyńska poctivo viedla knihu návštev. Vítali hostí z celej krajiny, z celého sveta. Vydržali to 5 rokov.

Predstavte si, že tak trochu omylom hosťujete galériu vo vlastnom byte a sú dni, kedy sa vo vašom súkromnom priestore pohybuje až 400 ľudí. Nehovoriac o tom, aký stres mala pani domáca z množstva nôh, ktoré v zime do bytu nosili bahno a v lete prach. Po čase manželov omrzelo prijímať delegácie baníkov, školákov a politických činiteľov. Niektoré návštevy sa ani neohlásili a občas sa stalo, že vyzreli z okna a pod barákom čakala veľká výprava.

Už sa na Picassa nemohli ani pozrieť. Najskôr pred morskú pannu umiestnili záves. Časom sa rozhodli pre radikálnejšie riešenie: na miestne bytové družstvo podali žiadosť o premiestnenie alebo odstránenie diela. Keďže sa vo veci dlho nič nedialo, nakoniec v roku 1953 požiadali o povolenie k rekonštrukcii bytu, ktorej súčasťou bolo legálne zatretie kresby. Družstvo po polroku požiadavku schválilo týmto listom:

Vážená pani Franciszka Sawicka,
Rada WSM (Warszawska Spółdzielnia Mieszkaniowa) nemá žiadne námietky k renovácii priestoru č. 28 na ul. Deotymy 48 a súhlasí s premaľovaním morskej panny, nakreslenej na stene miestnosti maliarom Pikaccom.
Na základe telefónneho príkazu Wyrzykowského z 18. decembra 1953.

Prišili maliari a rozložili rebríky. Jeden z nich dielo hneď okomentoval: „No hrozné. Toto by lepšie namaľoval aj môj švagor.“ A potom kresbu poctivo zatrel (a určite si pritom pískal).
“A už nebolo Picassa”, zaspomínala si niekedy v 70-tych rokoch pani Sawicka.

 

Chatham, A. (2018, November 13). Extraodrinary tale of inner city, Warsaw and lost Picasso brought to life in fascinating new exhibition.
Marasli, E. (2015, April 4). The Matador and the Mermaid: A Story of Picasso and World Peace.
Nie tylko Syrenka w mieszkaniu na Woli. Picasso zostawił w Warszawie coś jeszcze... . (2017, November 12).
Peek, W. (2017, November 13). W poszukiwaniu Syrenki: co się stało z warszawskim dziełem Picassa?
Picasso in Warsaw – the sad story of the Warsaw Mermaid. (2018, December).
26 / 2 / 2019
by Katarína Poliačiková
Zdieľaj na Facebook