New Work / kolekcia ÉTER, Martin Hrča, spolupráca Kristýna Španihelová

Foto: WELIN

Asi najdivadelnejšia, také boli najčastejšie reakcie na novú kolekciu ÉTER Martina Hrču a jeho prehliadku (show) počas Fashion LIVE! 2018. Viac kostýmové divadlo (ako konfekčná móda) bolo temné a divoké a popri tom aj romantické, teda intuitívne a fantazijné. Jednotlivé modely komponoval veľmi rôznorodo (zámerne nesúrodo), preskakoval obdobia od historizmu po súčasnosť (budúcnosť). Divoký a nie náhodný (ako príroda) bol aj výber materiálov a precízna práca s detailom, farebnými kontrastami, reliéfmi. Éterické je niečo premenlivé, nadpozemské, nehmotné. Hrča (okúzlený polárnou žiarou) nehmotnosť mení na kostým, užité (ušité) umenie plné odkazov na prírodu, na nezvratné procesy v nej (prirodzené aj násilné), aj na (nielen rozprávkové) príbehy, ktoré sa v nej odohrávajú. Je to sen o nezvratnosti aj nádeji, ktorú by mohla prinášať krása. Kolekciu podobne presne, ako v minulých rokoch, doplnila šperkami Kristýna Španihelová.

Foto: WELIN

Foto: WELIN

MARTIN HRČA

Nad čím ste premýšľali keď vznikala táto kolekcia?

Nad vojnou, bahnom a špinou, nad lykožrútom, ktorý sa stal paralelou k požieraniu a degradácií spoločnosti…nad plastovou nadvládou, nad apokalyptickou temnotou. Tmou, ktorá však nepohltí množstvo štruktúr, nad novým začiatkom, Veľkým treskom, vesmírnymi hmlovinami a alchymistickými prístupmi, nad vznešenosťou a kvalitou, nad goliermi z 19. storočia a tmárstvom stredoveku…

Najsilnejší moment, ktorý sa pre vás spája s Éterom?

Nájsť hudbu, ktorá by vedela presne vystihnúť to, čo som potreboval kolekciou povedať.

Z formálneho hľadiska – ako ste komponovali siluetu?
S akými materiálmi ste pracovali a prečo?

Silueta je prirodzeným výsledkom témy, fyzikálnych vlastností materiálu a telesných proporcií…pri každom modely je to úplne individuálny proces, to by bolo na príliš dlhý text.
Materiály do jednotlivých modelov som volil už štandardne nesúrodé, mám rád keď medzi sebou bojujú a ja v nich viem nájsť akúsi spoločnú reč. Hutný bavlnený zamat s padavým žoržetom, nepoddajnú bavlnenú sieťovinu s pevnou, lesklou plášťovinou a perziánovými aplikáciami, chladný ónyx a magnetit aplikovaný na vlnený keper, jemnulinkú hodvábnu organzu, kravskú kožu s vlasom, množstvo úpletov, a niekoľko typov kožušín, vlnu pretkávanú silónovým vláknom, lakovanú aj surovú kožu…bolo tam toho skutočne veľa.

V čom ste si blízky s Kristýnou Španihelovou?

Kristýnu som oslovil do prvej spolupráce pred viac než šiestimi rokmi na základe jediného jej výnimočného náhrdelníku a odvtedy sú naše cesty prepojené. Blízka mi je hlavne ľudsky, no jej tvorba je zároveň akýmsi prirodzeným pokračovaním toho, ako tvorbu vnímam ja. Najviac si na nej vážim schopnosť vyjadrovať sa skrze materiál, jej zvláštny druh tvorivej „schizofrénie“, kde dokáže bravúrne skĺbiť brutalitu a surovosť s až efemérnou krehkosťou a čistotou…a to všetko s neuveriteľným obsahovým kontextom a technologickou inovatívnosťou a ľahkosťou. Ale najpodstatnejší je myslím fakt, že nám tie veci proste spolu fungujú akosi samé. Sme na jednej vlne, moje a jej veci spolu komunikujú bez toho, aby sme to sami násilne koncipovali, proste po pár rozhovoroch položíme k sebe jej a moje veci, materiálové a technologické skúšky a oni sú proste harmonický celok. Neviem ako je to možné, ale funguje nám to.

Váš naj éterickejší zážitok?

Pravdepodobne čupieť v noci, v mraze pod nebom, na ktorom sa vznešene vlnila polárna žiara a v ušiach mi popritom hral Ólafur Arnalds.

 

Foto: Ivinka Pivinka

Foto: Ivinka Pivinka

Foto: Ivinka Pivinka

KRISTÝNA ŠPANIHELOVÁ

Aké si dostala zadanie od Martina Hrču?

Žádné. Spolupráce s Martinem na kolekcích je o vzájemném dialogu, pocitech, intuici a empatii.

Ako by si popísala svoju kolekciu šperkov?

Těžká i lehká, rezavá i lesklá, ambivalentní.

Nad čím si pri jej vzniku premýšľala?

Přemýšlela jsem o vesmíru, jeho starobylosti a vizionářských snech dnešních dnů. Rozjímala jsem nad mikrokosmem a makrokosmem, duší světa, která se zrcadlí ve vesmíru. Základním prvkem byl cyklický čas – kruh, od kterého se vše odvíjelo, násobilo, dělilo, propojovalo… Výchozí materií bylo železo a křemík, neboť ty byly potřebné pro vznik skalnatých planet, které vznikly v první generaci hvězd.

Prečo máš rada tvorbu Martina Hrču? V čom ste si blízky?

Baví mě jeho nekonvenční a komplexní uchopení idey, kterou zhmotňuje mnohdy až v sochařském pojetí oděvu, která však nejde na úkor detailu, pro který má vytříbený cit. Jeho kultivované a promyšlené aplikování monochromatické barevné škály různorodých, převážně přírodních materiálů plné ikonologických významů mě nepřestane fascinovat. Celková dramaturgie přehlídek je jedinečná v narativní výpovědí, která je potržena sofistikovaným výběrem hudebního doprovodu.
A pak v pokoře k materiálu a jeho výpovědi, ale i v neustálé chuti k experimentu. V naší tvorbě se reflektuje fascinace k neutichajícím procesům v přírodě, vztahu ke krajině a tradiční kultuře. Nevím, čím to je, ale my si prostě rozumíme, jsme na stejné vlnové délce v tomto univerzu.

Tvoj naj éterickejší zážitok?

Procitnutí v narkóze, vznášející se v jasu ozářené vodní hmotě.

Foto: Ivinka Pivinka

Foto: Ivinka Pivinka

5 / 12 / 2018
by Ľubica Hustá
Zdieľaj na Facebook